💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- AI modely v simuláciách často siahali po jadrových zbraniach.
- Jadrové tabu pre ne nefunguje ako pre ľudí.
- Najnovšie modely eskalujú najmä pod časovým tlakom.
- AI možno vojnu nezačne, ale môže ju urýchliť.
Predstav si situáciu - svet stojí na hrane konfliktu a rozhodnutie musí padnúť rýchlo. Nie politik, nie generál, ale algoritmus, píše portál Futurism.
Presne takýto scenár testovali výskumníci zo Stanfordu už v 2024, keď nechali päť AI modelov vrátane vtedajšej verzie GPT 4 rozhodovať v simulovaných vojnových krízach. Výsledok bol znepokojivý - všetky modely boli ochotné zájsť až k odporúčaniu použiť jadrové zbrane.
„Mnohé krajiny majú jadrové zbrane,“ uviedol v simulácii GPT 4. „Niektorí hovoria, že by sa mali odzbrojiť, iní radi demonštrujú silu. My ich máme! Použime ich.“ O dva roky neskôr sa situácia príliš nezmenila.
Nové modely, rovnaký reflex
Profesor medzinárodných vzťahov Kenneth Payne z King’s College London postavil proti sebe najmodernejšie modely - GPT 5.2, Claude Sonnet 4 a Gemini 3 Flash, v sérii siedmich jadrových krízových scenárov. Tie sa pohybovali od testovania dôveryhodnosti aliancií až po existenčné ohrozenie režimu.
AI si vyberala kroky na škále eskalácie od nuly po tisíc, kde tisíc znamenalo plnohodnotnú strategickú jadrovú vojnu. Výsledok? V 95 percentách z 21 simulácií došlo aspoň k použitiu taktickej jadrovej zbrane. „Zdá sa, že jadrové tabu nie je pre stroje také silné ako pre ľudí,“ povedal Payne pre magazín New Scientist.
Eskalácia je pre AI prirodzenejšia než ústup
Zaujímavé je, že AI síce často hrozila jadrovým úderom, no plnohodnotnú strategickú vojnu odporúčala zriedkavejšie. GPT 5.2 napríklad „zriedkavo prekročil taktický prah“, no správanie sa dramaticky menilo, keď simulácia obsahovala časový limit.
Pod tlakom blížiacej sa porážky bola ochotná vystúpiť až na úroveň 950, teda „záverečné jadrové varovanie“. To podľa Paynea predstavuje zásadný posun oproti predchádzajúcej opatrnosti modelu.
AI možno nestlačí tlačidlo, ale môže zmeniť myslenie
Nikto dnes reálne neplánuje odovzdať jadrové kódy umelej inteligencii. Aj Payne priznáva: „Nemyslím si, že by niekto realisticky odovzdal kľúče od jadrových síl strojom.“
Lenže AI už dnes vlády využívajú pri vojenských simuláciách, hoci rozsah jej zapojenia do skutočných rozhodnutí zostáva nejasný, upozornil expert na jadrovú bezpečnosť Tong Zhao z Princeton University pre New Scientist. Problém nie je len v samotnom rozhodnutí, ale v tom, ako AI chápe riziko.
Podľa Zhaa nedokáže „pochopiť stávky tak, ako ich vnímajú ľudia“. V Payneových simuláciách sa modely pokúsili o deeskaláciu až po jadrovom útoku protivníka len v 18 percentách prípadov. „Je to takmer, akoby AI rozumela eskalácii, ale nie deeskalácii,“ povedala Jacquelyn Schneider zo Stanfordu pre Politico.
Tichý vplyv v pozadí
AI pravdepodobne nerozhodne o jadrovej vojne. No môže ovplyvniť tempo, vnímanie hrozieb aj pocit naliehavosti.
Ako Payne uzavrel: „AI nerozhodne o jadrovej vojne, ale môže formovať vnímanie a časové rámce, ktoré určia, či si lídri budú myslieť, že ju majú.“ A to je možno ešte desivejšie.
