Červy z dávno vyhynutého druhu Panagrolaimus kolymaensis v skutočnosti neboli mŕtve, ale boli v hibernačnom stave zvanom kryptobióza. Predpokladá sa, že žili v neskorom pleistocéne, teda v čase mamutov, píše Dialy Mail.
Podľa doterajších dôkazov si vedci mysleli, že hlístovce v tomto stave dokážu vydržať maximálne 40 rokov. Rádiokarbónové datovanie rastlín v ľadovej vzorke, kde sa červy našli, však naznačuje, že majú približne 46-tisíc rokov. „To, že sa nám ich podarilo oživiť po 46 000 rokoch, ma úplne ohromilo,“ povedal profesor Teymuras Kurzchalia, hlavný autor štúdie o neuveriteľnom zistení, publikovanej v časopise PLOS Genetics, a emeritný profesor na Inštitúte molekulárnej bunkovej biológie a genetiky Maxa Plancka.
Doteraz najdlhšie zaznamenaný podobný prípad bol len na úrovni bakteriálnych spór. Tie sa podarilo oživiť až po 40 miliónoch rokoch zo žalúdka vyhynutých včiel konzervovaných v jantári. Ruskí vedci objavili červy Panagrolaimus kolymaensis v permafroste už pred piatimi rokmi. Našli ich deväť metrov pod povrchom výbežku Duvanny Yar na rieke Kolyma na severovýchode Sibíri. Potom, čo ich vedci oživili, dokázali prežiť celý mesiac.
Prežili -80 stupňov Celzia
Zistilo sa, že tieto červy používajú podobný mechanizmus na vstup do stavu tejto špecifickej hibernácie, ako larvy moderných háďatiek nazývaných Caenorhabditis elegans, ktoré sa nachádzajú na kompostoch a v hnijúcich rastlinách.
Laboratórne experimenty naznačujú, že červy mohli prežiť pri teplote -80 stupňov Celzia s vypnutými hlavnými telesnými funkciami pomocou cukru nazývaného trehalóza, ktorý produkujú. „Sme veľmi, veľmi ďaleko od použitia tejto vedy k návratu kryonicky zmrazených ľudí alebo dinosaurov. Na druhej strane teraz lepšie rozumieme tomu, ako dosiahnuť stav medzi životom a smrťou,“ povedal profesor Kurzchalia.
