Planéta, na ktorej pod hustou kyslou atmosférou teplota dosahuje neuveriteľných 475 stupňov Celzia, je asi tým posledným miestom, kde by si v našej slnečnej sústave očakávali mimozemský život. Vedkyňa z NASA však tvrdí, že sa napriek tomu môžu na Venuši skrývať mimozemšťania.
Novú teóriu predložila doktorka Michelle Thaller, vedecká pracovníčka z Goddard Space Flight Center so sídlom v USA. Hovorí, že „možné známky života“ zaznamenali v atmosfére naplnenej oxidom uhličitým. Vedkyňa si je dokonca absolútne istá, že na tej nehostinnej planéte život skutočne existuje. „Vidíme možné známky života v atmosfére Venuše,“ povedala Thaller v rozhovore pre The Sun.
Jedovaté dvojča Zeme
Venuša sa často označuje za "dvojča Zeme" kvôli podobnej veľkosti a štruktúre, tam podobnosť však končí. Podľa astronómov by ľudia na Venuši totiž nemohli existovať.
Planéta, ktorá sa nachádza 67 miliónov kilometrov od Slnka, je najhorúcejšou planétou v našej slnečnej sústave, na ktorej panujú teploty, ktoré dokážu roztaviť olovo. K nehostinnej situácii prispieva aj jej atmosféra, ktorá sa skladá z kyseliny sírovej a oxidu uhličitého a vyvoláva "skleníkový efekt", ktorý zabraňuje úniku tepla do okolitého priestoru.
Napriek tomu vedci už dlho diskutujú o tom, či sa v oblakoch Venuše môžu nachádzať mikrobiálne formy života, ktoré dokážu prežiť zo síry, metánu a železa. „O Venuši by som ti nikdy nepovedala. Teraz však v atmosfére vidíme niečo, čo by mohli produkovať baktérie,“ prezradila doktorka.
Divoká teória
Profesor Dominic Papineau, astrobiológ z University College of London, sa však domnieva, že názory doktorky Thaller sú len silno hypotetické. „Na to, aby mohli prebiehať chemické reakcie súvisiace so životom, je potrebná kvapalná voda. Preto, ak chceme nájsť mimozemský život, musíme nájsť tekutú vodu a ak chceme nájsť mimozemské fosílie, musíme hľadať sedimentárne horniny, ktoré boli v minulosti spojené s tekutou vodou,“ vysvetlil pre MailOnline.
„Preto je dnes ťažké reálne predpokladať život na Venuši, pretože jej povrch je príliš horúci, hoci Venuša mohla mať v minulosti kvapalnú vodu,“ pripustil vedec.
Ľadové mesiace
Napriek tomu sa profesor Papineau aj doktorka Thaller zhodujú v tom, že lepšie miesta pre potencionálny mikrobiálny život, sú ľadové mesiace našej slnečnej sústavy. „S väčšou pravdepodobnosťou by sme mohli nájsť mimozemský život a fosílie na Marse a v ľadových mesiacoch vonkajšej slnečnej sústavy,“ pokračoval profesor Papineau.
Podľa NASA je v našej slnečnej sústave je 290 „tradičných mesiacov“ a ďalších 462 menších asteroidov a menších planét. „Na týchto planetárnych telesách existuje tekutá voda, vrátane ľadu na južnom póle Marsu. Mars a ľadové mesiace majú tiež geologický záznam, ktorý by mohol zachovať fosílie,“ dodal astrobiológ.
