Predstav si Diovu sochu či Alexandrijský maják, a ďalších starovekých divov sveta, ako by vyzerali, keby do dnes stáli. Z pôvodných siedmich prežil dnes len jeden, a to Veľká pyramída v Gíze. Ostatné sa časom stratili v dôsledku vojny, rozpadajúcich sa civilizácií a prírodných katastrof.
Dnes ich však moderná technológia v podobe umelej inteligencie priviedla späť.
Veľká pyramída v Gíze
Pred 5-tisíc rokmi na príkaz faraóna Chufua stavali pôvodne až 146 metrov vysokú pyramídu v Gíze údajne 20 rokov desiatky tisíc robotníkov. Pri tom každý, z 2,3 milióna kamenný blokov, váži v priemere 2,5 ton.
Ako jediná zachovaná relikvia zo siedmich divov sveta, je stále jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií na svete. Umelá inteligencia znovu vytvorila pyramídu v jej pôvodnej podobe a doplnila ju žiarivým bielym vápencom, ktorý sa medzičasom stratil.
Visuté záhrady Babylonu
Podľa starovekých textov sa babylonské visuté záhrady pýšili prepracovanými terasami, nádhernými vodnými prvkami a plávajúcimi rastlinami. Príbehy sú však jediným dôkazom existencie tejto zázračnej oázy.
Jeden text konkrétne tvrdil, že babylonský cisár Nabuchodonozor vybudoval záhrady v irackej provincii Babylon pre svoju manželku Amyitis. V žiadnom texte napísanom cisárom alebo jeho manželkou sa však o nich nenašla zmienka.
Podľa legendy sa záhrady mali nachádzať približne 80 kilometrov južne od Bagdadu v Iraku. Predpokladalo sa, že záhrady vznikli v roku 600 pred Kristom a časom boli doplnené o 20 metrov vysoké terasy.
Ak záhrady skutočne existovali, mali byť zrovnané so zemou po tom, ako ich v roku 539 pred n. l. dobyla Achajmenovská ríša.
Socha Dia v Olympii
Diova socha v Olympii bola 13 m vysoká socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias. Diovo telo bolo vyrobené z dreva, pričom ho pokrývali lupienky zo slonoviny, ktoré imitovali kožu. Vlasy a brada boli zo zlata a oči boli vytvorené z drahocenných drahokamov.
Umelá inteligencia ho vytvorila aj z davom turistov, ktorí by ho dnes podľa všetkého denne navštevovali. Sochu Dia v roku 394 n. l. odviezli do Konštantinopolu, kde ju pri požiari paláca cisára Theodosia zničil oheň.
Alexandrijský maják
Najslávnejší maják v staroveku sa kedysi týčil až do výšky sto metrov na ostrove Faros. Ostrov ležal pred prístavom Alexandria a s pevninou bol spojený hrádzou. Bol vybudovaný tak dôsledne, že stál ešte vyše tisíc rokov. Jeho zložitú a precíznu architektúru sa snažila napodobniť aj umelá inteligencia.
V stredoveku bol maják vážne poškodený pri z, mnohých emetraseniach a v roku 1480 sa z jeho zvyškov postavila stredoveká obranná pevnosť. V jej útrobách je však do dnes vidno základy veže.
Zvyšné divy sveta, konkrétne Mauzóleum v Halikarnase, Rodoský kolos a Artemidin chrám v Efeze, tak ako si ho predstavuje AI, nájdeš v našej galérii.