Aj keď by si niekto povedal, že v 21. storočí už vojna nebude prebiehať v zákopoch, kde sa postupne kopia mŕtve telá. Koniec koncov, je smutné, že v 21. storočí vôbec musí prebiehať vojna. Niektoré veci sa však skutočne menia, píše portál The Conversation.
Americká armáda totiž zintenzívňuje svoj záväzok k vývoju a používaniu autonómnych zbraní, čo potvrdila aj aktualizácia smernice ministerstva obrany. Tá bola vydaná koncom januára a je prvou za posledných desať rokov, ktorá sa zameriava na autonómne zbrane s umelou inteligenciou, upozorňuje profesor James Dawes z Macalester College.
Robot zabijak
Aktualizácia pritom vychádza z plánu NATO, ktorého cieľom je zachovať „technologickú výhodu“ aliancie v tom, čo sa niekedy nazýva „zabijácki roboti“.
„Obe oznámenia odrážajú zásadnú lekciu, ktorú sa armády na celom svete naučili z nedávnych bojových operácií na Ukrajine a v Náhornom Karabachu: Ozbrojená umelá inteligencia je budúcnosťou vojen,“ hovorí Dawes.
Podľa Richarda Moyesa, riaditeľa Humanitárnej organizácie Article 36 zameranej na znižovanie škôd spôsobených zbraňami, vieme, že velitelia stále vidia vojenskú hodnotu v riadení munície na Ukrajine.
Kríženec bomby a dronu
Ide o zbrane, ktoré môžeme označiť ako kríženca medzi bombou a dronom, pričom pri čakaní na cieľ sa dokážu vznášať dlhšiu dobu. V súčasnosti sú takéto poloautonómne rakety vo všeobecnosti prevádzkované s výraznou ľudskou kontrolou nad kľúčovými rozhodnutiami, povedal Moyes.
S narastajúcimi stratami na Ukrajine však rastie aj tlak na dosiahnutie rozhodujúcich výhod na bojisku s plne autonómnymi zbraňami – robotmi, ktorí si môžu sami vyberať, loviť a útočiť na svoje ciele bez potreby akéhokoľvek ľudského dohľadu.
„Tento mesiac kľúčový ruský výrobca oznámil plány na vývoj novej bojovej verzie svojho prieskumného robota Marker, pozemného vozidla bez posádky, na rozšírenie existujúcich síl na Ukrajine,“ hovorí o aktuálnej situácii Dawes.
Na obranu ukrajinských energetických zariadení pred inými dronmi sa už dnea používajú plne autonómne drony. Wahid Nawabi, generálny riaditeľ amerického dodávateľa obrany, ktorý vyrába poloautonómny dron Switchblade, uviedol, že technológia je už na dosah, aby sa tieto zbrane stali úplne autonómnymi.
Prichádza budúcnosť
Mychajlo Fedorov, ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu, zase tvrdil, že plne autonómne zbrane sú „logickým a nevyhnutným ďalším krokom“ vojny a nedávno povedal, že vojaci ich môžu vidieť na bojisku v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
Zástancovia týchto „skutočných terminátorov” hovoria, že táto technológia udrží vojakov mimo možného zranenia tak, že ich udrží mimo bojiska. Zároveň umožnia robiť vojenské rozhodnutia nadľudskou rýchlosťou, čo umožní radikálne zlepšiť obranné schopnosti.
Aj dnes si ešte riadené zbrane vyžadujú človeka. Systémy síce môžu odporučiť akcie, no vyžadujú, aby ich iniciovali tí, ktorí ich riadia. „Naproti tomu plne autonómne drony dokážu sledovať a deaktivovať prichádzajúce bezpilotné lietadlá vo dne aj v noci, bez potreby zásahu operátora a rýchlejšie ako zbraňové systémy ovládané ľuďmi,“ vysvetľuje Dawes.
Hlasná kritika
Samozrejme, táto myšlienka má aj mnohých odporcov. Napríklad The Campaign to Stop Killer Robots už viac ako desať rokov obhajuje zákaz výskumu a vývoja autonómnych zbraňových systémov. Poukazuje aj na budúcnosť, kde sú autonómne zbraňové systémy navrhnuté špeciálne tak, aby cielili na ľudí, nielen na vozidlá, infraštruktúru a iné zbrane.
Podľa tejto iniciatívy musia vojnové rozhodnutia o živote a smrti zostať v ľudských rukách. Ich odovzdanie algoritmu pre nich predstavuje konečnú formu digitálnej dehumanizácie. Spoločne s Human Rights Watch tvrdia, že autonómnym zbraňovým systémom chýba ľudský úsudok potrebný na rozlíšenie medzi civilistami a legitímnymi vojenskými cieľmi.
„Organizácie tvrdia, že armády, ktoré najviac investujú do autonómnych zbraňových systémov, vrátane USA, Ruska, Číny, Južnej Kórey a Európskej únie, spúšťajú svet do nákladných a destabilizujúcich nových pretekov v zbrojení. Jedným z dôsledkov by mohla byť táto nebezpečná nová technológia, ktorá sa dostane do rúk teroristov a iných osôb mimo vládnej kontroly.“
Aktualizovaná smernica ministerstva obrany sa snaží riešiť niektoré kľúčové problémy. Deklaruje, že USA použijú autonómne zbraňové systémy s „primeranou úrovňou ľudského úsudku o použití sily“. Organizácia Human Rights Watch však vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že nová smernica neobjasňuje, čo znamená fráza „primeraná úroveň“, a nestanovuje usmernenia, kto by ju mal určiť.
Kto ponesie zodpovednosť?
Ako však tvrdí Gregory Allen, expert z think-tanku pre národnú obranu a medzinárodné vzťahy Center for Strategic and International Studies, tento jazyk predstavuje nižšiu hranicu ako „zmysluplná ľudská kontrola“, ktorú požadujú kritici.
Poukazuje na to, že formulácia ministerstva obrany pripúšťa možnosť, že v určitých prípadoch, ako napríklad pri pozorovacích lietadlách, môže byť úroveň ľudskej kontroly považovaná za primeranú „malá až žiadna“.
Veľmi dôležité je aj tvrdenie Medzinárodného výboru Červeného kríža, ktorý je všeobecne považovaný za strážcu medzinárodného humanitárneho práva. Podľa neho právne záväzky veliteľov a operátorov „nemožno preniesť na stroj, algoritmus alebo zbraňový systém“.
Vyzerá to teda tak, že vyrobiť autonómne vraždiace roboty, ktoré nahradia ľudí na bojisku, nebude také náročné. No kto bude v prípade ich zlyhania niesť zodpovednosť za zbytočné civilné straty? Na túto zásadnú otázku žiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď.
