💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Mnoho zamestnancov zámerne sabotuje firemnú umelú inteligenciu.
- Najčastejšie to priznávajú ľudia z generácie Z.
- Hlavným dôvodom je strach zo straty práce a bezpečnostné obavy.
- Manažéri sú zároveň pod veľkým tlakom, aby z umelej inteligencie vyťažili výsledky.
Umelá inteligencia sa mala stať revolúciou pracovného sveta. Nástroj, ktorý zrýchli procesy, zníži náklady a firmám prinesie vyššie zisky. Realita v kanceláriách je však oveľa komplikovanejšia. Niektorí zamestnanci totiž namiesto spolupráce s novými nástrojmi robia presný opak - snažia sa ich sabotovať, píše portál Futurism.
Podľa reportu technologickej firmy Writer a výskumnej spoločnosti Workplace Intelligent zámerne narúša firemné AI projekty prekvapivo veľká časť zamestnancov. Firmy oslovili 1 200 takzvaných knowledge workers, teda kancelárskych zamestnancov, ktorí pracujú hlavne s informáciami, dátami alebo textom, a rovnaký počet manažérov.
Výsledok bol pre mnohé firmy nepríjemným prekvapením. Až 29 percent zamestnancov priznalo, že AI vo svojej firme úmyselne sabotuje. Robia to napríklad tak, že vkladajú citlivé firemné informácie do verejných chatbotov, používajú neschválené nástroje umelej inteligencie alebo do práce odovzdávajú nekvalitné výstupy z AI bez toho, aby ich opravili.
Gen Z má najväčší odpor
Najväčší odpor voči umelej inteligencii pritom vykazuje práve Gen Z, teda ľudia narodení približne po roku 1997. V tejto skupine priznalo sabotáž až 44 percent respondentov.
Dôvody sú rôzne. Tridsať percent zamestnancov uviedlo, že ich najviac znepokojuje automatizácia práce - situácia, keď technológia postupne nahrádza ľudskú prácu. Ďalších 28 percent tvrdí, že firemné systémy umelej inteligencie majú „príliš veľa bezpečnostných problémov“. A pätina respondentov jednoducho tvrdí, že AI im prácu skôr komplikuje než uľahčuje.
Manažéri sú pod obrovským tlakom
Zaujímavé je, že tlak necítia len zamestnanci. Aj vedenie firiem je v súvislosti s umelou inteligenciou pod veľkým stresom. Až 72 percent manažérov priznalo, že stratégia ich firmy v oblasti AI im spôsobuje stres alebo úzkosť. Z toho 32 percent opisuje svoj tlak ako „vysoký alebo ochromujúci“.
Zároveň existuje výrazný rozdiel v tom, ako často jednotlivé skupiny AI používajú. Kým len 28 percent bežných zamestnancov pracuje s AI viac než dve hodiny denne, medzi manažérmi je to až 64 percent.
Niektorí ju používajú takmer neustále. Takmer každý piaty manažér priznal, že s AI modelom pracuje štyri až päť hodín denne. A približne jeden z dvadsiatich používa umelú inteligenciu viac než šesť hodín denne.
Problém nie je len technológia
Autori reportu tvrdia, že riešenie nemusí byť iba v lepšej technológii. „Organizácie môžu niektoré z týchto obáv riešiť investovaním do kvalitnejších AI platforiem a partnerov,“ uvádza report. Podľa autorov je však problém hlbší.
„Mnohé z týchto výziev poukazujú na širšie problémy pri zavádzaní zmien vo firmách. Zapojenie zamestnancov do procesu a transparentné vysvetlenie, na čo sa bude AI používať, môže zmierniť obavy zo straty pracovných miest a znížiť riziko odporu,“ pokračuje analýza.
Nie je však isté, či samotná otvorenosť bude stačiť. Pre mnohých zamestnancov totiž automatizácia znamená reálne finančné riziko - od nižších celoživotných príjmov až po odklad kúpy vlastného bývania. Ak zamestnanci nemajú veľký vplyv na rozhodnutia firmy, ich odpor voči umelej inteligencii môže byť paradoxne celkom racionálny.
