Podľa psychológov sa väčšina párov stretáva s krízou už po troch, piatich, siedmich či desiatich rokoch spoločného fungovania, píše portál iDnes. Priznať si fakt, že vzťah práve dobieha „do finále“, býva bolestivé pre oboch. Možno práve preto sa čoraz menej ľudí cíti na záverečnú konfrontáciu a volí pri rozchode iné cesty. Patríš medzi nich aj ty?
Rozchod zoči-voči alebo len cez displej?
Ideálne je, samozrejme, ukončiť vzťah osobne, čo si však vyžaduje značnú odvahu. A tá niekedy chýba. Najmä v prípade, že partner rozchod nečaká, alebo si ho dokonca nepripúšťa.
„To bol aj môj prípad. S bývalým partnerom som žila šesť rokov. Posledné roky veľa pil a ja som mu opakovane hovorila, ako ma ten jeho alkoholizmus ničí,“ rozpráva čitateľka Dana z Plzne a pokračuje: „Nakoniec som z tých nervov ochorela a povedala som si, že toho mám dosť. Priateľ sa tváril prekvapene a začal sľubovať, že sa zmení. Lenže tú,pesničku’ som už poznala a žiadne ďalšie šance som mu dať nechcela – a to ho rozčúlilo. Zo sladkého tónu okamžite prešiel do vyhrážok. Bolo to strašné a som rada, že je z môjho života preč.“
Keď rozchod prekvapí
Príbeh Dany ti niečo pripomína? Niet divu. Manipulácia a citový nátlak sú pri rozchodoch pomerne časté. A „vinník“ rozpadu vzťahu väčšinou dostane poriadnu dávku emócií od druhej strany.
Možno aj preto sa veľa ľudí rozchádza online – teda mailom alebo esemeskou. Tento trend sa začal objavovať už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď došlo k prudkému rozvoju digitálnych technológií. Vtedy sa sms správy, e-maily či chat stali bežnou súčasťou komunikácie. A mnohí ich začali využívať ako spôsob, ako sa vyhnúť nepríjemným situáciám, výmenám názorov či bolestivým emóciám.
Prečo ľudia radšej unikajú
Esemesky či e-maily sú skvelá vec, keď nejde o nič osobné alebo vyhrotené. Napríklad keď napíšeš správu šéfovi, že zadaná úloha je hotová. No pri súkromných veciach to už neplatí. Čím je vzťah osobnejší, tým citlivejší prístup si vyžaduje.
„Mnoho ľudí stavia na rovnakú úroveň chat, esemesku, e-mail a osobný rozhovor. Lenže tak to vôbec nie je,“ rozčuľuje sa známy psychológ Albert Mehrabian z univerzity v Los Angeles a vysvetľuje: „V rozhovore tvoria slová len sedem percent. Väčší význam – až tridsaťosem percent – má tón hlasu a päťdesiatpäť percent dojmu vytvára neverbálne správanie, teda gestá a mimika. Preto vypisovanie cez mobil alebo počítač nikdy nenahradí osobný kontakt.“
Osobné slová majú väčšiu váhu
Podľa psychológov je preto rozchod cez sms alebo e-mail veľmi nešťastný.
„Je to útek pred reakciou druhej strany,“ hovorí jeden z odborníkov a dodáva, že mnohí ľudia si volia túto cestu, aby sa vzťahu čo najrýchlejšie (a ak možno bezbolestne) zbavili.
Pravda je však taká, že tento rýchly rez na diaľku nemusí byť dobrý ani pre toho, kto je opustený, ani pre samotného iniciátora rozchodu. Prečo?
„Pretože rozchod je ako malá smrť. Keď vzťah neuzavrieme, je to ako keby sme pochovali zosnulého bez obradov,“ varuje obrazne Albert Mehrabian.
„Ľudský mozog potrebuje veci pochopiť a potom uzavrieť. Ak vzťah necháte otvorený a emócie sa nespracujú, môže to pôsobiť ako nezahojená rana, ktorá sa veľmi ťažko lieči. A to platí nielen pre opusteného, ale aj pre toho, kto opúšťa,“ dodáva.
Jedna sms zmení celý život
„Ja som dostala rozlúčkovú sms minulý rok, po ôsmich rokoch vzťahu,“ vracia sa trochu smutne k spomienke Darja z Prahy a pokračuje: „Mala som veľmi ťažký rok a ochorela mi mama. Môj priateľ sa s ňou nemusel, takže som musela situáciu riešiť sama. Bola som ako medzi dvomi mlynskými kameňmi a nesmierne ma to vyčerpávalo. Nakoniec mi priateľ napísal esemesku, že medzi nami to vraj už,vyprchalo’, a rozišiel sa so mnou. Bola to pre mňa posledná kvapka...“
Podobných rozchodov sa udeje tisíce. A často zanechávajú trpkú pachuť, pretože ten, kto zostane sám, má pocit, že pre toho druhého nestál ani za plnohodnotné rozlúčenie.
Zbabelosť či záchrana?
Vo všeobecnosti sa rozchody cez esemesku chápu ako zbabelé gesto, no existujú aj odborníci, ktorí sa ich zastávajú. Podľa nich ukončenie vzťahu touto formou nemusí jednoznačne znamenať nedostatok citu či ľútosti nad koncom vzťahu. Niekedy je to jednoducho jediné východisko z toxického vzťahu, odkiaľ dlhodobo nie je úniku.
S tým súhlasí aj čitateľka Hana, ktorá povedala zbohom svojmu partnerovi práve cez esemesku.
„Keby som sa s ním stretla, uprosil by ma a ja by som všetko odvolala. To som už nechcela. Takto som povedala svoje jasné NIE a bolo to. Expartner ma síce za to neznáša, ale pre mňa to bola určitá forma sebaobrany – inak by som z toho vzťahu nikdy neodišla. Vďaka esemeskám sa mi to podarilo na prvýkrát a rýchlo. A za to som vďačná.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.