Považuje sa to za začiatok novej vesmírnej doby. Prvá úspešne vypustená družica spôsobila ošiaľ a prekvapenie nie len v radoch vedcov, ale aj medzi širokou verejnosťou. Nič z toho by sa však nepodarilo nebyť Medzinárodného geofyzikálneho roku. Projekt, ktorý trval od 1. júla 1957 do 31. decembra 1958 bol skvelým príkladom, ako ide všetko jednoduchšie, keď sa všetci spoja pre jednu vec.
Samozrejme, že si toto obdobie nevymysleli len tak. 67 krajín vrátane Československa, Sovietskeho zväzu a USA spojilo naše slnko a jeho 19. cyklus. Práve medzi rokmi 1957 a 1958 mala solárna aktivita svoj vrchol. Počas tohto projektu vedci z celého sveta spolupracovali na skúmaní jedenástich javov, ktoré sa týkali našej planéty. Napriek Studenej vojne sa podarilo založiť a rozbehnúť niekoľko výskumných staníc na Antarktíde a Arktíde, bola založená NASA a do vesmíru sa podarilo vypustiť prvé umelé družice.
Sputnik 1 postavili za necelý mesiac
Prvá umelá družica bola len rýchlou náhradou za prvotný projekt s názvom „Objekt D“. Táto družica mala mať hmotnosť od 1000 do 1400 kilogramov a na svojej palube mala mať niekoľko vedeckých prístrojov do 300 kilogramov a dokonca aj miesto pre zviera. Zo strachu, že by ich USA predbehlo, sa hlavný sovietsky raketový inžinier Sergej Koroľov rozhodol hneď po úspešnej skúške nosnej rakety R-7 pozastaviť práce na „Objekte D“ a dal narýchlo zostrojiť malý satelit do 100 kilogramov. Úspešná skúška nosnej rakety sa konala 7. septembra 1957 a 4. októbra už Sputnik 1 letel do vesmíru.
Bol veľký ako plážová lopta
Sputnik 1 vážil 83 kilogramov a mal priemer 58 centimetrov. Mal aj dve antény, z ktorých dlhšia merala 3,9 metra. Sputnik bol napájaný tromi strieborno-zinkovými batériami navrhnutými tak, aby fungovali dva týždne. Satelit však pokračoval vo vysielaní rádiových signálov 22 dní.
Vysielal jednoduchý signál
Sputnik vysielal rádiové signály na Zem dostatočne silné na to, aby ich zachytili amatérski rádioví operátori. Nad Severnou Amerikou prechádzal niekoľkokrát denne a občania USA s prístupom k takýmto zariadeniam mali možnosť počúvať pípanie sovietskej kozmickej lode nad ich hlavami.
Vraj ho bolo vidno voľným okom
Jeho najvzdialenejší bod od Zeme bol asi 940 km, zatiaľ čo najbližšie k zemi bol v vzdialenosti približne 230 km. Aj keď bol Sputnik 1 malý, bol dosť reflexný, a preto bol viditeľný zo Zeme pomocou ďalekohľadu a možno aj voľným okom, ak si presne vedel, kam sa pozerať. Mnoho ľudí hlásilo, že videli satelit nad hlavou koncom roku 1957, ale odborníci si myslia, že väčšina z týchto pozorovaní sa týkala nosnej rakety R-7. Základný stupeň rakety s dĺžkou 26 metrov tiež dosiahol obežnú dráhu a bol pokrytý reflexnými panelmi, aby sa uľahčilo sledovanie. Toto teleso rakety spadlo späť na Zem 2. decembra 1957. Samotná družica Sputnik 1 zhorela v atmosfére 4. januára 1958, pričom absolvoval 1 440 obehov Zeme.