Po horúcom lete si zvykáme na sychravé a daždivé dni, ktoré jeseň so sebou prináša. Môžeme sa tešiť na babie leto? Kedy sa poriadne ochladí? Aká nás čaká zima? Na tieto otázky odpovedal popredný slovenský klimatológ Milan Lapin.
Čaká nás príjemná zmena
Babie leto predstavuje relatívne teplé počasie s malou oblačnosťou a slabým vetrom na horách, zatiaľ čo v dolinách a nižších polohách môže byť aj hmla, nízka oblačnosť a nočné mrazy. Na to, aby sme na Slovensku mali takzvané babie leto, musia byť splnené viaceré predpoklady. „Klasické babie leto by malo trvať aspoň päť dní po 20. septembri a počas celého obdobia by mala zotrvávať nad strednou Európou stabilnejšia tlaková výš. Občas sa stane, že babie leto trvá aj viac ako tri týždne, pričom je iba nakrátko prerušované prechodom slabých frontálnych porúch,“ prezradil pre Brainee Milan Lapin, profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Babie leto sa však nemusí vyskytnúť každý rok. Tentokrát sme až do 4. októbra mali premenlivé počasie s častými zrážkami. V najbližších dňoch nás ale čaká príjemná zmena. „Od 5. októbra sa synoptická situácia zmení a počasie bude približne do 9. októbra pripomínať babie leto len tým, že budeme mať iba nepatrné zrážky a relatívne teplo na horách. Na babie leto však bude dosť veľa oblačnosti, a taktiež bude chýbať aj stabilnejšia centrálna tlaková výš nad strednou Európou,“ uviedol s tým, že je možné, že takéto podmienky sa vytvoria aj v druhej polovici októbra, no teraz sa to ešte nedá spoľahlivo predpovedať.
Na čo sa máme pripraviť v októbri a novembri?
Pre región strednej Európy boli typické výraznejšie jesenné ochladenia už od druhej polovice septembra, pričom mrazy sa vyskytovali aj v nižších polohách a sneženie vo výške nad 1000 metrov nad morom. „Bolo to tak v minulosti, predovšetkým pred rokom 1990, keď sa v Arktíde na jeseň rýchlo vytvárala mohutná zásoba studeného vzduchu. V posledných rokoch to tak nie je, Severný ľadový oceán má v septembri a októbri málo morského ľadu, čím sa zhoršili podmienky pre vytváranie zásoby arktického vzduchu. Napriek tomu sme ale ojedinele zaznamenali výraznejšie ochladenia aj v posledných 30 rokoch,“ skonštatoval klimatológ.
Príkladom je podľa Lapina 7. a 8. október 1994, keď v Hurbanove bolo denné maximum teploty vzduchu len 5,0 a 7,8 stupňov Celzia, zatiaľ čo 13. a 14. októbra 2020 bolo denné maximum teploty vzduchu v Hurbanove iba 7,8 a 9,5 stupňov Celzia. „Také výrazné ochladenie u nás zrejme do 15. októbra 2022 nebude. Neskôr je to možné, no na také dlhé obdobie sa podobné predpovede nedajú pripraviť. Pravdepodobnostná predpoveď naznačuje, že október a november 2022 na Slovensku by skôr teplotne mali byť v medziach normálu až nadnormálu v porovnaní s dlhodobým priemerom z obdobia 1991-2020,“ doplnil.
Aká nás čaká zima?
Zima, ako ročné obdobie, sa začína 1. decembra a končí 28. alebo 29. februára. Táto definícia vyplýva z dlhodobého priemeru teploty vzduchu. „Aj v nižších polohách sa v tomto období u nás v minulosti vyskytovali pomerne často dni s priemerom teploty vzduchu pod bodom mrazu a aj výraznejšie studené epizódy,“ vysvetlil.
Meteorológovia však nedokážu začiatkom októbra spoľahlivo predpovedať, aká nás čaká zima. Svetové meteorologické centrá totiž spracúvajú pravdepodobnostné predpovede mesačných priemerov teploty vzduchu na šesť mesiacov dopredu, pričom ohľad sa berie najmä na vývoj oscilácií atmosférického a oceánického prúdenia, predovšetkým javov ElNiňo a LaNiňa, ako aj na zaľadnenie v Arktíde.
„Z uvedených podkladov vyplýva, že najbližšia zima by mala byť v strednej Európe s najväčšou pravdepodobnosťou teplotne nad dlhodobým priemerom z obdobia 1991-2020. Z takejto predpovede nevieme odhadnúť, kedy a koľko výraznejších ochladení bude počas zimy, ani to, aké snehové podmienky budú na horách. Vzhľadom na to, že letné minimum morského ľadu v Arktíde bolo v roku 2022 iba 10. až 12. najnižšie od roku 1979, je určitá nádej, že by mohlo byť v zime v Arktíde viac studeného arktického vzduchu ako v posledných rokoch. Nie je ale možné odhadnúť, či studený vzduch prenikne práve sem do strednej Európy, alebo len do východnej Európy,“ uzavrel klimatológ Lapin.
