V podmorskom kaňone pri pobreží Západnej Austrálie narazili vedci na dlhé želatínové stvorenie skrútené v obrovskej špirále. „Bolo to ako obrovské lano. To ste si nemohli nechať ujsť,“ hovorí pre The Guardian Nerida Wilson zo Západoaustrálskeho múzea. Ide o hlbokomorského sifonofóra, respektíve rúrovníka.Toto bol pravdepodobne nový druh z rodu Apolemia.
Rúrovníky vyzerajú ako medúzy a patria do rovnakej skupiny živočíchov, no svoje telá stavajú jedinečným spôsobom. Vyzerajú skôr ako stovky malých medúz zlepených dohromady v jednom organizme. Pre tento konkrétny druh je typické špirálové usporiadanie dlhých chápadiel, pomocou ktorých lovia malú korisť, vrátane kôrovcov a rýb.
Ďalšou zaujímavosťou tohto živočícha sú jeho orgány. Namiesto toho aby rástli konvenčným spôsobom vo vnútri tela, každý orgán je umiestnený v špeciálnej časti, ktorá plní konkrétnu funkciu. Tieto časti sú takzvané polypy. Niektoré sú zodpovedné za kŕmenie, niektoré za reprodukciu a iné pohybujú a riadia zviera vo vode. „Sú len príkladom toho, ako robiť veci trochu inak,“ hovorí Wilson.
Nájdenie tohto tvora bolo jedným z náhodných stretnutí. Cieľom vedcov bolo študovať život na morskom dne v hĺbke až 4 439 metrov. Na tohto rúrovníka narazili na dvojhodinovej ceste ich ponorky späť na výskumnú loď Falkor. Ponor prekročil plán, a tak pilot, ktorý ovládal ponorku ROV Subastian z hladiny, mohol so zvieraťom stráviť len pár chvíľ. „Krúžili sme okolo, urobili sme nejaké zábery a malú vzorku tkaniva,“ hovorí Wilson.
Na základe hrubého výpočtu z dráhy ponorky je tento rúrkovec v tvare špirály kandidátom na najdlhší exemplár, aký bol kedy objavený. S dĺžkou približne 45 metrov by to mohol byť dokonca najdlhším zvieraťom, aké kedy bolo namerané, oveľa dlhšie ako modrá veľryba.
Wilson sa zatiaľ zdráha nárokovať si akékoľvek svetové rekordy, preto spolupracuje so špecialistom na fotogrametriu, aby získal presnejší odhad o veľkosti rúrovníka. Získať trojrozmerné informácie z videa nie je ľahká úloha, pretože rúrovník sa pohyboval v dôsledku tlačných motorov ponorky. „Normálne pri fotogrametrii sa pohybujete tam a späť cez pevný objekt,“ hovorí Wilson. „Toto je technicky trochu náročnejšie.“