Extrémne poveternostné javy spôsobili za posledné polstoročie 11 778 katastrof a zabili dva milióny ľudí, uviedla Svetová meteorologická organizácia (WMO). Z toho viac ako 90 percent hlásených úmrtí sa stalo v rozvojových krajinách. Počet úmrtí však od roku 1990 dramaticky klesol v dôsledku zlepšených systémov včasného varovania a zvládania katastrof.
Do štatistík, ktoré už pokrýva obdobie do roku 2019, boli pridané údaje z rokov 2020 a 2021. Tie zaznamenávajú 22 608 úmrtí za posledné dva roky, čo potvrdzuje klesajúci trend.
Najhoršie na tom je Ázia, v ktorej sa stalo až 47 percent všetkých hlásených úmrtí na celom svete – takmer jeden milión – pričom hlavnou príčinou boli tropické cyklóny. Z toho 520 758 obetí bolo v Bangladéši, čo sa pripisuje 281 katastrofám. „Najzraniteľnejšie komunity, žiaľ, znášajú prírodné katastrofy najhoršie,“ povedal pre Daily Mail profesor Petteri Taalas, generálny tajomník WMO. „Extrémne silná cyklónová búrka Mocha je toho príkladom. Spôsobila rozsiahlu devastáciu v Mjanmarsku a Bangladéši, ktorá zasiahla najchudobnejších z chudobných,“ doplnil.
V Európe pri 1 784 katastrofách zahynulo 166 492 ľudí, čo predstavuje 8 percent celosvetovo hlásených úmrtí. Pričom hlavnou príčinou hlásených úmrtí boli extrémne teploty.
Ekonomické škody
Okrem strát na životoch spôsobili katastrofy aj rozsiahle ekonomické škody. Pohromy spôsobené povodňami, búrkami a požiarmi od roku 1970 prudko vzrástli a dosiahli 4,3 miliardy dolárov, čo je zhruba 3,9 miliardy eur. USA prišli o 1,7 miliárd dolárov, čo predstavuje 39 percent ekonomických strát utrpených medzi rokmi 1970 a 2021.
Správa však uvádza, že najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty sú tie, ktoré znášajú neúmerne vysoké náklady v porovnaní s veľkosťou ich ekonomík. Hlavnou príčinou týchto obrovských ekonomických strát môžu záplavy a narozdiel od klesajúceho počtu obetí, ekonomické škody sú čoraz vyššie.
Včasné varovania zachraňujú životy
Generálny Tajomník WMO je však rád za klesajúci počet obetí a vyzdvihol včasné varovania pred ničivými živlami. „Vďaka včasným varovaniam a zvládaniu katastrof sú tieto katastrofické miery úmrtnosti už našťastie minulosťou. Včasné varovania zachraňujú životy,“ prezradil profesor Petteri Taalas.
WMO chce zabezpečiť, aby sa tieto systémy včasného varovania dostali ku každému na Zemi do roku 2027. Preto svoje zistenia zverejnila už pred Svetovým meteorologickým kongresom, ktorý sa koná od 22. mája do 2. júna, aby pomohla tento proces urýchliť.
