💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Štúdia sledovala 7 914 Japoncov vo veku 65+ počas troch rokov.
- Riziko demencie bolo u „syrožrútov“ o niečo nižšie (3,4 percenta vs. 4,5 percenta).
- Aj po zohľadnení stravy a životného štýlu si syr držal vlastný efekt.
- Vedci hovoria, že syry môžu mať nutričné látky prospešné pre mozog.
Demencia zatiaľ nemá liek, ale počet faktorov, ktoré môžu ovplyvniť riziko jej vzniku, stále rastie. Poznáme vplyv pohybu, stravy, pitia alkoholu, sociálneho života či dokonca toho, ako počúvaš hudbu. A teraz k nim môžeme pridať aj ďalší prekvapivý prvok: jedenie syra, píše portál ScienceAlert.
V štúdii, publikovanej v magazíne Nutrients, ktorú pre japonskú potravinársku firmu Meiji Co. realizovali tamojší vedci, analyzovali údaje 7 914 ľudí vo veku 65+. Polovica z nich jedla syr aspoň raz týždenne, druhá polovica sa syru úplne vyhýbala.
Počas troch rokov sledovania vznikol v skupine ľudí, ktorí syr jedli, výskyt demencie u 134 osôb (3,4 percenta). V skupine, ktorá syr nejedla, to bolo 176 ľudí (4,5 percenta). Rozdiel predstavuje približne 10 až 11 prípadov navyše na každých 1 000 ľudí bez syra.
Asociácia, nie dôkaz príčiny
Nie je to teda žiadny masívny efekt - a vedci upozorňujú, že ide o asociáciu, nie dôkaz príčiny. Napriek tomu tieto zistenia pekne zapadajú do toho, čo už dávnejšie vieme o prepojení stravy, mozgu a celkového zdravia.
Ako píše Seungwon Jeong, geriatrický výskumník z Niimi University, spolu s kolegami: „Tieto zistenia sú v súlade s predchádzajúcimi observačnými dôkazmi prepájajúcimi príjem mliečnych výrobkov s kognitívnym zdravím.“
„Hoci je efekt na úrovni jednotlivca malý, v populáciách s nízkou spotrebou syra, ako je Japonsko, môže byť rozdiel významný v rámci stratégií prevencie demencie,“ dodáva.
Menej zdravá strava
Tím výskumníkov kontroloval faktory, ktoré môžu riziko demencie ovplyvňovať - vek, pohlavie, vzdelanie či príjem. V sekundárnej analýze navyše kontrolovali aj to, či účastníci jedli všeobecne zdravo.
A ukázalo sa, že ľudia, ktorí sa syru vyhýbali, mali celkovo menej zdravú stravu, čo tiež môže vplývať na výsledky. Aj po týchto úpravách sa však efekt syra udržal, aj keď o niečo slabší.
Prečo práve syr?
Vedci zatiaľ nepreskúmali konkrétny mechanizmus, ale existuje niekoľko teórií. Syr obsahuje vitamín K, ktorý má známy vplyv na zdravie mozgu. Fermentované syry sú navyše plné prospešných baktérií, a predošlý výskum ukazuje silný prepojenie medzi tráviacim traktom a rizikom demencie.
Fermentované mliečne výrobky tiež prospievajú srdcu, ktoré má s rizikom demencie už dlhé roky spájané jasné súvislosti. „Hoci táto štúdia neobsahovala biomarkery ani mechanistické hodnotenia, viacero nutričných charakteristík syra môže byť vysvetlením pozorovaného efektu,“ uvádzajú autori.
Demencia ako globálna výzva
Demencia je podľa OSN jedna z kľúčových globálnych zdravotných priorít. Momentálne s ňou žije najmenej 50 miliónov ľudí, a toto číslo porastie najmä v krajinách s rýchlo starnúcou populáciou.
Výskumníci preto zdôrazňujú, že výsledky neznamenajú, že by si sa mal každý večer napchať camembertom. Ale môžu znamenať, že mierna pravidelná konzumácia syra je jednou z malých vecí, ktoré môžu hrať rolu. „Je potrebný ďalší výskum na objasnenie vzťahu medzi dávkou, typmi syra a mechanizmami účinku,“ dodávajú na záver.