V experimente, ktorý navrhol a viedol molekulárny biológ Teruhiko Wakayama z University of Yamanashi, po prvýkrát kultivovali embryá myší na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice, ktorá obieha okolo Zeme približne 400 kilometrov nad povrchom planéty.
„Vykonávame výskum, aby sme sa uistili,že budeme môcť mať vo vesmíre bezpečne deti,“ povedal Wakayama pre New Scientist. V skutočnosti sa vedci oplodnením vo vesmíre zaoberajú už dlhšie. V tejto štúdii sa však vedci zamerali na skorý vývoj embrya.
Štyri dni vo vesmíre
Výskumníci oplodnili vajíčka myší a vyvinuli ich do dvojbunkového štádia, zmrazili ich a poslali na ISS. Tam ich rozmrazili a kultivovali astronauti v špeciálnom stroji navrhnutom výslovne na tento účel. Počas štyroch dní astronauti kultivovali embryá a na konci experimentu ich zakonzervovali do paraformaldehydu, aby ich mohli poslať späť na Zem, kde ich analyzoval Wakayamov tím.
Bolo tam viacero sád embryí. Jedna bola kultivovaná na Zemi v gravitačnom prostredí ako kontrolná sada. Druhá skupina na ISS bola kultivovaná v simulovanej zemskej gravitácii a, samozrejme, bola tu skupina experimentov pestovaná v mikrogravitácii.
Miera prežitia oboch skupín na palube ISS bola nižšia ako miera prežitia na Zemi. Ale tie embryá, ktoré prežili, sa vyvinuli normálne, zistili vedci. „Z embryí kultivovaných v podmienkach mikrogravitácie sa vyvinuli blastocysty (skoré štádia vývoja) s normálnym počtom buniek, vnútornou bunkovou hmotou a profilmi génovej expresie podobnými tým, ktoré boli kultivované na Zemi,“ uvádza štúdia publikovaná v iScience.
Problematická oblasť
Ani tento výskum však na sto percent nepotvrdil bezpečnosť reprodukcie vo vesmíre. Výskum nebral do úvahy účinky žiarenia, ktoré je vo vesmíre oveľa vyššie ako na Zemi. Vývoj bol tiež zastavený v štádiu blastocysty, takže nevieme, ako by mikrogavitácia ďalej vplývala na embryo.
Okrem toho predošlé experimenty s gravidnými hlodavcami ukazujú, že pobyt vo vesmíre počas kritických štádií gravidity môže brániť napríklad správnemu vývoju pohybového aparátu. Vyššiu mieru zdravotných komplikácií dokonca vykazovali aj potomkovia hlodavcov letiacich vo vesmíre.
„Na základe týchto správ a našich výsledkov je reprodukcia cicavcov vo vesmíre možná, aj keď môže byť do určitej miery ovplyvnená. Bohužiaľ, počet vzoriek získaných z experimentu ISS nebol dostatočný. Neboli sme preto schopní potvrdiť vplyv na potomstvo,“ vysvetľujú v štúdii.
„Štúdium reprodukcie cicavcov vo vesmíre je nevyhnutné na začatie vesmírneho veku, takže je potrebné študovať a objasniť vplyv vesmírneho prostredia predtým, ako ISS prestane fungovať,“ uzatvárajú vedci.
