
Organizácia Spojených národov definuje nenávistné prejavy ako „akýkoľvek druh komunikácie v reči, písaní alebo správaní sa, ktorý útočí alebo používa pejoratívny alebo diskriminačný jazyk s odkazom na osobu alebo skupinu na základe jej náboženstva, etnickej príslušnosti, národnosti, rasy, farby pleti pôvodu, pohlavia alebo iných faktorov identity.“ Túto definíciu brali do úvahy aj výskumníci z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov (PIK).
Analyzovali štyri miliardy tweetov
Výskumníci analyzovali približne štyri miliardy geolokalizovaných tweetov a zistili, že počet mizogýnnych, homofóbnych a rasistických tweetov stúpli až o 22 percent, keď teploty dosiahli viac ako 42 stupňov Celzia, informoval The Guardian. Nenávistné prejavy vzrástli až o dvanásť percent, keď teploty klesli pod hranicu mínus troch stupňov Celzia.
Tím zistil, že najmenej tweetov s nenávistnými prejavmi sa odohralo pri teplotách v rozmedzí od 15 do 18 stupňov Celzia. Keď však bola ortuť nižšie ako dvanásť stupňov, alebo vyššie ako 21 stupňov, počet nenávistných tweetov sa začal zvyšovať. Nenávistné prejavy prenášané online môžu mať na príjemcu negatívny vplyv - ako je úzkosť a depresia.
Vedci uviedli, že poburujúce tweety sa vyskytli vo všetkých klimatických zónach, bez ohľadu na príjem obyvateľov alebo náboženské alebo politické postoje.
„Po stáročia sa výskumníci zaoberali otázkou, ako klimatické podmienky ovplyvňujú ľudské správanie a spoločenskú stabilitu,“ povedala pre The Independent výskumníčka PIK a jedna z autoriek štúdie Leonie Wenzová . „Teraz, s pokračujúcou zmenou klímy, je to dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.“