Bol február roku 1971. Urýchľovač častíc hlavného prstenca v laboratóriu Meson Laboratory NAL bol čerstvo vybalený z obalu a fyzici chceli začať s jeho chodom. Toto zariadenie za 250 miliónov dolárov pozostávalo zo 6,4-kilometrovej trubice, pozdĺž ktorej, ako dúfali, 1014 silných magnetov pomôže nasmerovať a urýchliť protóny, ktoré by mali vytvoriť energiu až 200 miliárd elektrónvoltov, uvádza Sciencealert.
Koncom apríla to nevyzeralo tak ružovo. Šesť dní po inštalácii posledného magnetu sa našli dva, ktoré museli vymeniť. Nebola to žiadna triviálna záležitosť. Väčšina magnetov bola totiž dlhá približne šesť metrov s hmotnosťou 12,5 tony. Vymeniť dva magnety chvíľu trvalo... Ale potom sa to stalo znova. A znova. Celkovo museli na zariadení vymeniť okolo 350 magnetov.
Kontaminácia kovovými hoblinami
Nakoniec tím zistil, že problém je v kontaminácii. V urýchľovači zostali drobné kovové hobliny. Problém bol, že rúrka urýchľovača mala priemer tenisovej loptičky. Britský fyzik Robert Sheldon – veľmi vynaliezavý človek – narazil na riešenie.
Vyčistiť potrubie im pomôže fretka. „Fretky sú cicavce podobné lasičkám, ktoré si užívajú chodenie do tunelov a vyháňanie zajacov. Fretka by neváhala vbehnúť do vnútra nerezovej rúrky, aj keby to znamenalo dlhú cestu do neznáma. Okrem toho by to bola akési zelené riešenie technického problému a každému sa táto myšlienka páčila,“ povedal v roku 2016 počítačový vedec Frank Beck.
Fretka Felicia
Dizajnér hlavného kruhu Wally Pelczarski kontaktoval Wild Game and Fur Farm v Gaylord v Minnesote a požiadal ich o najmenšiu fretku, akú mali. Výmenou len za 35 dolárov poslali Feliciu. S dĺžkou len 38 centimetrov bola Felicia ideálna pre malý tunel, ktorý potrebovali vyčistiť.
Felicia bola vybavená plienkou, aby sa zabránilo nehodám a ďalšej kontaminácii urýchľovača častíc a koženým postrojom. Vedci ju vycvičili, aby cestovala cez tmavé tunely, pričom mala na sebe postroj, ku ktorému bola pripevnený silný magnet.
Behala z jedného konca 300-metrovej časti tunela na druhý, pričom po dokončení časti dostávala odmenu kuracie mäso, pečeň, rybie hlavy alebo hamburgerové mäso. Zdalo sa, že to fungovalo celkom dobre a vedci dokázali takýmto spôsobom tunely vyčistiť. Postupom času však ich potreby presiahli možnosti Felicie a inžinier Hans Kautzky vyvinul nové riešenie. Vďaka odolným plastovým diskom, ktoré pretlačili cez potrubie pomocou stlačeného vzduchu poslali Feliciu po asi desiatke jázd do dôchodku.
Dlhého veku sa nedožila
Ukázalo sa tiež, že zlyhanie magnetov malo viacero príčin a hlavným vinníkom neboli kovové hobliny. „Hlavným dôvodom bola zlá kontrola kvality pri vytváraní spojov pre vodou chladené medené vodiče,“ vysvetlil fyzik Ryuji Yamada, ktorý na projekte pracoval.
Felicia zostala medzi vedcami z NAL milovaná, no, žiaľ, dôchodku sa nedožila. Zomrela v máji 1972 na prasknutý absces na jej črevnom trakte. Chutná odmena ktorú jej vedci dávali, bola pre ňu asi príliš.
