Zistila to štúdia z Tel Avivu - v nej sa píše, že vedci skutočne zaznamenali zvuk vo frekvenciách nezachytiteľných ľudským uchom. Rastliny akokeby "aukali" v momentoch, keď boli poranené, v alebo dráždené, píše sa na magazíne Unilad.
Ohľadne zvuku, ktoré by rastliny mohli vydávať, vykonali vedci štúdiu aj pred tým - v nej sa zameriavali najmä na zvuky, ktoré sa ozývajú a šíria vnútri rastlín. V tej najnvošej sa vedcom podarilo dokázať, že sa tieto zvuky môžu šíriť aj vzduchom.
V rámci experimentu sa vedci zamerali na stresovanie tabaku a rajčín. Mikrofón, ktorým nahrávali ich reakcie, nechali umiestnený 10 cm od rastlín. Pričom v jednom experimente rastliny stresovali zámerným suchom a v druhom im poranili ich pletivo.
V oboch prípadoch sa výskumníkom podarilo dokázať, že rastliny po týchto zásahoch skutočne vydávali zvuk, a to v ultrasonických frekvenciách, teda niekde medzi 20 a 100 kilohertzami. Našťastie, nič čo by ľudské uši boli schopné zachytiť (v opačnom prípade by sa šľahanie žihľavy alebo kosenie trávy svojimi zvukmi premenilo na masovú popravu). Táto frekvencia teda pre nás síce nie je počuteľná, ale za pomoci technologickej asistencie a zosilneniu, sa do týchto "výkrikov" môžeme predsa len započúvať.
V štúdií zverejnenej v databáze bioRxiv sa píše, že niektoré druhy organizmov môžu tieto zvuky počuť „zo vzdialenosti niekoľkých metrov“.
Rajčina, ktorá mala odrezané stonky ultrasonicky "kričala" tak 25-krát každú hodinu, kým tabak sa ukázal ako "drsňák", ktorý bolesť znášal lepšie - kričal len 15-krát za hodinu.
Zaujímavým je, že periodicita výkrikov sa vzťahovala aj k podmienkam, za akých rastliny vyrastali. Napríklad, také hladovanie v prípade rajčiny stálo za tým, že kričala intenzívnejšie než tabak. Rajčina, ktorú vedci nepolievali, vydala 35 ultrasonických výkrikov, zatiaľ čo tabak len 11.
Pričom, nejde len o nejakú súhru náhod - vedci rastliny sledovali aj pri pokojovom stave, kedy tieto zvuky vydávali len raz za hodinu, uvádza sa na webe Live Science. „Tieto zistenia môžu zmeniť spôsob, akým zvažujeme o rastlinnej ríši, ktorá bola doteraz považovaná za nemú,“ znie vyjadrenie vedcov v sumáre ich práce.
Za pomoci technológií sa výskumníkom podarilo dekódovať jednotlivé rastlinné "škreky" a identifikovať podľa frekvenicií, kedy je rastlina poranená, kedy zažíva sucho a kedy je nenarušená. Využiteľnosť tohto objavu môže byť pri tom prelomová práve pre farmárov a pestovateľov, čo sa týka efektivity starostlivosti o rastliny. Farmári tak môžu len podľa zvuku rastlín identifikovať ich špecifické potreby.
Vedci sa tiež zamerali na mechanizmus toho ako tento ultrasonický zvuk vzniká. Tento jav sa nazýva kavitácia a vzniká vo vnútri cievnych zväzkov rastliny. V nich sa následkom zmeny tlaku na okamih vytvárajú bubliny vákua, ktoré následne zanikajú v implózii, ktorá sa vytávra tlakovú vlnu a mimo iné aj zvuk skúmaný vedcami.
Štúdia dospela k záveru, v ktorom vedci „prvýkrát demonštrovali, že stresované rastliny vydávajú na diaľku detekovateľné zvuky, podobne ako mnohé zvieratá, pomocou ultrazvukových kliknutí, ktoré ľudské uši nepočujú.“
Vedci tiež zistili, že zvuky nesú informácie a môžu odhaliť stav rastlín. Výsledky naznačujú nový spôsob signalizácie pre rastliny a naznačujú, že iné organizmy sa mohli vyvinúť tak, aby tieto zvuky počuli, klasifikovaliich a reagovali na ne.
