Hneď v úvode práce v magazíne Personality and Individual Differences pripomína, že vzťah je, hoci to znie samo o sebe nemiestne pragmaticky, investíciou. Keď sa teda jeden z partnerov rozhodne zo zväzku odísť, druhá polovica prichádza o veľa, o náprotivok aj všetko, čo do spoločného života vložila, čas, emócie, nádeje, plány, zdroje, píše portál iDnes.
Ak vidí dôvody na rozchod dominantne len jeden, môže prinášať ohlásenie rozlúčky aj negatívne emócie. Smútok, žiarlivosť, zlosť, môže zvádzať k odplate. Nemusí viesť „len“ ku komunikačným nepríjemnostiam, zlostný príhovorom, môže eskalovať k násiliu. „Tí, ktorí vzťah ukončujú, tak čelia výzve, ako takéto reakcie minimalizovať,“ píše štúdia.
Práve to sa rozhodla preskúmať. Oslovila 228 ľudí, žien bolo nepatrne viac, mali v priemere asi tridsaťjeden rokov. Autorskému kolektívu ozrejmili, ako by vystúpili zo vzťahu, na ktorý nazerali ako nešťastný. Všetky odpovede sa dali zoskupiť do štyridsaťpäť typov, z nich poskladali deväť prístupov. Z nich nato vyložil výskum tri základné stratégie.
Hlavne bez hádok
Najčastejšia bola stratégia, ktorú výskum nazval „zmierniť ranu“. Na prvom mieste skončila s velikánskym náskokom. Snažila sa napáchať čo najmenej škody, odchod takpovediac vypolstrovať, jeho iniciátor vysvetľuje dôvody, berie na seba časť viny za vzťahový nezdar.
A snaží sa toho druhého presvedčiť, že rozchod bude nakoniec najprínosnejším riešením pre obe strany. Táto stratégia sa rozhodne vyhýba očierňovaniu a zvádzaniu viny na druhého.
Stratégia „dajme si pauzu“ skončila s veľkým odstupom na druhom mieste. Názov napovedá správne, spočíva v návrhu na dočasnú vzťahovú prestávku, ktorá by obom stranám umožnila vyjasniť si emócie a zhodnotiť, či vo vzťahu pokračovať.
Skoro hneď za ňou nasledovala oveľa menej férová stratégia, ktorá sa jednoducho rozhodla vyhnúť sa nielen akejkoľvek konfrontácii, ale dokonca akejkoľvek komunikácii. Jej aktér zo vzťahu jednoducho vymizne – a nechá zväzok odísť.
Tak ničomný rozchod však volila len hŕstka spovedaných. Veľká väčšina sa snažila napomôcť priateľskej odluke, sprevádzanú čo najmenšími zvarmi. Istý vplyv na typ rozchodu mali aj osobnostné rysy, ukázal výskum.
Dobrá správa: o slušnosť ide väčšine
Jeho druhá časť skúmala práve vzťah rozchodových modelov s rysmi spojenými s päťfaktorovým osobnostným modelom, ktorý tvorí kreativita, svedomitosť, extroverzia, prívetivosť a emočná stabilita, a tiež s temnou triádou, zloženou z machiavelizmu, subklinického narcizmu a subklinického psycha.
Táto časť štúdie obsiahla takmer štyri stovky ľudí, tentoraz bolo o niečo viac mužov, priemerný vek bol asi tridsaťšesť rokov. Pokus im predložil všetkých štyridsaťpäť rozchodových metód. Autorský tím zaujímalo, ako sa ich voľby prepletú s osobnostnými rysmi.
Analýza prišla len k niekoľkým spojeniam, navyše slabým. Muži a ženy, ktorí sa pýšili vysokou hodnotou prívetivosti, sa vyhýbali ukončeniu vzťahu tým, že z neho jednoducho zmiznú. Onú stratégiu naopak mali tendenciu voliť ľudia charakterizovaní machiavelizmom, teda manipulatívnosťou.
Účastníci a účastníčky, u ktorých výskum ukázal vyššiu mieru psychopatie, ktorá so sebou nesie impulzívnosť a nedostatok empatie, vo väčšej miere skĺzavali k tomu, že vinu za rozchod hádzali na toho druhého. Všeobecne mali osobnostné rysy na zvolenú stratégiu len slabý vplyv.
Štúdia tak nesie vlastne značne pozitívnu správu. Bez ohľadu na osobnostné charakteristiky, a rovnako bez ohľadu na vek, pohlavie, sa ľudia snažili o predvídateľné spôsoby ukončenia vzťahu. „Rozdiely podľa oných faktorov som očakával výraznejšie, boli však veľmi malé, alebo dokonca žiadne,“ uviedol vedúci štúdie Menalos Apostolou pre server PsyPost.
Naznačuje aj možný dôvod, čo najmäkší rozchod môže zachovať spoločenskú reputáciu a dobré vyhliadky na budúci dlhodobý vzťah. Štúdia nezastiera ani svoje limity, v hľadáčiku mala len mužov a ženy z Grécka, spoľahla sa na ich subjektívne výpovede. Na mieste je podľa Apostolou venovať pozornosť tomu, ako jednotlivé stratégie fungujú v praxi a či niektoré vedú k lepším záverom pre oboch partnerov.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľsva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.