V nehostinných podmienkach prežijú len mikróby.Youtube. Com/ Oceanx/
StoryEditor

Pohltí všetko živé. Na dňe mora objavili extrémne slané jazerá bez kyslíka, ktoré môžu objasniť vznik Zeme

Michal Čiernik23.07.2022., 11:00h

Nová štúdia zistila, že zriedkavé hlbokomorské soľné bazény objavené v Červenom mori môžu byť kľúčom k enviromentálnym zmenám. Mohli by dokonca ešte viac objasniť pôvod života na Zemi.

Lajkuj Brainee.sk na

Hlbokomorské soľné bazény tiež známe ako hypersalinové jazerá, ktoré sa tvoria na morskom dne, patria medzi najextrémnejšie prostredia na Zemi. Napriek ich úplnému nedostatku kyslíka tieto vzácne bazény prekypujú životom a môžu poskytnúť pohľad na to, ako na Zemi začal život.

„Naše súčasné chápanie je, že život na Zemi vznikol v hlbokom mori, takmer určite v podmienkach bez kyslíka,“ povedal pre Livescience vedúci autor štúdie Sam Purkis, profesor a predseda Katedry námorných geovied na Univerzite v Miami. Hlbokomorské soľné bazény sú skvelou predstavou pre ranú Zem a napriek tomu, že im chýba kyslík a sú extrémne slané, hemžia sa bohatou komunitou takzvaných extremofilných mikróbov. Štúdium tejto komunity teda umožňuje nahliadnuť na podmienky, v ktorých sa prvýkrát na našej planéte objavil život. Nové zistenia by mohli pomôcť aj pri pátraní po živote na iných „vodných svetoch“ v našej slnečnej sústave a mimo nej.

image

Nečakaný objav v Tichom oceáne. Našli rádioaktívny materiál, ten potvrdil, že na Zemi začala nová epocha

Paradoxom je, že tieto na prvý pohľad extrémne nehostinné miesta na dne oceána prekypujú životom. Hrubé koberce spomínaných mikróbov podporujú rozmanité druhy zvierat žijúcich v okolí jazier. „Ryby, krevety ale aj úhory, využívajú slané bazény na lov,“ vysvetlil Purkis. Jazerá sú totiž bez kyslíka, takže akékoľvek zviera, ktoré zablúdi do nich zablúdi, je okamžite omráčené alebo zabité. To využívajú predátori, ktorí tieto zdochliny jedia.

Keďže týmto soľným bazénom chýba kyslík, neprežijú tam žiadne bežné živočíchy, ktoré žijú na morskom dne, ako sú krevety, červy a mäkkýše. „Obyčajne tieto zvieratá rozvíria morské dno, čím narušia sedimenty, ktoré sa tam hromadia,“povedal Purkis. „V tomto prípade tomu však nie je. Tu zostávajú všetky sedimentárne vrstvy, ktoré sa usadzujú na dne soľných jazier, dokonale nedotknuté.“

Základné vzorky, ktoré výskumníci extrahovali z novoobjavených soľných nádrží, „predstavujú neprerušený záznam minulých zrážok v regióne, ktorý sa tiahne viac ako 1000 rokov, plus záznamy o zemetraseniach a cunami,“ komentoval Purkis. Ich zistenia naznačujú, že za posledných 1 000 rokov sa veľké záplavy spôsobené silnými dažďami vyskytujú približne raz za 25 rokov a cunami približne raz za 100 rokov.

Vedci vedia len o niekoľkých desiatkach hlbokomorských soľných bazénov na celom svete, ktorých veľkosť sa pohybuje od niekoľko stoviek štvorcových metrov, do 2,6 štvorcových kilometrov.  Je známe, že iba tri vodné plochy obsahujú hlbokomorské soľné bazény Mexický záliv, Stredozemné more a Červené more.

image

Ak uvidíš túto vec, utekaj z mora. Fascinujúci úkaz vie byť nesmierne nebezpečný

Práve červené more má najväčší známy počet hlbokomorských soľných bazénov. Predpokladá sa, že vznikajú rozpúšťaním minerálov uložených počas miocénnej epochy ktorá tu bola asi pred 23 miliónmi až 5,3 miliónmi rokov, keď bola hladina mora v regióne nižšia ako dnes. Doteraz sa všetky známe hlbokomorské soľné bazény v Červenom mori nachádzali najmenej 25 kilometrov od pobrežia. Teraz vedci objavili prvé takéto bazény v Akabskom zálive, severnej časti Červeného mora, kde ponorené slané jazerá ležia len dva kilometre od brehu. 

menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
30. január 2023 18:38