Superschopnosti sú skutočné a disponujú nimi bežní ľudia. Ak si však pod týmto pojmom predstavuješ laserový pohľad Supermana či veľké pazúry Wolverina, musíme ťa sklamať. Tak ďaleko nie sme. No podľa vedcov naše telá a mozgy majú potenciál zdanlivo nadľudských výkonov, píše portál National Geographic.
Niekedy sú výsledkom genetických mutácií ako je to v prípade himalájskych šerpov, ktorí sa bez problémov dokážu prispôsobiť vysokej nadmorskej výške. Inokedy sú výsledkom dlhoročného tréningu jednotlivca. Presne ako v prípade horolezca Alexa Honnolda, ktorý prekonáva náročné vrcholy bez akéhokoľvek istenia. Vďaka tomu si vyslúžil prezývku po jednom z najznámejších superhrdinov - Spidermanovi.
Toto sú bežní smrteľníci, ktorých nadľudské výkony uchvátili svet.
Horolezec, ktorý nepozná strach
Väčšiny ľudí sa už len pri pohľade na fotku Alexa Honnolda visiaceho nad priepasťou bez istenia zmocní strach. On je však voči tomuto pocitu absolútne odolný.
V roku 2016 si skupina vedcov povedala, že preskúma mozog najlepšieho horolezca v štýle free solo (bez istenia) na svete. Jeho mozog preto podrobili analýze pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, ktorá dokáže merať neurónovú aktivitu v reálnom čase. Počas testu Honnoldovi premietali obrázky, ktoré zvyčajne u ľudí spúšťajú intenzívnu reakciu v amygdale. Táto časť mozgu zbiera informácie z našich zmyslov a následne spúšťa strach.
To, čo testy odhalili, prekvapilo aj samotných vedcov. Honnoldov mozog je anatomicky celkom normálny, no jeho amygdala vôbec na podnety nereagovala. Horolezec prakticky nepozná strach.
Neurovedkyňa Jane Joseph, ktorá skúmala jeho mozgovú aktivitu si to vysvetľuje tým, že sa Honnold pravidelne vystavuje skutočnému strachu o život, a tak si voči nemu vybudoval odolnosť a dokáže ho rozoznať od úzkosti. Podľa vedkyne je možné, že Honnold dokáže utlmiť aktivitu v amygdale vďaka tomu, že sa sústredí na starostlivé plánovanie každého pohybu počas lezenia po horách bez akéhokoľvek istenia.
Táto schopnosť by mohla pomôcť státisícom ľudí, ktorí trpia rôznymi fóbiami. Psychológovia už dnes používajú podobné metódy podmieňovania, ktoré pacientom pomáhajú prekonávať strach.
Superodolnosť šerpov
„Ľudia sa stále vyvíjajú,“ hovorí Tatum Simonson, ktorá študuje genetiku a fyziológiu adaptácie vo vysokej nadmorskej výške na Kalifornskej univerzite v San Diegu. A šerpovia v Nepále sú podľa nej dokonalým príkladom rozvíjajúcej sa superschopnosti.
Príslušníci tejto etnickej skupiny žili viac ako 6-tisíc rokov v priemernej výške 4 200 metrov nad morom, kde je asi o 40 percent menej kyslíka ako na hladine mora. „Prirodzený výber mal veľa času na to, aby prišiel na najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s nízkym obsahom kyslíka,“ hovorí Simonson.
Keď je bežný človek vystavený nižšej hladine kyslíka, jeho telo začne pumpovať viac červených krviniek, ktoré prenášajú kyslík, no paradoxne zahusťujú krv a môže to viesť k výškovej chorobe alebo dokonca k smrti. Šerpovia si však rokmi vyvinuli niekoľko genetických mutácií, ktoré im umožňujú udržiavať nízke hladiny červených krviniek, zatiaľ čo mitochondrie v ich bunkách efektívnejšie využívajú kyslík.
Simonsonová študuje výkon Tibeťanov v nižších nadmorských výškach a zistila, že si svoju výhodu zachovávajú aj na úrovni mora. Táto superschopnosť by podľa vedkyne mohla pomôcť ľuďom, ktorí trpia chronicky nízkou hladinou kyslíka v krvi v dôsledku respiračných alebo kardiovaskulárnych ochorení.
Superplavci z kmeňa Bajau
Existuje dôvod, prečo milujeme superhrdinov, ktorí lietajú vysoko ako Superman alebo plávajú hlboko v oceáne ako Aquaman - môžu ísť tam, kam my ostatní nie.
Ľudia z kmeňa Bajau dokážu plávať v hĺbkach až 70 metrov a pod vodou stráviť 13 minút, a to bez akejkoľvek potápačskej výbavy. Túto schopnosť nadobudli geneticky vďaka stovkám rokov života na vodnej hladine oceánu. Ich domovom sú len plte plaviace sa na hladine a väčšinu času trávia vo vode.
Vedci tvrdia, že podobne ako šerpovia aj ľudia z kmeňa Bajau si vyvinuli genetickú výhodu, vďaka ktorej dokážu využívať kyslík efektívnejšie, ako my ostatní. Títo ľudia sa evolučne vyvinuli odlišne ako zvyšok sveta. Majú väčšiu slezinu, ktorá obsahuje okysličené červené krvinky. Počas potápania sa tento orgán sťahuje a pumpuje krvnú rezervu do obehu.
Mentálni športovci a ich superpamäť
Ak patríš k ľuďom ktorí zabudnú meno človeka, len čo sa im niekto predstaví, táto superschopnosť by sa ti zišla. Dobrou správou je, že ju môžeš nadobudnúť tréningom.
Predstav si, aké skvelé by bolo, keby si si dokázal zapamätať poradie kariet celého balíčka za 20 sekúnd alebo mená a tváre stoviek ľudí v priebehu niekoľkých minút. Pre mentálnych športovcov, ktorí svoje výnimočné schopnosti každoročne preverujú na šampionáte USA Memory, to je hračka.
Podľa jeho zakladateľa Anthonyho Dottina túto schopnosť môže nadobudnúť ktokoľvek a v akomkoľvek veku vďaka tréningu. Dottino spojil svoje sily s neurovedcami, aby zistili, ako dokáže tréning pamäte ovplyvniť mozgovú aktivitu.
Výskum už odhalil, ako pamäťové techniky fungujú. V mozgu vytvárajú siete, ktoré viažu nové spomienky k tým starým. Štúdia v časopise Neuron navyše zistila, že priemerní ľudia môžu dramaticky zlepšiť svoje spomienky iba šiestimi týždňami tréningu.
