Nová technika umožnila vedcom zmraziť ľudské mozgové tkanivo tak, že po rozmrazení opäť nadobudlo normálnu funkciu.
Nielenže je to prielom pre neurovedcov, ktorí chcú študovať nové lieky, môže to tiež posunúť sci-fi myšlienku, priviesť v budúcnosti ľudí späť k životu.
Mozgové tkanivo zvyčajne neprežije zmrazenie a rozmrazenie, čo je problém, ktorý výrazne brzdí lekársky výskum. V snahe prekonať to, Zhicheng Shao z Fudan University v Šanghaji v Číne a jeho kolegovia použili ľudské embryonálne kmeňové bunky z ktorých vypestovali mozgové organoidy (miniaturizované a zjednodušené verzie orgánov), v ktorých sa vyvinuli funkčné nervové bunky.
Výskumníci potom umiestnili tieto organoidy - ktoré merali v priemere 4 milimetre - do rôznych chemických zlúčenín. Následnými testami pokus omyl zistili ten správny koktejl, ktorý umelo vytvorené mozgové tkanivo dokázal zmraziť a následne po rozmrazení došlo k ďalšiemu bunkovému rastu. „MEDY by sa mohla použiť na kryokonzerváciu ľudského mozgového tkaniva," uviedol doktor Shao vo svojej štúdii publikovanej v časopise Cell Reports Methods.
Kombinácia, ktorá viedla k najmenšej bunkovej smrti a najväčšiemu rastu, bola zmes chemických zlúčenín nazývaných metylcelulóza, etylénglykol, DMSO a Y27632 – ktorú vedci nazvali „MEDY“.
Testovanie na ľudskom mozgu
Po tomto úspešnom pokuse testovali túto zlúčeninu aj na skutočnom ľudskom mozgovom tkanive. Vedci odobrali 3-milimetrové kocky mozgového tkaniva od 9-mesačného dievčatka s epilepsiou a umiestnili ich do MEDY, potom ich zmrazili a rozmrazili. Tkanivo si zachovalo svoju štruktúru pred zmrazením a zostalo aktívne v laboratórnej kultúre ešte dva týždne po rozmrazení.
Táto schopnosť by mohla podľa výskumníkov extrémne uľahčiť skúmanie vývoja mozgu a bojovať proti rôznym chorobám.
Zmrazovanie ľudí
Profesor Zhicheng Shao sa nevyhýba ani myšlienke, že by sa výskum dal využiť na kryoniku, ktorá je medzi futuristami už desaťročia extrémne populárna. A to aj napriek veľmi málo vedeckým dôkazom o fungovaní doteraz používaných kryokomôr.
To však rozhodne nezabránilo podnikom zarábať na humbuku okolo zmrazovania tiel a už od polovice 20. storočia vo veľkom vznikajú laboratória s kryokomorami po celom svete.
Hoci každý kryonický podnik má svoju vlastnú zmes, o ktorej sa hovorí, že chráni mozog a telá, podľa širšej vedeckej obce nexistuje jeden spoľahlivý spôsob, ako ochrániť mozog, keď zamrzne.
Keďže 80 percent našich mozgových buniek tvorí voda, keď ich zmrazíme, vo väčšine prípadov sa vytvoria ľadové kryštáliky. Tie môžu zdeformovať a poškodiť všetky naše bunky, ale najmä jemné mozgové bunky, takže po rozmrazení sú nefunkčné.
