💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Dátové centrá môžu zvýšiť teplotu povrchu zeme v okolí až o približne deväť stupňov Celzia.
- Zvýšenie teploty bolo zaznamenané až do vzdialenosti približne desať kilometrov.
- Vedci zatiaľ presne nevedia, či je zdrojom tepla samotné zariadenie alebo budovy centier.
- Niektorí experti výsledky spochybňujú a žiadajú ďalší výskum.
Umelej inteligencii dnes vďačíme za množstvo vecí od generovania obrázkov až po inteligentné vyhľadávanie. Za touto digitálnou mágiou však stoja fyzické miesta plné serverov, takzvané dátové centrá. A tie podľa novej štúdie môžu robiť niečo, čo by málokto čakal - prehrievať krajinu vo svojom okolí, píše portál Futurism.
Výskum naznačuje, že dátové centrá spojené s rozmachom umelej inteligencie produkujú také množstvo tepla, že dokážu zvýšiť teplotu povrchu zeme v okolí až o približne deväť stupňov Celzia. Vedci dokonca hovoria o vzniku takzvaných „tepelných ostrovov“.
Tento pojem sa používa na opis miest, kde je citeľne teplejšie než v okolitej krajine. Typicky ide o veľké mestá, kde asfalt, betón a budovy zadržiavajú teplo. Podľa vedcov však podobný efekt môžu vytvárať aj dátové centrá.
Gigantické továrne na výpočty
Výskumníci sa zamerali na približne 8 400 takzvaných hyperscalerov. Ide o extrémne veľké dátové centrá, ktoré poskytujú cloudové služby a výpočtový výkon pre umelú inteligenciu. Ich počet v poslednom desaťročí prudko stúpol. S nástupom umelej inteligencie rastie aj ich veľkosť a spotreba energie.
Napríklad dátové centrum Hyperion od spoločnosti Meta stálo približne 27 miliárd dolárov a jeho výpočtová kapacita má dosiahnuť päť gigawattov. To je množstvo energie, ktoré by podľa výskumníkov dokázalo zásobovať až desať plynových elektrární. Vedci sa preto rozhodli zistiť, či tieto technologické giganty menia aj prostredie okolo seba.
Čo ukázali satelitné dáta
Teplotu ovplyvňuje veľa faktorov, napríklad mestá, priemysel alebo zmeny krajiny. Výskumníci preto analyzovali najmä dátové centrá v odľahlejších oblastiach. Následne porovnali ich polohu so satelitnými údajmi o teplote povrchu zeme za posledných dvadsať rokov. Povrchová teplota znamená teplo samotnej zeme, nie teplotu vzduchu alebo celkovej klímy.
Výsledok bol pomerne jasný. Po spustení dátového centra sa teplota povrchu v danej oblasti zvýšila v priemere o približne dva stupne Celzia. V extrémnych prípadoch však nárast dosiahol až približne deväť stupňov Celzia.
Tento efekt bol lokálny, no zároveň pomerne rozsiahly. Vedci zistili, že zvýšené teploty bolo možné zaznamenať až do vzdialenosti približne desať kilometrov od dátového centra. Celkovo tak mohlo byť ovplyvnených viac než 340 miliónov ľudí.
Podobný trend sa objavil na rôznych miestach sveta. CNN uvádza, že napríklad mexický región Bajío zaznamenal za posledných dvadsať rokov nárast teploty o približne dva stupne Celzia. Podobný vývoj zaznamenal aj španielsky Aragón, ktorý sa stal novým centrom pre hyperscale dátové centrá.
Vedci: dopad môže byť výrazný
Andrea Marinoni, hlavný autor štúdie a docent v skupine Earth Observation na University of Cambridge, pre CNN uviedol: „Dátové centrá by mohli mať dramatické dopady na spoločnosť z hľadiska životného prostredia, blahobytu ľudí aj ekonomiky.“
Nie všetci odborníci sú však presvedčení. Ralph Hintemann z Borderstep Institute for Innovation and Sustainability označil čísla za „zaujímavé“, no zároveň „veľmi vysoké“, čo podľa neho znamená, že výsledky bude potrebné ešte dôkladne overiť.
Odkiaľ sa vlastne berie teplo
Vedci zatiaľ presne nevedia, čo je hlavnou príčinou zvýšenej teploty. Podľa Chrisa Preista z University of Bristol môžu byť zdrojom nielen samotné servery, ale aj budovy dátových centier.
„Bolo by dobré urobiť ďalší výskum, aby sme pochopili, do akej miery ide o teplo z výpočtov a do akej miery o teplo generované samotnou budovou,“ povedal pre magazín New Scientist. Jednou z hypotéz je aj to, že veľké plochy budov absorbujú slnečné žiarenie a následne ho vyžarujú späť do okolia.
Kritika aj spochybňovanie
Niektorí komentátori boli voči štúdii oveľa ostrejší. Andy Masley, autor známy tým, že často vyvracia tvrdenia o environmentálnom dopade umelej inteligencie, označil výskum za „najhorší text a výskum o umelej inteligencii a životnom prostredí, aký som kedy čítal“.
Tvrdí, že efekt môže byť spôsobený najmä slnečným žiarením dopadajúcim na budovy dátových centier, čo by sa na satelitných snímkach mohlo javiť ako teplo vychádzajúce zo zeme. Aj keď výsledky vyvolali diskusiu, vedci upozorňujú, že ešte dôležitejší problém je samotná energia, ktorú dátové centrá spotrebujú.
Hintemann dodal: „Pokiaľ ide o zmenu klímy, emisie vznikajúce pri výrobe energie pre dátové centrá zostávajú oveľa znepokojujúcejším aspektom.“
