Pexels/Eren Li
StoryEditor

Nezmyselné scrollovanie internetom prináša úzkosť a depresie. Poradíme ti, čo s tým urobiť

kam15.03.2022., 13:00h
Negatívne správy sa na nás valia z každej strany. Ak si nedáš pozor, môžu ťa totálne pohltiť a výrazne ovplyvniť tvoju psychiku.
Lajkuj Brainee.sk na

Od začiatku pandémie zažili mnohí ľudia chronický stres. K tomu sa pridáva klimatická kríza, zvyšujúce sa životné náklady a najnovšie aj hrozby pre európsku a svetovú bezpečnosť v dôsledku konfliktu na Ukrajine.

Niekomu sa môže zdať, že už nikdy si nebudeme čítať dobré správy. To, samozrejme, nie je pravda, ale keď sa posúvame smerom k nevídanej skaze, trávime nadmerné množstvo času pred obrazovkou. Tá je plná negatívnych správ a mnohí z nás tak môžu nabrať dojem, že to tak skutočne je, píše portál The Conversation.

Úzkosť a depresia

Takzvaný doomscrolling (neustále scrollovanie naprieč negatívnymi správami) môže podporovať pocity úzkosti a depresie. Zamysli sa napríklad nad tým, ako smutne a vyčerpane sa môžeš cítiť pri sledovaní drámy s tragickými udalosťami a smutnou hudbou v pozadí.

Nezmyslené scrollovanie po internete Pexels/SHVETS production

​Naopak, ak si pozrieš vtipný film alebo romantickú komédiu so živou hudbou, môžeš sa cítiť pozitívne a plný energie. Spôsobujú to dva psychologické javy: „vyvolanie nálady“ (intervencia, ktorá môže zmeniť našu náladu) a empatia, hovoria odborníci.

Serotonín je dôležitou chemikáliou v mozgu na reguláciu nálady a môže klesnúť, keď sme dlhodobo chronicky stresovaní alebo zarmútení zlými správami. Štúdie ukazujú, že je dokonca možné zhoršiť účinky zníženia serotonínu prostredníctvom navodenia nálady hraním smutnej hudby.

Empatia je dobrá vlastnosť, ktorá nám pomáha úspešne žiť s ostatnými a podporuje prosperujúcu spoločnosť. Avšak nadmerná empatia pri sledovaní tragických svetových udalostí v správach môže viesť k premýšľaniu o negatívnych myšlienkach, ktoré majú vplyv na naše duševné zdravie a pohodu.

​Neustále myslenie na negatívne myšlienky zase môže viesť k depresii alebo úzkosti. Takéto stavy môžu mať časom obrovský vplyv na našu myseľ, čo vedie k skutočným kognitívnym poruchám, ako je znížená pozornosť alebo problémy s pamäťou a uvažovaním.

Ak totiž negatívna informácia unesie našu pozornosť a pamäť, vyčerpá kognitívnu silu, ktorá by sa dala využiť na iné veci. A keď neustále nasávame negatívne správy a zaznamenávame negatívne spomienky, cítime sa ešte viac na dne. Vytvárame tak začarovaný kruh.

Nenechaj sa ovládnuť zlými správami

Čím dlhšie sme uviaznutí v zlej nálade, tým ťažšie je pre nás flexibilne myslieť a ľahko prepínať medzi rôznymi perspektívami. Takto môžeme „uviaznuť“ pri myšlienke ako „toto sa nikdy neskončí“ alebo „nie sú žiadne dobré správy“, čo vedie k intenzívnym pocitom bezmocnosti.

Nezmyslené scrollovanie po internete Unsplash/SHVETS production

​Nemusíš byť však klinicky depresívny, aby si mal problémy s pozornosťou. Vieme, že pozornosť je rozhodujúca pre kogníciu a duševné zdravie a že technológie ju môžu ovplyvniť. Jedna štúdia napríklad skúmala účinky prijímania okamžitých správ v reálnom čase na mobilné telefóny pri učení sa na test.

Skupine, ktorá bola prerušovaná správami, trvalo dokončenie testu podstatne dlhšie a mala zvýšenú úroveň stresu v porovnaní so skupinou, ktorá bola schopná študovať bez rozptyľovania. Zabudnúť nemôžeme ani na to, že problémy s ťažkým rozptýlením sa prejavujú pri poruche pozornosti s hyperaktivitou.

Nie je to teda len konzumovanie negatívneho obsahu, čo môže poškodiť našu pozornosť, problémom je aj samotná technológia, ktorú k nemu používame. A to môže v konečnom dôsledku ovplyvniť náš výkon v práci, v škole alebo dokonca v spoločenských prostrediach.

​Prílišné zameranie pozornosti na ohrozujúce veci, ako napríklad obsedantné preverovanie najnovších tragických správ, môže byť poriadne škodlivé. V závažných prípadoch môže viesť k opakovanému kontrolnému správaniu, ktoré sa pozoruje pri obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD).

Resetuj svoj mozog

Čo s tým teda môžeme urobiť? Je dôležité vyhnúť sa obsedantnému scrollovaniu, ale namiesto toho ukázať odolnosť a ovládnuť situáciu. Aby si to dosiahol, musíš mať nejaké pozitívne chvíle oddychu.

Skús si teda naplánovať niečo, čo ťa baví a čo ťa denne uvoľňuje a odbúrava, ako je čítanie dobrej knihy, pozeranie zábavného filmu, návšteva priateľov a rodiny alebo tréning. Cvičenie alebo učenie sa niečoho nového, napríklad iného jazyka alebo hudobného nástroja, môže zlepšiť nielen tvoju náladu, ale aj pozornosť.

Depresia Pexels/Daniel Reche

​Ďalším spôsobom, ako prevziať kontrolu nad situáciou, je podniknúť kroky. Ak si neustále zahltený správami z Ukrajiny, skús sa pripojiť alebo podporiť charitatívnu organizáciu, ktorá sa podieľa na pomoci civilistom. Keď vykonáš akt láskavosti, aktivuje to systém odmeňovania v mozgu a zároveň ti dá určitú moc nad situáciou.

V modernom globalizovanom svete s mnohými formami technológií a neustálym bombardovaním (dobrými aj zlými) informáciami je dôležité určiť si svoje ciele. Rovnako dôležité je však vyvinúť stratégiu na ich dosiahnutie a na zabránenie rozptyľovaniu. Základom je teda snažiť sa zostať pozitívny a odolný – pre dobro seba aj ostatných.

Koniec koncov, načo nám je pomáhať pri riešení zložitých globálnych výziev, akými sú konflikty a klimatické zmeny, ak sme tak depresívni a kognitívne vyčerpaní, že nevieme vymyslieť najlepšie opatrenia, ktoré by sme mali podniknúť?

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/tech/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
27. jún 2022 23:38