Tento divoký nápad skrsol astronómovi Istvánovi Szapudimu z University of Hawaiʻi Institute for Astronomy. Domnieva sa, že by sme mohli chytiť asteroid, zaparkovať ho pred Zemou a priviazať k nemu slnečník, aby sme zablokovali časť slnečného svetla, uvádza Sciencealert.
Slnečný štít nie je nový nápad. Szapudiho zmeny by však výrazne znížili náklady a náročnosť implementácie, čím by ju posunuli o krok bližšie k dosiahnuteľnému. „Na Havaji mnohí používajú dáždnik, aby blokovali slnečné svetlo,“ vysvetľuje. „Mohli by sme teda urobiť to isté pre Zem a zmierniť tak blížiacu sa katastrofu klimatických zmien?“
Slnečný štít
Myšlienka slnečného štítu nie je bezcenná. Ak by blokoval len malé percento slnečného svetla ožarujúceho Zem, mohlo by to spomaliť stúpajúce teploty na povrchu. Nie je to možno absolútne riešenie, ale poskytlo by nám to trochu času.
Problém je v tom, že plachta by potrebovala obrovské protizávažie, aby sa zabránilo jej odfúknutiu slnečným vetrom a radiačným tlakom, a pre gravitačnú stabilitu. Dostať takýto predmet do vesmíru by bolo samozrejme drahé a náročné.
Čo však, ak už taký predmet tam vonku je? Tu prichádza ďalší ale podľa vedca menší problém, zachytenie asteroidu a priviazanie slnečníka k nemu. Szapudi vypočítal, že umiestnenie protiváhy smerom k Slnku do Lagrangianovho bodu (to sú miesta vo vesmíre, kde majú predmety poslané tam tendenciu zostať na mieste,) by znížilo celkovú hmotnosť protizávažia len na 3,5 milióna ton.
Stále je to len v teoretickej rovine
Týchto 3,5 milióna ton môže znieť ako veľká hmotnosť, ale je to asi 100-krát menšia hmotnosť ako predchádzajúce odhady pre nepripútaný štít. A iba jedno percento z toho by predstavoval skutočný štít, okolo 35 000 ton. Zvyšná hmotnosť by bola asteroid. Dosiahnuť to bude stále dosť zložité – súčasné maximálne užitočné zaťaženie rakiet sa ani zďaleka nepribližuje k 35 000 tonám.
Aktuálnym rekordérom je Saturn V, ktorý počas éry Apolla vyniesol na nízku obežnú dráhu Zeme náklad s hmotnosťou 140 ton. Obrovská raketa SpaceX Starship je momentálne na hranici ľudského inžinierstva. A aj ona má maximálnu kapacitu iba 250 ton.
Napriek tomu by táto myšlienka mohla byť dosiahnuteľnejšia, ako sa doteraz predpokladalo. Bolo by potrebné urobiť veľa práce, ale Szapudi si myslí, že ak začneme pracovať na výskume a vývoji teraz, možno sa nám to podarí zrealizovať skôr, než bude pre klímu neskoro.
