💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Manosféra sa často tvári ako sebarozvoj, no šíri nedôveru a nenávisť k ženám.
- Algoritmy sociálnych sietí tlačia mladých mužov do radikalizovaných echo komôr.
- Mnohí odchádzajú až vtedy, keď si uvedomia, že ich hnev niekto speňažuje.
- Cesta von nevedie cez popretie mužskosti, ale cez empatiu a sebapoznanie.
Ešte nedávno bola manosféra okrajovou internetovou subkultúrou. Dnes je pevnou súčasťou mainstreamu. Ide o sieť online komunít zameraných na mužskosť, randenie a rodovú politiku, ktoré sa často skrývajú za jazyk „sebazdokonaľovania“ alebo takzvaných tvrdých právd o svete, píše portál Indy100.
V ich jadre stojí takzvaná Red Pill ideológia. Tá tvrdí, že spoločnosť je nastavená proti mužom a že ženy sú prirodzene manipulatívne, nedôveryhodné a hypergamné, teda vyhľadávajú partnerov s vyšším spoločenským alebo ekonomickým statusom. Problém je, že tieto tvrdenia nie sú podložené reálnymi dátami o vzťahoch, čo dlhodobo potvrdzuje akademický výskum.
Algoritmy, ktoré normalizujú hnev
Britský mediálny regulátor Ofcom upozornil, že obsah z manosféry často mieša motivačný jazyk s otvorenou nevraživosťou voči ženám. Práve táto kombinácia umožňuje, aby sa škodlivé myšlienky šírili nenápadne.
Platformy ako TikTok, Reddit, Instagram či YouTube tento obsah algoritmicky zosilňujú. Používateľov tak postupne vtiahnu do rodovo polarizovaných echo komôr, kde sa hnev a frustrácia navzájom potvrdzujú.
Tieto naratívy sú dnes natoľko rozšírené, že na ne reaguje aj mainstreamová kultúra. Televízna tvorba vrátane seriálu Adolescence sa s nimi musí vyrovnávať a reflektovať príbehy, ktoré kolujú online.
Nie je to len internetová hra
Manosféra neexistuje len v memečkách a prehnaných persónach influencerov. Je prítomná v reálnom živote a medzi skutočnými mužmi. Najčastejšie oslovuje mladších chlapcov, ktorí hľadajú smer, identitu a pocit spolupatričnosti, no nie sú voči nej imúnni ani starší muži.
Podľa iniciatívy Educate Against Hate majú ľudia, ktorých tento obsah priťahuje, často slabé sebavedomie a negatívne vnímanie ostatných. Práve to z nich robí ideálne publikum pre jednoduché odpovede na zložité otázky.
Keď chýbajú vzory, nastupujú predajcovia istoty
V posledných mesiacoch sa proti tomuto typu mužskosti ozývajú aj verejné osobnosti. Model David Gandy kritizoval „nezrelý“ a „rozkladný“ naratív manosféry a upozornil, že mladí chlapci zlyhávajú na absencii zdravých mužských vzorov.
Keď tieto vzory chýbajú, prázdne miesto zaplnia online osobnosti, ktoré ponúkajú „správne” odpovede a emocionálne uistenie. Ich hodnoty sú často pochybné, no dávajú sledovateľom pocit, že sú videní a pochopení. Práve tento pocit uznania často mení zvedavosť na lojalitu.
Cena, ktorú platia ženy aj muži
Dominantné témy manosféry sú naprieč platformami až zarážajúco rovnaké - mizogýnia, emocionálna izolácia a postupná radikalizácia, ktorá normalizuje nepriateľstvo voči ženám a mení vzťahy na boj. Staršie generácie to môžu odmietať ako internetový šum, no dôsledky sa prejavujú v reálnom správaní, najmä voči ženám.
Zároveň týmto obsahom trpia aj samotní mladí muži. Štúdia organizácie Movember ukázala, že tí, ktorí pravidelne sledujú influencerov hovoriacich o mužskosti, hlásia výrazne vyššiu mieru pocitov bezcennosti, nervozity a smútku.
Niektoré komunity navyše posúvajú používateľov k extrémnym subkultúram, ako je looksmaxxing, kde sa hodnota človeka redukuje na fyzický vzhľad a nereálne ideály.
Uvedomil som si, že to nie som ja
Nie každý, kto do týchto priestorov vstúpi, v nich aj zostane. 21-ročný Alexandre, narodený v Portugalsku a vychovaný v Spojených štátoch, hovorí, že jeho vstup do manosféry súvisel s jeho evanjelikálnym kresťanským prostredím.
Zlom nastal, keď svoje online názory vyslovil aj mimo týchto komunít. Reakcie boli úplne iné než na internete. „Cítil som sa hlboko nepríjemne, akoby som nekonal v súlade s tým, kým naozaj som,“ opisuje moment uvedomenia. Názory, ktoré prebral online, boli podľa neho zakorenené v „nenávisti, závisti a hanbe“.
„Dodnes si pamätám ten takmer hmatateľný pocit hanby, keď mi došlo, aké trápne bolo moje správanie - že som nenávidel ženy len preto, že som mal pocit, že ma odmietli ešte skôr, než som to vôbec skúsil,“ hovorí.
Dnes vyzýva ľudí, aby sa pýtali, komu tento obsah v skutočnosti slúži. „Určite nepomáha tým, ktorí ho konzumujú. Sú však ľudia, ktorí zarábajú milióny na podnecovaní nenávisti voči ženám,“ dodáva.
Zlomový moment
Podobnú cestu má za sebou aj 23-ročný Jamel z Barbadosu, ktorý počas pandémie priznal závislosť od obrazoviek. Obsah manosféry sa mu spočiatku javil ako motivujúci sebarozvoj, najmä v čase, keď sa svet zastavil.
Priťahovali ho témy disciplíny, úspechu a merania hodnoty cez výsledky. Frustrácia prišla, keď si uvedomil, že štandardy sú pre ľudí čerstvo po škole prakticky nedosiahnuteľné, najmä ak ich nastavujú muži takmer dvojnásobného veku.
Postupne si začal všímať vzorce plné zavádzania a šírenia nenávisti bez zodpovednosti. „Keď si niekto vybral stranu, bolo takmer nemožné vidieť inú perspektívu. To veľmi uľahčovalo uviaznutie v cykle zatrpknutosti,“ opisuje.
Zlomovým bodom boli aj AI-generované videá, kde je muž vždy zradou postihnutou obeťou a žena vykreslená ako zlo. „Komentáre pod nimi boli desivé. Ľudia oslavovali tento druh nenávisti a ja som sa v tom prestal spoznávať,“ hovorí. „Uvedomil som si, že na sebe chcem pracovať úprimnejšie, nie naháňať identitu, ktorú mi predpisujú ľudia online,“ dodáva.
Muž verzus medveď a pohľad zvonka
Veľkú rolu zohrali aj ženy v jeho živote a virálny trend Man vs Bear. V 2024 dostali ženy otázku, či by radšej zostali samy v lese s mužom alebo s medveďom. To, že mnohé si vybrali medveďa, Jamelovi otvorilo oči.
„Prinútilo ma to túžiť po svete, kde sa ženy nemusia báť mužov a kde muži neospravedlňujú nenávisť voči ženám,“ hovorí. Rozhovory so ženskými kamarátkami a rodinou označuje za zásadne formujúce. Ich skúsenosti mu ukázali, že ženy čelia strachom, ktoré sú pre mnohých mužov neviditeľné.
Cesta von začína pochybnosťou
Odchod z manosféry zvyčajne neznamená odmietnutie mužskosti. Ide skôr o tiché odnaučenie sa hnevu, ktorý sa na ňu nalepil. Prvé pochybnosti prichádzajú vo chvíli, keď hnev prestane pôsobiť posilňujúco a sľuby úľavy sa nenaplnia.
Príbehy mužov, ktorí odišli, ukazujú, že zmysel, sebadôvera a blízkosť nevznikajú z hierarchií a obviňovania, ale zo zvedavosti, zodpovednosti a empatie. „Vedz, že si dosť taký, aký si,“ odkazuje Jamel. „Nepotrebuješ univerzálne uznanie, aby si mal hodnotu.“
„Spoločnosť, ktorá nenávidí celé pohlavie, sa nakoniec zrúti,“ uzatvára. „Je na nás všetkých, aby sme v sebe videli dobro a nedovolili, aby činy pár jednotlivcov definovali celok.“
