Takýto vzťah často vyžaduje viac trpezlivosti aj porozumenia z oboch strán, píše portál iDnes. Odborníci aj ľudia s vlastnou skúsenosťou opisujú, ako ADHD ovplyvňuje spolužitie a aké možnosti podpory existujú.
Keď láska pripomína horskú dráhu
„Život s bývalou partnerkou, ktorá mala ADHD, bol plný energie, ale aj chaosu. Všetko robila naplno. Keď upratovala, trvalo to celé hodiny, inokedy na to úplne zabudla. Najviac ma unavovalo, že často začala hovoriť o jednej veci a o chvíľu už bola úplne inde, zatiaľ čo ja som ešte spracovával tú prvú. Bol to kolotoč, ktorý ma časom začal vyčerpávať,“ zveruje sa tridsaťšesťročný Martin.
Partnerské vzťahy s človekom s ADHD (skratka z anglického Attention-deficit/Hyperactivity disorder) sa často menia na jazdu na horskej dráhe plnej emócií aj každodenných výziev. Nadmerné blúdenie myšlienok a voľné asociácie môžu viesť k strate kontaktu s okolím aj k ťažkostiam so sústredením na prítomnosť.
Typickým príznakom je aj emočná dysregulácia. „Môžu mať problém upokojiť sa, keď sú rozrušení, alebo ovládať hnev, keď sú nahnevaní. Môžu zažívať výraznú emočnú labilitu. Majú problémy so zvládaním stresu,“ hovorí Pavel Mohr, psychiater a primár kliniky Národného ústavu duševného zdravia.
Nekonečná skúška nervov
Ľudia s ADHD bývajú frustrovaní, pretože sa často porovnávajú s ostatnými. To môže viesť k depresívnym príznakom a pocitom menejcennosti. „Aj pre okolie je náročné byť s takýmto človekom. Vyžaduje to trpezlivosť. Neustále čakáte, či príde na stretnutie alebo či zase na niečo nezabudol,“ dodáva Mohr. Partneri potom môžu vnímať svojho polovičku ako nespoľahlivého či impulzívneho. Zabúdanie na stretnutia, strácanie kľúčov či mobilu však nie je prejavom nezodpovednosti, iba majú problém udržať tieto veci v pamäti.
„My sme s partnerom obaja ADHD, takže nás na druhom štve presne to isté. Našťastie sa tomu vieme zasmiať – či už ide o skákanie do reči, zabúdanie a neustále hľadanie stratených vecí, zmenu témy z jednej sekundy na druhú, uňho ešte neschopnosť uviesť rozprávané do kontextu. Takže napríklad hovorí, čo robili včera s ex a deťmi, a počas druhej vety je už pri plánovaní našej dovolenky, lenže akosi zabudne povedať, že už nemyslí dovolenku s ex, ale s nami,“ komentuje anonymne žena s diagnostikovaným ADHD.
Viac rozchodov, viac rozvodov
Ľudia s ADHD podľa psychiatra Pavla Mohra častejšie striedajú partnerov, majú vyššiu rozvodovosť aj riziko nechceného tehotenstva v mladom veku. Sú tiež náchylnejší na zneužívanie alkoholu a návykových látok a na pridružené duševné poruchy, ako sú depresie, úzkosti alebo emočná nestabilita. Tieto ťažkosti navyše môžu zakrývať samotnú diagnózu ADHD, čo komplikuje jej správne rozpoznanie.
„O jeden vzťah som po niekoľkých rokoch prišla kvôli svojej roztopašnosti. Neustále presúvanie nábytku alebo vecí, hyperfokus, kvôli ktorému idú iné činnosti bokom – napríklad upratovanie či varenie… Nie každý to ustojí, bohužiaľ. A to nie sú schválnosti, len niekedy paralýza, kvôli ktorej je doma neporiadok a podobne,“ zveruje sa anonymne používateľka na sociálnej sieti.
„U nás je stále oveľa viac ľudí s ADHD, ktorí o svojej poruche nevedia, než tých, ktorí ju majú potvrdenú. Vidíme pacientov, ktorí prešli ambulantnou aj ústavnou psychiatriou, dostali lieky na úzkosti či depresie, ale liečba im pomáha iba čiastočne. Problém je, že ak majú ADHD a nevedia o tom, sú stále v chaose, nezvládajú a ich ťažkosti sa prehlbujú,“ vysvetľuje psychiatrička Tereza Petrásková.
Neviditeľná diagnóza, ktorá mení život
Podľa odborníkov je dôležité neskrývať sa pred pravdou, ktorá nemusí byť vždy príjemná, ale pracovať na budovaní sebahodnoty a zdravých vzťahov s okolím. Prvým krokom je priznať si, že určité ťažkosti existujú. Druhým krokom je začať ich aktívne riešiť – nevyhýbať sa zodpovednosti za vlastný život ani problémy nezakrývať hľadaním úľavy v alkohole či iných návykových látkach.
Pre partnerov ľudí s ADHD je dôležité chápať, že prejavy ako prokrastinácia, impulzívnosť, časté strácanie vecí, nepokoj, skákanie do reči alebo problémy s plánovaním nie sú úmyselnou sabotážou vzťahu. Sú to symptómy poruchy, s ktorými sa dotyčný snaží vyrovnať. Výsledná stratégia preto musí byť realistická a zvládnuteľná pre obe strany a musia s ňou dobrovoľne súhlasiť.
Nikdy nie je neskoro
Podľa predsedu Psychiatrickej spoločnosti ČLS JEP a podpredsedu vládnej Národnej rady pre duševné zdravie Tomáša Kašpárka má zmysel riešiť ADHD v každom veku, pretože správna diagnóza a liečba pomáha zlepšiť kvalitu života. „Zvládnuť by to mal každý psychiater, ale mnohí s tým zatiaľ nemajú skúsenosti. Kolegov, ktorí sa venujú ADHD dospelých, je málo a pacientov pribúda. Je dobre, že vznikajú nové programy,“ myslí si Kašpárek.
Medzi takéto programy patrí napríklad pobytový program na 12 dní v Centre duševnej rehabilitácie Beroun. Pacienti tu podstupujú psychologickú diagnostiku porúch pozornosti, vyšetrenie pohybu aj spánku, v prípade potreby aj magnetickú rezonanciu mozgu a EEG.
Niektorí lekári však dodnes neveria, že ADHD môže byť u dospelých vážnym problémom. Naopak, psychiater Jiří Renka z Národného ústavu duševného zdravia za posledné štyri roky vyšetril toľko pacientov, že jeho ambulancia je plná a nových neprijíma.
„V minulosti sa na lekárskych fakultách o ADHD dospelých neučilo. Odborníci predpokladali, že ide o problém oneskoreného vývoja mozgu detí, ktorý by mal do dospelosti u väčšiny vymiznúť. Dnes vieme, že ide o vrodenú, dedičnú záležitosť. Ak ju má matka alebo otec, je pravdepodobnosť 30 percent, že ju bude mať aj ich dieťa,“ dodáva Renka.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.