Tereza Miklušová je študentkou architektúry, ktorá momentálne študuje v Mexiku.Tereza Miklušová/
StoryEditor

Tereza študuje v Mexiku: Vo vlaku sú vozne čisto pre ženy, chalani si od teba vypýtajú číslo na ulici

Nikola Michalkova09.10.2022., 16:00h

Mexiko je exotická krajina, ktorá v sebe nesie mnoho krásneho, ale aj nebezpečného. Ľudia sú tu priateľskí, ochotní, je to krajina jedla a kultúry, hovorí Tereza, ktorá tam žije a študuje.

Lajkuj Brainee.sk na

Tereza študovala architektúru v Brne, v rámci programu Erazmus navštívila Španielsko a momentálne študuje v Mexiku. O tom, ako prebieha štúdium, aká je v Mexiku kultúra a či je to naozaj nebezpečná krajina sa dočítaš v rozhovore. 

Mexiko je Slovensku veľmi vzdialená krajina. Nielen fyzicky, ale aj kultúrou, jazykom... prečo práve ono? 

Pravda je taká, že som do Mexika pôvodne vôbec neplánovala ísť. S kamarátkou sme sa ešte pred rokom dohodli, že pôjdeme študovať magistra do Dánska, spravili sme si CAE certifikát z angličtiny, poslali tri prihlášky a dúfali, že sa aspoň jedna škola podarí. Povedali sme si, že asi nie je úplne dobré spoliehať sa iba na toto, preto sme si podali aj prihlášku na Erasmus na našej fakulte. Ja som si ako prvú voľbu zvolila Taiwan, pretože ma veľmi lákala Ázia a jej architektúra a mala som chuť vycestovať mimo Európy. Ako to už ale býva, všetko bolo nakoniec úplne inak. Do Dánska nás nezobrali pre nedostatok miest a škola v Taipei napísala, že pre covid nebude prijímať zahraničných študentov. Ako jediná možnosť štúdia mimo Európy mi teda zostalo Mexiko, z ktorého som mala veľký rešpekt, no absolútne toto rozhodnutie neľutujem.

Pamätáš sa na prvé reakcie svojej rodiny a blízkych, keď si im oznámila, že odchádzaš tak ďaleko?

Keď som túto správu oznámila rodičom, okamžite povedali, že nikam nejdem, že nech radšej idem znovu do Španielska. Niektorí kamaráti boli tiež trochu skeptickí, hlavne čo sa bezpečnosti týka, no viacerí ma v tom podporovali a tešili sa, že ma budú môcť prísť navštíviť a ochutnať originálne tacos. Po viacerých konverzáciách so známymi, ktorí sú buď priamo z Mexika, alebo tam aspoň nejaký čas boli, som sa rozhodla, že zariskujem a pôjdem do toho. Rodičia našťastie moje rozhodnutie rešpektovali, aj keď asi majú o mňa strach až doteraz.

Mexiko sa nám nespája len s telenovelami, ale teda aj s rôznymi drogovými kartelmi ... brala si pri rozhodovaní aj aspekt bezpečnosti?

Bezpečnosť bola pre mňa asi najväčším strašiakom. V správach a seriáloch často vidíme veľmi nepekné situácie a celkovo sa v spojení s Mexikom rozprávajú kadejaké príbehy. Mala som z tohto veľký rešpekt a istý čas som aj premýšľala, či to pre mňa nebude príliš obmedzujúce v každodennom živote. Bála som sa, že nebudem môcť vytiahnuť mobil na ulici, či ísť vôbec sama na nákup potravín. Po pár dňoch čo som sem prišla, som ale zistila, že to nie je ani z ďaleka také strašné. Vo štvrti, v ktorej bývam, sa cítim veľmi bezpečne, veľakrát sa tu pohybujem sama napríklad aj v metre, kde majú vždy vyhradené predné vozne iba pre ženy, čo je veľké plus. Viackrát sme už vycestovali aj mimo mesta iba v skupine dievčat a nemali sme žiadne problémy. Samozrejme, človek musí byť opatrnejší ako na Slovensku, a aj keď poznám dievčatá, ktoré precestovali veľa miest samy, ja by som si na to asi netrúfla. Z mojej skúsenosti mám ale skôr pocit, že tieto negatívne konotácie a strach šíria hlavne ľudia, ktorí tu ešte nikdy neboli.

image

Človek v Mexiku musí byť opatrnejší než na Slovensku.

Tereza Miklušová/

Pôvodne si študovala architektúru v Brne a využila si aj Erazmus na štúdium v Španielsku. Čo konkrétne študuješ v Mexiku?

Stále som oficiálne študentkou VUT v Brne na Fakulte architektúry, vďaka ktorej som aj mohla vycestovať do Mexika. Pokračujem tu v štúdiu architektúry a budúci rok sa vrátim naspäť do Brna, aby som dokončila svoje magisterské štúdium. 

Čo sa týka štúdia a možno takej atmosféry medzi študentmi – v čom vidíš najväčšie rozdiely v porovnaní so štúdiom v Európe respektíve na Slovensku?

Mám pocit, že tu v Mexiku je v triedach a na prednáškach viac odľahčená atmosféra. Študenti debatujú o daných témach, hovoria svoje názory a skúsenosti, učitelia zas vtipkujú a rozprávajú sa so študentmi aj o mimoškolských záležitostiach. Čo sa týka objemu učiva, je to myslím veľmi porovnateľné s Brnom, no ak to porovnám napríklad so Španielskom, kde som predtým tiež študovala, tak mám pocit, že Mexičania sú viac dochvíľni a majú vyššie nároky. Je tu potom ešte viacero rozdielov v štruktúre rozvrhov, čase výuky či samotnej architektúry.

Ako k tebe pristupovali učitelia?

Zo začiatku som mala celkom strach zo štúdia v španielčine, keďže môj level nebol úplne najvyšší a niekedy mám o problematikách v architektúre problém rozprávať aj v slovenčine, nie to ešte v španielčine. Učitelia však boli veľmi nápomocní. Po hodinách sa väčšinou prišli spýtať, či mi je všetko jasné, prípadne mi niektoré veci dovysvetlili. Všetci sa pýtali na Slovensko a Európu, ako sa mi tu páči, či mi chutí jedlo a čo som všetko už z Mexika videla. Tento priateľský prístup ma veľmi potešil a dodalo mi to aj viacej sebavedomia v konverzácii v španielčine, keďže som s učiteľmi nadviazala trochu menej formálny vzťah. Taktiež ma prekvapili aj miestni študenti, ktorí sa tiež veľmi zaujímali, ponúkli mi pomoc pri viacerých projektoch a viackrát ma zavolali aj na oslavu narodenín či na nejaký výlet.

Okrem tých spomínaných kartelov a telenoviel, jednoznačne – mexické jedlo! Naučila si sa niečo variť? Čo si tam najčastejšie jedla a pila?

Už sme doma spoločne pripravovali tacos, no sama som ešte nič tradičné nevarila. Snáď sa ešte niečo naučím, pretože mexické jedlo je veľmi chutné. Pred príchodom som si myslela, že bude všetko príliš štipľavé, a keďže ja štipľavé moc neobľubujem, nebudem môcť toho veľa zjesť. Vo väčšine prípadov sú však štipľavé hlavne salsy, ktoré sú pre miestnych neoddeliteľnou súčasťou každého jedla, takže si vie každý zvoliť ako veľmi štipľavé svoje jedlo chce. Sú tu samozrejme aj jedlá, ktoré sú štipľavé samé o sebe, takže s tými treba byť opatrný. Domáci sú na chilli zvyknutí už od mala, keďže aj sladké cukríky či ovocie obaľujú v kyslo-štipľavej zmesi. Ich jedlo je pre nich veľmi dôležité a sú naň patrične hrdí.

Všade na uliciach sú stánky s pomerne lacnými tacos, quesadillami, tortami a ostatnými tradičnými jedlami, ktoré Mexičania jedia každodenne. Čo sa týka pitia, najčastejšie sa tu k jedlu pijú rôzne ochutené vody z čerstvého ovocia, kvetov či napríklad tradičná Horchata, ktorá pripomína škoricové mlieko, no je to v skutočnosti ryžový nápoj. Všetky tieto drinky sa podávajú vo veľkosti 1l, prípadne ak pekne poprosíte, vedia vám dať aj 0,5l. Toto bolo pre mňa miernym šokom, pretože u nás sa litrové nápoje často nevidia, zvlášť keď stoja iba 1-2 eurá.

image

Mexiko je plné tradičných jedál.

Tereza Miklušová/

Čo máš na Mexiku najviac rada – čo sa týka kultúry a spoločnosti?

Jednoznačné ľudí, ktorí sú veľmi priateľskí, nemajú problém sa prihovoriť a radi pomôžu s hocijakým problémom. Tiež sa mi veľmi páči ich kultúra a to ako si ju vážia. Všetky sviatky patrične oslávia a veľmi radi sa stretnú s kamarátmi a rodinou pri každej príležitosti. Všetky ulice sú plné energie a života, pretože to je miesto, kde trávia väčšinu svojho voľného času. Na uliciach naozaj nájdete aj také veci, ktoré by vám v živote nenapadli - lokálne výrobky, cirkusantov, spevákov, oblečenie, topánky, kuchynské potreby, koreniny a veľa ďalšieho. 

Našla si si v Mexiku priateľa, prípadne bola si na rande?

Priateľa som si zatiaľ nenašla. Prihlásila som sa aj na Tinder a Bumble, ale skôr so zámerom nájsť si kamarátov a spoznať miestnych ľudí. Pred pár týždňami som sa už aj s jedným chalanom mala stretnúť, ale nakoniec to nejak nevyšlo, tak uvidíme. Problém je ale v tom, že Mexičania sú veľmi nízki, a aj keď nie som veľmi vysoká, veľa z nich je nižších ako ja, takže aj tak viac pokukujem po zahraničných chalanoch. 

Akí sú chalani v Mexiku v porovnaní s chalanmi na Slovensku?

V porovnaní so Slovákmi sú tu chalani o dosť viac otvorení a prejavujú väčšiu náklonnosť, ak sa im niekto páči. Jednej kamarátke sa dokonca stalo, že ju na ulici zastavil jeden chalan a vypýtal si od nej číslo, pretože mu prišla veľmi pekná. Takže toto vnímam ako veľké plus, pretože nemusím zbytočne rozoberať a premýšľať, či sa niekomu páčim alebo nie.

Aké sú také typické mexické tradície, ktoré sa ti páčia, a ktoré sú také, že si im neprišla na chuť?

Páči sa mi, že veľa sviatkov trávia s rodinou a majú naozaj blízke rodinné vzťahy. Taktiež sa mi veľmi páči, že sa veľká časť dňa odohráva na uliciach, ako som už spomínala, takže človek sa tu nikdy nenudí. Čomu som ale, doslova, neprišla na chuť sú štipľavé sladkosti a tzv. Michelada, čo je pivo zmiešané z rôznymi ingredienciami - s paradajkovým džúsom, magi omáčkou alebo podobnými zvláštnosťami a na pohár obalený v soli namiesto cukru. Celkovo tu vie človek nájsť veľmi nezvyčajné kombinácie, na ktoré zo zahraničia vôbec nie sme zvyknutí.

Máš nejaký zážitok z Mexika, na ktorý rada spomínaš? A nejaký, ktorý nebol veľmi príjemný?

Z Mexika mám zatiaľ hlavne pozitívne spomienky. Jednou z obľúbených je oslava, na ktorej sme prednedávnom boli. Miestny kamarát nás zavolal na jeho oslavu narodenín, ktorá sa konala v dome jeho rodičov na predmestí Mexico City. Aby sme sa tam vôbec dopravili, nasúkali sme sa 18-ti ľudia do dvoch áut, čo bol celkom vtipný zážitok a celou cestou sme dúfali, že nás nezastaví polícia. Keď sme prišli, už nás vítali jeho rodičia, vzadu za domom boli na terase prichystané stoly pre hostí, kopa občerstvenia, na grile sa opekali jahňa a dvaja kuchári pripravovali rôzne tradičné jedlá. Postupne prišli ďalší členovia rodiny a ostatní kamaráti a začalo sa hodovať.

Každú chvíľu nám nosili ďalšie a ďalšie jedlo - fazuľová polievka, sušená prasacia koža, tacos, quesadilly, nachos a podobne. Bola som prekvapená, koľko toho pripravili, no bolo mi povedané, že je to úplne normálne. Po obede sa všetko upratalo a zatiaľ čo sa všetci rozprávali a popíjali, prichystala sa živá kapela, a keď začala hrať, skoro všetci účastníci sa zdvihli a začali tancovať. Či už to boli starí rodičia, rodičia, súrodenci alebo ich deti. Tancovala sa tradičná salsa, ale zahrali aj viac rockové skladby, takže si na svoje prišiel každý a som veľmi vďačná, že som mohla zažiť takúto lokálnu oslavu a priblížiť sa viac ich kultúre. 

Nejaký veľmi nepríjemný zážitok asi ani nemám. Sú to skôr maličkosti, ktoré ma občas vynervujú ako napríklad to, že ak si sadnete do reštaurácie, väčšinou im všetko veľmi dlho trvá a tiež to, že chodia veľmi veľmi pomaly, takže ak sa niekam ponáhľam, vie ma to občas vytočiť. Vravím si ale, že je to pre mňa dobrou skúškou trpezlivosti. 

Prípadne, stalo sa ti v krajine niečo nebezpečné, že si rozmýšľala, že chceš odísť?

Nad odchodom som našťastie vôbec nerozmýšľala. Pár mesiacov pred príchodom som sa v Brne zoznámila so študentom z Mexika, ktorý bol u nás na Erasme, takže vďaka nemu bolo jednoduchšie vybaviť veľa vecí a tiež ma vyzdvihol prvý deň na letisku a poukazoval mi viaceré miesta na okolí, čo bolo veľkým plusom. Tiež som tu spoznala veľa ľudí či už z Európy alebo zo samotného Mexika, takže som sa tu pomerne rýchlo zabývala. 

image

Mexičania si veľmi vážia svoju kultúru a každý sviatok poriadne oslávia.

Tereza Miklušová/

Odporučila by si Mexiko napríklad na sólo cestovanie pre ženu?

Určite to nie je nemožné a takéto sólo cestovanie vie byť veľmi zaujímavé, no osobne s tým nemám skúsenosť, keďže som tu zatiaľ vždy cestovala s niekým. Myslím, že je hlavne nutné si naštudovať, kam ísť a ktorým miestam sa radšej vyhnúť a ideálne sa poradiť s niekým, kto danú oblasť lepšie pozná. Určite by som to ale aspoň na kratší čas chcela vyskúšať, tak dúfam, že sa mi to po skončení semestra podarí.

Je Mexiko naozaj také, aké ho zobrazujú vo filmoch a seriáloch?

Myslím, že do istej miery áno, no platí to iba pre niektoré oblasti, nie pre celé Mexiko. Nie všetci predávajú drogy, alebo chcú niekoho uniesť. Z toho čo som počula, je toto nebezpečné hlavne pre lokálnych ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov zapletú s drogovým kartelom a potom sa ocitnú v nebezpečí, no turistov sa to až tak netýka. Maximálne možno bohatých ľudí, ktorí sem prídu žiť za účelom nižších životných nákladov. Rozdiely medzi bohatými s chudobnými sú tu žiaľ obrovské, a preto sú veľakrát ľudia dostanú do nepríjemných situácií.

Aká by bola tvoja druhá voľba, keby nevycestuješ do Mexika?

Ako som už vyššie spomínala, bola by to jednoznačne nejaká ázijská krajina. Ako študentku architektúry ma veľmi lákajú ich projekty a nekonvenčné rozmýšľanie o bývaní. Taktiež mám veľmi rada ázijskú kuchyňu a určite by som si aspoň na pár mesiacov chcela vyskúšať ako to tam funguje. Za tieto posledné roky som sa naučila, že vycestovať do neznáma je veľmi veľkým prínosom, človek sa priučí novým veciam, zlepší sa v jazykoch, osamostatní sa, spozná nových ľudí a veľakrát si aj uvedomí a ocení veci, ktoré máme doma no sú pre nás za, normálnych okolností, samozrejmosťou.

menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/cestovanie, menuAlias = cestovanie, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
14. jún 2024 10:19