💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Menej študentov ide na univerzity, lebo cena rastie a návratnosť klesá.
- AI mení pracovný trh tak rýchlo, že absolventi nestíhajú dobehnúť realitu.
- Firmy škrtajú stáže a nechcú investovať čas do zaúčania mladých ľudí.
- Univerzity čaká existenčný problém, ak nepridajú prax ako povinný základ štúdia.
Ešte skôr, než sa „AI“ stalo slovom, ktoré s vážnou tvárou vyslovujú moderátori večerných správ, model vysokoškolského vzdelávania v Spojených štátoch už začínal praskať. Univerzity vyzerali ako stroj, ktorý funguje len vďaka zotrvačnosti - všetci doň vstupujú, pretože „sa to tak robí“, nie preto, že to stále dáva zmysel, píše portál Futurism.
Medzi rokmi 2010 a 2022, teda do momentu, keď prišiel ChatGPT, klesol počet študentov na univerzitách v USA takmer o 15 percent. Menej ľudí sa hlási na školy, menej ľudí verí, že titul je automatickou vstupenkou do lepšieho života.
Do toho prišli škrty v štátnom financovaní. Výsledok? Školy preniesli ešte väčšiu časť nákladov na študentov a školné sa pre mnohých zmenilo na absurdne vysokú investíciu. Čoraz viac mladých si začalo klásť otázku, ktorá bola kedysi takmer zakázaná: stojí to vôbec za to?
A potom prišla AI. Nie ako ďalší technologický trend, ale ako niečo, čo dokáže zmeniť celý trh práce rýchlejšie, než sa stihnú prepisovať študijné programy. A z „problému“ sa zrazu stal scenár nočnej mory.
Absolventi zistili, že titul im nepomáha. Práve naopak
Keď sa umelé chatboty rozšírili, mnohí čerství absolventi zrazu v priamom prenose zistili, že ich titul je takmer nepoužiteľný - a to v čase, keď je pracovný trh pre mladých jeden z najhorších za posledné roky.
Alina McMahon, absolventka University of Pittsburgh, ktorú citoval New York Magazine, opisuje situáciu, v ktorej na trhu práce chýbajú aj úplne základné príležitosti. Podala si prihlášky približne na 150 pracovných pozícií na plný úväzok. Výsledok? Takmer nič.
„Viem, že v tomto prostredí sú to trochu amatérske čísla,“ povedala pre magazín. „Je to veľmi demotivujúce.“ A to je presne tá chvíľa, keď sa príbeh o vysokoškolskom vzdelaní mení. Už to nie je len o tom, že univerzita stojí veľa peňazí. Ide o to, že ľudia prestávajú veriť, že táto investícia má návratnosť.
Čísla sú brutálne
Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnila Federálna rezervná banka v New Yorku v polovici decembra, je miera nezamestnanosti čerstvých absolventov univerzít 5,8 percenta. To je o 1,7 percentuálneho bodu viac než priemer u všetkých pracujúcich.
Zároveň ide takmer o dvojnásobok nezamestnanosti všetkých absolventov univerzít, kde priemer predstavuje 2,9 percenta. Pre mladého človeka je to jednoduchá rovnica - študuješ, zadlžíš sa, prežiješ skúškové... a potom zistíš, že tvoj titul má na pracovnom trhu približne rovnakú hodnotu ako „základný kurz prežitia“ z YouTube.
Stáže miznú. A s nimi aj jediná reálna šanca začať
Problém je ešte väčší, pretože miznú aj klasické vstupné brány do kariéry. Stáže, trainee programy, juniorské pozície, to všetko firmy škrtajú ako prvé. Simon Kho, bývalý šéf programov pre mladých zamestnancov v spoločnosti Raymond James Financial, povedal pre New York Magazine, že AI úplne zmenila finančnú logiku prijímania absolventov.
V praxi to znamená, že zaúčanie mladého človeka je pre firmu drahé. Kho to zhrnul úplne priamo: čerstvý absolvent sa firme „vyplatí“ až po približne 18 mesiacoch. A práve vtedy, ako povedal, „začnú byť nepokojní“ a hľadajú ďalší kariérny krok.
„Takže z pohľadu HR môžete vidieť tie výzvy,“ vysvetlil Kho. A z toho prichádzajú nepríjemné otázky: „Kde z toho máme hodnotu? Vyrieši to za nás AI?“ Ak firma môže získať produktivitu bez toho, aby niekoho dva roky učila základy, motivácia investovať do juniorov sa rozpadá.
Diplom už nie je investícia, ale hazard
Toto všetko ničí to, čo univerzity predávali celé desaťročia - predstavu, že štúdium má garantovanú návratnosť. Že to je bezpečný plán. Lenže ak absolvent nemá prax už v momente, keď odchádza zo školy, šanca, že sa zamestná v odbore, dramaticky klesá. A firmy sa čoraz viac zdráhajú túto prax poskytovať.
Najsilnejšie sa to ukazuje v technologických odboroch, kde AI prichádza najrýchlejšie. Triedy sa zmenšujú, záujem o štúdium informatiky a podobných smerov klesá, pretože mladí ľudia vidia realitu: ak trh už dnes hľadá seniorov a automatizácia žerie juniorské pozície, študovať štyri roky len preto, aby si skončil bez stáže, je čisté riziko.
Univerzity stoja pred existenčnou otázkou
Ryan Craig, autor knihy Apprentice Nation, to pre New York Magazine pomenoval bez prikrášľovania: „Vysoké školy a univerzity stoja pred existenčným problémom.“ A dodal, že ak chcú prežiť, musia sa zmeniť rýchlejšie, než boli zvyknuté.
„Musia prísť na to, ako integrovať relevantnú prácu v odbore, ideálne platenú, pre každého študenta - a ideálne viacero skúseností ešte pred absolvovaním,“ varoval. To je možno najdôležitejší moment celej debaty: univerzity už nemôžu fungovať ako izolovaný svet teórie. Pretože svet vonku už sa zmenil. AI nečaká, kým doštuduješ.
AI môže zraziť hodnotu diplomu aj u nás, len iným spôsobom
Na prvý pohľad sa môže zdať, že Slovensko je proti podobnej kríze „imúnne“, pretože verejné vysoké školy sú v zásade zadarmo. Študenti tu väčšinou neodchádzajú zo školy s masívnym dlhom, takže otázka „oplatí sa mi to finančne?“ nie je taká brutálna ako v USA. Lenže problém s AI sa tým nevyrieši, iba sa presunie.
Aj slovenskí absolventi môžu naraziť na rovnakú realitu. Pracovný trh sa mení rýchlejšie než študijné plány a firmy môžu začať čoraz viac škrtat juniorské pozície, ktoré boli doteraz prirodzeným štartom kariéry.
Rozdiel je len v tom, že u nás nebude univerzita symbolom finančného bankrotu, ale skôr strateného času, a to môže byť pre mladých rovnako silný dôvod, prečo si povedia, že namiesto školy sa im viac oplatí prax, kurzy a skúsenosti, ktoré AI nedokáže tak ľahko nahradiť.
