Umelá inteligencia vo vede, mikróby zachytávajúce uhlík, či nový druh krmiva pre hospodárske zvieratá. To sú len niektoré z desiatich rozvojových technológií identifikovaných Svetovým ekonomickým fórom (WEF), ktoré majú najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť svet v nasledujúcich troch až piatich rokoch.
„Správa identifikuje technológie, ktoré sú pripravené výrazne ovplyvniť spoločnosti a ekonomiky,“ povedal podľa Euronews Jeremy Jurgens, výkonný riaditeľ Svetového ekonomického fóra.
Umelá inteligencia vo vede
Podľa nedávnej správy Rady poradcov prezidenta Spojených štátov pre vedu a technológiu má AI potenciál transformovať každú vedeckú disciplínu a mnohé aspekty spôsobu, akým vedieme vedu.
Zatiaľ čo umelá inteligencia sa používa vo výskume už mnoho rokov, nedávne pokroky v oblasti generatívnej AI sú oveľa výraznejšie. Vedci vytvárajú a používajú veľké jazykové modely na prieskum vedeckej literatúry, spolupracujú s chatbotmi AI na brainstormingu nových hypotéz, vytvárajú modely AI schopné analyzovať obrovské množstvo vedeckých údajov a využívajú strojové učenie na objavovanie. Výsledkom je, že AI sa objavuje ako transformačná univerzálna technológia vo vedeckom výskume, ktorá dokáže odhaliť objavy, ktoré by inak zostali skryté.
Technológie na zvýšenie súkromia
V posledných rokoch rastie záujem o takzvané „syntetické dáta“.Tieto údaje kopírujú vzory a trendy v súboroch citlivých údajov, ale neobsahujú konkrétne informácie, ktoré by mohli byť spojené s jednotlivcami alebo kompromitovanými organizáciami alebo vládami. Vďaka pokrokom v oblasti AI odstraňujú syntetické údaje mnohé obmedzenia pri práci s citlivými údajmi a otvárajú nové možnosti v oblasti globálneho zdieľania údajov.
Inteligentné plochy
Rekonfigurovateľné inteligentné plochy (RIS), sú platformy, ktoré využívajú metamateriály, inteligentné algoritmy a pokročilé spracovanie signálu na premenu obyčajných stien a plôch na inteligentné komponenty pre bezdrôtovú komunikáciu.
Transplantácie geneticky upravených orgánov
Transplantácia orgánov, významný pokrok v medicíne v druhej polovici 20. storočia, naďalej napreduje. Pokrok v tomto vedeckom smere bol dostatočne povzbudivý, čo umožnilo Americkému úradu pre potraviny a liečivá (FDA) schváliť transplantáciu srdca ošípaných u dvoch žijúcich pacientov (v rokoch 2022 a 2023) a transplantáciu prasacej obličky pacientovi v roku 2024. Aj keď príjemcovia všetkých troch transplantátov po zákrokoch bohužiaľ zomreli, trajektória darcovstva ľudských orgánov naznačuje, že miera prežitia sa časom môže výrazne zlepšiť
Mikróby zachytávajúce uhlík
Mikrobiálne zachytávanie uhlíka sa ukazuje ako sľubná stratégia na kontrolu atmosférického CO2 a zmiernenie globálneho otepľovania. Súčasne sa môžu z neho vyrábať rôzne produkty s významným trhovým potenciálom, ako sú palivá, hnojivá a krmivá pre zvieratá. Na dosiahnutie tohto cieľa výskumníci vyvíjajú mikroorganizmy – vrátane baktérií a mikrorias – ktoré dokážu absorbovať a transformovať tento plyn.
Nový typ satelitov
Efektívnejšie ako veže a lacnejšie ako vesmírne satelity. Výškové plošinové stanice (HAPS) fungujú v stratosférických výškach, približne 20 kilometrov nad Zemou. Môžu byť vo forme balónov, vzducholodí alebo lietadiel a ponúkajú stabilnú platformu na pozorovanie a komunikáciu. HAPS dokáže poskytnúť konektivitu, pokrytie a vylepšenia výkonu, ktorým sa nevyrovnajú satelity ani pozemné veže, najmä v oblastiach s ťažkým terénom, ako sú hory, džungle alebo púšte.
Medzi ďalšie projekty patrí nový typ bezdrôtových sietí na monitoring a komunikáciu ISAC. Ide napríklad o nové systémy monitorovania životného prostredia, ktoré využívajú senzory a analýzu údajov na monitorovanie kvality vzduchu a vody, pôdnej vlhkosti a poveternostných podmienok.
Do top desiatich vedeckých objavov sa dostalo aj pokrokové využitie umelej inteligencie vo virtuálnej a rozšírenej realite. V nej vedci plánujú vytvárať digitálne dvojčatá rôznych infraštruktúr, ktoré by mohli zefektívniť proces ich výstavby a zlepšiť tak priamy dopad strojárenstva a stavebníctva na životné prostredie.
Ďalšou sľubnou novinkou v stále sa otepľujúcom svete je nový druh tepelných čerpadiel. Takzvané elastokalorické tepelné čerpadlá sú inovatívnou technológiou, ktorá dokáže niekoľkonásobne drasticky znížiť energiu potrebnú na vykurovanie a chladenie.
Správa na záver myslela aj na potravinový sektor a vypichla novú revolučnú a hlavne ekologickú výživu pre hospodárske zvieratá. Alternatívne krmivá pre hospodárske zvieratá ponúkajú udržateľné riešenia na rastúci dopytu po bielkovinách v živočíšnom poľnohospodárstve. Tieto krmivá pochádzajúce z hmyzu, jednobunkových bielkovín, rias a potravinového odpadu poskytujú životaschopné alternatívy k tradičným zložkám, ako je sója, kukurica a pšenica.
