Zemetrasenia, hurikány, požiare, povodne a mnohé iné ekologické katastrofy sa vyskytujú pravidelne po celom svete. Vyskytli sa aj v minulom roku, spôsobili obrovské škody a zároveň zanechali aj mimoriadne zlé stopy, na už tak ťažko skúšanej klíme. Rok 2023 bol pre svetovú klímu katastrofálny. Ktoré katastrofy k tomu prispeli?
Prírodné katastrofy zasiahli plnou silou
Napriek tomu, že mnohé prejavy počasia sa očakávajú, odborníkov šokovala ich intenzita a trvácnosť. Už desaťročia klimatológovia upozorňujú, že skleníkové plyny vypúšťané do ovzdušia z ľudskej činnosti vedú k bezprecedentným zmenám klímy.
Tieto plyny sa hromadia v atmosfére a postupne otepľujú Zem. Každý vzostupný zlomok teploty zároveň zvyšuje šance na deštruktívnejšie, intenzívnejšie a silnejšie klimatické zmeny. Kritická hranica oteplenia o 1,5 ºC bude pravdepodobne prekonaná. Prekročenie tohto bodu povedie k zmenám, od ktorých niet návratu a ľudstvo sa im bude musieť prispôsobiť. Zoznam ničivých katastrof za rok 2023 je poriadne dlhý. Ničili rozličné ekosystémy, životy a domovy ľudí.
Každé desaťročie je výrazne teplejšie, ako to predchádzajúce. Pozorovanie globálneho otepľovania potvrdzuje tento trend, ale rekordy prekonané v roku 2023 dokázali ohromiť aj odborníkov s dlhoročnou praxou.
Profesor Daniel Rosenfeld je klimatológ, pôsobí na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a je popredný výskumník Fóra klimatických vedcov OSN. K tejto téme sa vyjadril nasledovne: „Vidíme rôzne náznaky rýchlejšieho otepľovania, ako sa predpovedalo. Tento rok sme boli svedkami rýchleho nárastu teploty, obrovských požiarov, veľkých záplav a teplôt prekonávajúcich rekordy.“
Rekordný rok 2023 vysvetlil aj takto: „Tento rok sme naviac zažili aj fenomén El Niño, ktorý otepľuje povrch Tichého oceánu a zvyšuje globálne otepľovanie. Rekordné teploty, ktoré sme zažili tento rok by nemohli nastať bez ľudskej činnosti – oteplenie o približne 1,2 ºC v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Toto zrýchlenie znamená, že účinky klimatických zmien, ktoré už vidíme – extrémne horúčavy, lesné požiare, zrážky a stúpanie hladiny morí – sa v nasledujúcich rokoch len zhoršia.“
Výzvy prírody, ktoré definovali svet
Nasledujúci zoznam prírodných katastrof vytvorila organizácia Center for Disaster Philantropy, ktorej poslaním je obnova a pomoc komunitám postihnutým katastrofami.
1. Zemetrasenie na hraniciach Turecka a Sýrie
6. február 2023 v južnom Turecku, na hranici so Sýriou, došlo k seizmickej aktivite značného rozsahu o sile až 7,8 stupňa Richterovej stupnice. Približne len deväť hodín neskôr po tomto zemetrasení, bolo zaznamenané ďalšie o sile s magnitúdou 7,5 stupňa. Nachádzala sa asi 95 kilometrov smerom na juhozápad.
Turecko je krajina náchylná na zemetrasenia, ale počiatočné zemetrasenie s magnitúdou 7,8 je najničivejšie za posledné dve desaťročia. Epicentrum tejto udalosti sa nachádzalo neďaleko Gaziantepu v južnom, strednom Turecku. Ide o región, ktorý je útočiskom tisícov sýrskych utečencov a slúži ako centrum pre mnohé humanitárne organizácie.
Dôsledky mimoriadne ničivej udalosti boli zaznamenané práve v oblasti, ktorá už i tak zápasila s humanitárnymi výzvami a to jej iba pridalo na zložitosti v odstraňovaní následkov katastrofy. Výsledkom bolo viac ako 50 tisíc mŕtvych a postihnutých bolo asi 4 milióny budov.
2. Sezóna tornád v USA
Bola mimoriadne aktívna a vyznačovala sa značným počtom výskytu tornád. Niektoré búrky sa vyšetrujú, a preto číslo ešte nie je potvrdené ako konečné, ale predbežne išlo o 1450 tornád, pričom 1402 už bolo potvrdených. Vyskytovali sa tornáda s rôznou intenzitou a frekvenciou.
Len v januári ich bolo až 166, čo je druhý najvyšší zaznamenaný celkový počet. Nasledoval február, ktorý bol jeden z najaktívnejších a zaradil sa na 10. miesto v histórii. Už len prvé tri mesiace v roku 2023 prekonali priemerný počet tornád – marec zaznamenal piaty najvyšší počet tornád v histórii. Apríl a máj predstavovali pokles a dostali sa pod priemer.
Jún prekonal mesačný priemer úmrtí súvisiacich s tornádom. Júl sa priblížil k priemeru a august ho prekonal. Posledný štvrťrok 2023 síce tornáda klesli pod mesačné priemery. Napriek tomu, 9. decembra potvrdila Národná meteorologická služba 13 tornád v strednom Tennessee, ktoré mali za následok 6 úmrtí. Takto neskoré tornádo ukazuje zložitosť a vplyv na už tak dynamickej sezóny.
3. Sezóna hurikánov nad Atlantikom
Priemerná sezóna hurikánov sa zvyčajne zastaví na počte búrok 14 a zahŕňa menšie i väčšie hurikány. V roku 2023 ich bolo až 22, vrátane jedného anomálneho subtropického cyklóna, ktorý sa objavil už 16. januára pri severovýchodnom pobreží USA.
Aj hurikány prepisovali rekordy, ostatne asi tak, ako čokoľvek iné spojené s klímou v minulom roku. Minuloročná sezóna by sa dala opísať nadpriemerným výskytom búrok, ale aj rekordným oneskorením pri vytváraní hurikánu v tropickom Atlantiku. Hurikán Tammy sa sformoval až 20. októbra, čo predstavuje posledným zaznamenaný výskyt v ktoromkoľvek kalendárnom roku.
Napríklad hurikán Idalia bol pomenovaný ako miliardová búrka, pretože škody, ktoré zanechal presahovali 1 miliardu dolárov. Pozoruhodný je tiež fakt, že štyri hurikány Emily, Franklin, Gert a Harold vznikli vo výnimočne krátkom čase, presne v 39 – hodinovom časovom okne.
4. Záplavy v Číne
Oblasť na severovýchode Číny sa od 29. júla potýkala s obrovskými zrážkami zapríčinenými tajfúnom Doksuri. Peking sa stal svedkom najvýraznejšieho objemu zrážok za posledných 140 rokov. Intenzita zrážok prekonala iba za 83 hodín až 60 % objemu celoročných zrážok.
Nasledovali zosuvy pôdy a bleskové povodne, ničenie majetkov a zbytočné straty na životoch. Toto búrlivé obdobie bolo umocnené ešte aj tajfúnom Saola z 2. septembra, ktorý si vyžiadal evakuáciu viac ako 880 tisíc ľudí. Silné dažde a vietor iba zhoršovali už tak katastrofálnu situáciu.
5. Zemetrasenie v Maroku
Mesto Adassil sa nachádza juhozápadne od Marakéša a leží v pohorí Vysoký Atlas. 8. septembra pred polnocou túto oblasť zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,8. Región je známy malebnými a malými dedinami, z ktorých viaceré boli poškodené ničivou silou. Poškodené bola aj známe mesto Medina, ktoré je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Postihnutých bolo približne 380 tisíc ľudí v blízkosti epicentra, ale celkovo zemetrasenie ovplyvnilo najmenej 500 tisíc ľudí. Následky katastrofy viedli k vysídleniu, niektoré dediny boli doslova zrovnané so zemou a celkovo ide o najsilnejšie zemetrasenie v Maroku za vyše 100 rokov.
6. Záplavy v Líbyi
Stredomorská búrka Daniel sa 9. septembra prehnala východnou Líbyou. Ostala po nej stopa skazy, intenzívne zrážky a rozsiahle záplavy. Množstvo zrážok sa rovnalo úhrnu zrážok v severovýchodnej Líbyi za obdobie ôsmich mesiacov.
Celá situácia sa skomplikovala viac, ako by kto čakal. Dňa 11. septembra tlaku podľahli dve priehrady, čím sa do oblasti, ktorá zápasila so záplavou, uvoľnila voda s objemom 1 miliarda kubických metrov. Medzi najvýraznejšie postihnutými miestami bolo aj mesto Derna s menej ako 100 tisíc obyvateľmi. Asi štvrtina mesta zmizla z povrchu.
7. Hurikán Otis
Južne od Acapulca zasiahol Tichomorské pobrežie Mexika hurikán Otis 25. októbra. Už v čase nárazu na pevninu vykazoval impozantnú silu hurikánu kategórie 5 – trvalý vietor mal rýchlosť takmer 270 km za hodinu. Otis týmto prekonal predchádzajúci rekord hurikánu Patricia a stal sa najsilnejším zaznamenaným hurikánom, ktorý zasiahol mexické tichomorské pobrežie.
Ekonomika Acapulca je výrazne závislá na cestovnom ruchu. Hurikán poškodil takmer 80 % hotelov a 96 % podnikov. K jeho smutnej bilancii patria aj desiatky mŕtvych.
Keď ku katastrofám prispejú aj ľudia
Akoby ničivá sila prírodných katastrof svetu nestačila, ľudstvo samé sa vie postarať o ďalšie pohromy. Vojnu, zabíjanie, ničenie a pustošenie sprevádza nielen humanitárna, ale aj environmentálna katastrofa.
V aktuálne prebiehajúcom konflikte Ukrajiny a Ruska napríklad znamenala deštrukcia priehrady Nova Kachovka v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vážnu ekologickú katastrofu. Okrem znečisteného sedimentu, ľudských a zvieracích pozostatkov odplavila vyliata voda aj vegetáciu, erodovala brehy riek a kontaminovala zdroje pitnej vody 150 tonami ťažkého vykurovacieho oleja. Zároveň, strata tejto priehrady znamenala stav ohrozenia pre blízku jadrovú elektráreň v Záporoží. Ale toto je len jeden konkrétny prípad, ktorý má globálny dopad a všetci za to platíme vysokú cenu.
