Keďže prvá misia na Mars s posádkou si bude vyžadovať každú možnú výhodu, ktorá sa ponúka, dáva zmysel že na Červenú planétu vyšlú len čisto ženský tím, informuje portál Big Think.
Muži boli doposiaľ na každej misii smerom na Mesiac, no v prípade Marsu, je pravdepodobnejšie, že najprv ho navštívia len ženy. Na druhej strane sa tu ponúka aj možnosť nahliadať na rozhodnutie v rovine akejsi férovosti. Je pravdou, že ženám bola možnosť lietania do vesmíru odopieraná až do roku 1983, kedy toto tabu prelomila astronautka Sally Ride.
Tak či onak, toto konkrétne rozhodnutie s misiou na Mars je čisto racionálne a praktické. Bolo založené na výpočtoch a plánovaní. Zatiaľ dostupné dôkazy naznačujú, že ženy by boli na dlhodobej ceste vo vesmíre nie len výkonnejšie, ale aj schopnejšie členky posádky než muži.
Vedec Randolph Lovelace a Don Flickinger, bývalý predseda a podpredseda Špeciálneho výboru NASA pre vedy o živote, pôvodne koncom 50. rokov minulého storočia upriamili pozornosť na pragmatický prínos astronautiek na palube vesmírnych lodí. Toto duo poznamenalo, že ženy sú ľahšie, a preto vyžadujú menej kyslíka; majú menej infarktov a ich reprodukčné systémy sú menej ohrozené radiáciou. Samozrejme, Lovelace a Flickinger boli zrušení uprostred prevládajúcej éry sexizmu.
Vedec NASA Geoffrey Landis zopakoval tento argument v roku 2000 s dôrazom na využitie na lety do hlbokého vesmíru, kde sú dostupné iba zdroje, ktoré si vezmete so sebou.
„Ženy sú v priemere menšie ako muži: spotrebujú menej kyslíka, spotrebujú menej materiálu, produkujú menej oxidu uhličitého. Majú nižšiu hmotnosť a zaberajú menší objem. Argument pre čisto ženskú posádku je jednoduchý: takáto posádka by vyžadovala podstatne menej podpory... a umožnila by aj stavbu menšej kozmickej lode. To by prinieslo značné úspory nákladov,“ napísal.
Nedávno zverejnená štúdia uviedla podoprela Landisove tvrdenia niekoľkými konkrétnymi dátami. Vedci z tímu pre vesmírnu medicínu v Európskej vesmírnej agentúre vypočítali, že priemerná astronautka potrebuje o 26 percent menej kalórií, o 29 percent menej kyslíka a o 18 percent menej vody ako priemerný muž. To znamená značné úspory zdrojov. Vesmírna misia, ktorá bude trvať v priemere 1080 dní by s posádkou štyroch žien potrebovala o 1 695 kilogramov menej jedla v porovnaní s misiou stavanou výlučne pre mužov.
To predstavuje zhruba desať percent nákladu rakety SpaceX Falcon Heavy určenej na let na Mars. Voľný priestor nazvyš by sa tak dal naplniť ďalšími vedeckými projektmi a vybavením na zabezpečenie bezpečnej a úspešnej misie.
Okrem fyzickej praktickosti existujú aj psychologické dôvody, prečo by ženy mohli byť vhodnejšie na dlhšie misie mimo Zeme.
„Štatistiky ukazujú, že čisto ženské skupiny si oveľa častejšie vyberú nekonfliktné prístupy k riešeniu medziľudských problémov a s najväčšou pravdepodobnosťou sa vysporiadajú s konfliktom bez použitia násilia.“ To je pomerne cenná výhoda v prípade, že posádka bude musieť stráviť v tesnej blízkosti zhruba dva tri roky.
Početné sociologické štúdie tiež ukázali, že ženy vo všeobecnosti viac spolupracujú a menej sa venujú hierarchickým sociálnym štruktúram, píše sa na webe magazínu Big Think.
Pred viac ako 60 rokmi absolvovalo astronautický výcvikový program Ženy vo vesmíre 19 pilotiek. Podstúpili dokonca náročnejšie testovanie než dala NASA pôvodným astronautom Mercury 7. Trinásť žien, ktoré testom prešli, prekonalo mužov fyzicky aj psychicky. Prvá misia s posádkou na Mars, ktorá sa pravdepodobne uskutoční najskôr v roku 2029, si bude vyžadovať všetky možné výhody, takže dáva zmysel len to, že na červenú planétu by mal ako prvý vstúpiť výlučne ženský tím.
