Záchranné zložky robili všetko pre to, aby dokázali zachrániť aspoň niektoré. Stádo veľrýb spozorovali po prvýkrát v utorok. Približne sto metrov od pobrežia na pláži Cheynes Beach. Očití svedkovia tvrdia, že stádo bolo pevne zovreté v nezvyčajnom zoskupení, píše portál BBC.
Hneď ako sa veľryby začali vyplavovať na pobrežie, orgány zodpovedné za ochranu prírody sa zmobilizovali a spustili záchrannú akciu v snahe zachrániť čo najviac z nich. Avšak v noci z pondelka na utorok už nedokázali pomôcť 51 veľrybám, ktoré zahynuli. V stredu sa pokúsili vrátiť späť do mora 46 preživších.
Čo spôsobilo hromadné uviaznutie veľrýb?
Doktor Andrew Brownlow, riaditeľ Škótskeho programu pre morské zvieratá, sa len nedávno vyjadroval k podobnému incidentu, ktorý sa stal na škótskej pláži. Svoj život zasvätil skúmaniu podmorského života a v analýze podobných udalostí vidí obrovský potenciál. Podľa neho je potrebné skúmať to a vnímať morské uviaznutia ako spôsob, ako sa učiť z morského prostredia a komunikovať o ňom.
Vysvetľuje prečo mohlo dôjsť k tejto nešťastnej udalosti a prečo záchranári aktuálne bojujú s časom.
Jedno z najhorších uviaznutí veľrýb v dejinách
V nedeľu 16. júla sa na pláž Traigh Mhor v North Tolsta na ostrove Lewis vyplavilo približne pätnásť živých veľrýb, ktoré bojovali o prežitie pri masovom uviaznutí. Vyšetrovatelia začali ihneď konať, lebo vedeli, že čas je neúprosný. V blízkosti škótskej pláže sa objavilo zoskupenie 55 pilotných veľrýb.
Existuje niekoľko teórii o tom, prečo veľryby uviazli. Jedna z nich hovorí, že uviaznutie mohlo byť spôsobené tým, že jedna z veľrýb rodila. Tento druh je známy svojím silným sociálnym putom. Keď sa jeden z členov zoskupenia dostane do ťažkostí, zvyšok mu je nápomocný a má tendenciu nasledovať ho.
Ďalšie hromadné uviaznutia, ktoré zasiahli výskumníkov, no aj svet (nakoľko niektoré druhy patria medri ohrozené a ich celková populácia stále klesá) sa stali minulý rok (2022), keď sa na pobreží Tasmánie vyplavilo 230 veľrýb a v roku 2018 uviazlo v Západnej Austrálii až 150 jedincov.
