Vyhorenie je v dnešnej dobe častý pojem a možno ho definovať rôznymi spôsobmi. Zvyčajne sa spája so stresom, no je komplikovanejší a škodlivejší. Odborná literatúra ho definuje ako kombináciu emocionálnej únavy, depersonalizácie a zníženého fungovania.
„Depersonalizácia je stav pocitu odpojenia od seba samého, ako keby sme sa na seba pozerali zvonku,“ vysvetľuje pre The Conversation psychologička Shahieda Jansen. V dôsledku toho môže nastať cynizmus, strata empatie, ale aj hrubé a necitlivé správanie.
Niet pochýb o tom, že stres a syndróm vyhorenia spolu súvisia. Je však dôležité zamerať sa na rozdiely medzi nimi. Stres je spojený s tlakmi, ktorým ľudia čelia denne, a môže byť aj prospešný. Vyhorenie a stres sa začnú prekrývať, keď sa stres stane zdĺhavým a chronickým, čo spôsobuje úzkosť a negatívne účinky. Ale syndróm vyhorenia sa odlišuje od stresu významným spôsobom.
V pracovnom kontexte je jedným z jasných varovných signálov, že niekto môže byť blízko vyhorenia, keď začne pochybovať o svojej vlastnej kompetencii. Napriek tomu, že je zamestnanec alebo študent schopný, môže sa postupne cítiť nedostatočný alebo neefektívny.
Môže častejšie pociťovať únavu, ktorá môže byť opísaná ako vnútorné vyčerpanie alebo úplné opotrebovanie a preťaženie. Okrem toho táto zvyčajne starostlivá a ohľaduplná osoba môže prejavovať nedostatok záujmu o ostatných alebo celkový ľahostajný postoj.
Syndróm vyhorenia sa nemusí prejavovať len kvôli osobným dôvodom alebo problémom, ale často je výsledkom vonkajších vplyvov. Vyčerpanie, nedostatok empatie a pochybovanie o vlastnej kompetencii sú len niektoré z príznakov, ktoré môžu vyplynúť z dlhodobého vystavenia sa problémom iných ľudí a toxického, nepriaznivého pracovného prostredia. Účinky vyhorenia nemusia mať dopad len na osobu, ktorá ho zažíva, ako aj na ostatných v jeho okolí.
Predchádzanie vyhoreniu
„V mojej praxi psychológa považujem okrem používania techník na znižovanie stresu za dôležité vyčleniť si čas na zváženie a prijatie opatrení na systémové a osobné zosúladenie svojich vlastných hodnôt,“ prezradila Jansen. Zjednodušene povedané - treba si zosúladiť svoj osobný život s pracovným a povedať si, či trávenie tohto času je naplňujúce a obohacujúce.
Ak si nie si istý, či ti vyhorenie už dýcha na krk, alebo si len unavený či lenivý, vedci vytvorili nástroj, ktorý má odhaliť, ako blízko máš k tomuto syndrómu.
Oficiálne sa nazýva Burnout Assessment Tool (BAT) a funguje prostredníctvom série otázok určených na posúdenie duševného a fyzického stavu človeka v práci prostredníctvom odpovedí, ktoré uvedieš. Tento nástroj sa podľa Sciencealert zaoberá oblasťami, ako sú konflikty medzi prácou a domovom, pracovné zaťaženie, spokojnosť s prácou a emocionálny stres.
Keďže syndróm vyhorenia nie je oficiálnym zdravotným stavom, nemá žiadnu formálnu diagnózu. Vyhorenie na pracovisku nás však negatívne ovplyvňuje psychicky aj fyzicky a často môže viesť k ďalším zdravotným problémom.
BAT zisťuje znaky a hodnotí riziká na základe údajov zozbieraných od 493 dospelých, pričom vypočítava skóre pre určité symptómy. Schopnosť identifikovať toto riziko znamená, že je možné podniknúť kroky na zastavenie výskytu syndrómu vyhorenia. Ak chceš vedieť, ako blízko k nemu si, môžeš si to vyskúšať online.
