Reč je o Birth Order Theory, ktorú ako prvý spomenul rakúsky psychológ Alfred Adler a my ti ju v tomto článku priblížime – a možno spôsobíme, že prvá otázka, ktorú na rande položíš, nebude „Čo rád robíš vo voľnom čase?“, ale „Si najstarší súrodenec?“
Čo je to Birth Order Theory a ako ovplyvňuje naše vzťahy?
Birth Order Theory, po slovensky „teória randenia podľa poradia narodenia“, hovorí, že to, či je človek v rodine najstarší, prostredný alebo najmladší, má vplyv na jeho povahu – a tým aj na to, aký partner mu môže najviac vyhovovať. A nesmieme zabudnúť ani na jedináčikov, ktorí tvoria samostatnú kategóriu.
Najstarší súrodenec ako líder
Ako to poznáme aj z filmov, prvorodení sú prirodzene tí, čo vedú – stáli tu pred ostatnými, preto často chránia mladších súrodencov, niekedy až v úlohe druhých rodičov. Do dospelosti si tak nesú sklony k líderstvu či potrebe mať veci pod kontrolou. To sa pochopiteľne odráža aj vo vzťahoch. Ako však povedala doktorka Caroline West v článku pre Cosmopolitan, ak sú zvyknutí mať priveľa kontroly vo svojich rukách môže kosa naraziť na kameň. Takisto v prípade, keď veškerá snaha a iniciatíva chodiť na pekné randíčka a prehlbovať vzťah spadá len na nich a nadobúdajú pocit, že sú v partnerstve sami so sebou.
Prostredný súrodenec ako zmierovateľ
Vtipy o „middle child“ pozná snáď každý. Prostrední súrodenci bývajú tí, čo si ako deti museli hľadať pozornosť inými cestami – neboli ani prví, ani poslední, a tak ich sláva ostala neraz v tieni. Keďže sú presne v strede, často mohli skončiť na hrane dvoch pólov, čo v nich prehĺbilo empatiu, prípadne túžbu každému vyhovieť – taká ta klasická, zlatá stredná cesta. To sa môže zísť pri robení kompromisov vo vzťahu, čo je v partnerstve veľkým plusom. Nie však, ak je prostredný súrodenec čistý „people pleaser” a ustúpil by v čomkoľvek, aj na úkor vlastných potrieb či presvedčení, len aby bola druhá strana spokojná.
Najmladší súrodenec ako dobrodruh
Každý, kto má mladšieho súrodenca pozná situáciu, keď jemu bolo dovolené to, čo tebe v rovnakom veku ani náhodou. Skúsenejší rodičia im dávali viac voľnosti a zároveň vyrastali po boku starších súrodencov, často aj v ich partiách, čo z nich urobilo spoločenských a odvážnych. Vzťah s nimi je plný energie, zábavy a dobrodružstva. To však môže naraziť vo chvíli, keď príde na pokojnejšiu fázu vzťahu, ktorá si vyžaduje riešenie problémov a schopnosť budovať emocionálnu intimitu. Najmladší súrodenci sú navyše často vnímaní ako rozmaznaní a zvyknutí na pozornosť – čo môžu očakávať aj od svojej polovičky.
Jedináčik ako stred pozornosti
Byť jedináčikom znamená niesť na pleciach všetky očakávania rodičov, no zároveň nemať konkurenciu o pozornosť. Nemusia sa o nič deliť a často vyrastajú nezávislí, s vlastným vnútorným svetom. Problém však môže nastať, keď príde na riešenie konfliktov, kde je potrebná empatia a schopnosť ustúpiť.
Najmladší syn a najstaršia dcéra – ideálny pár?
Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú. A Birth Order Theory má na to vlastný pohľad. Podľa nej je najväčšia iskra práve medzi najstaršou dcérou a najmladším synom. Ona – zodpovedná, organizovaná, so sklonom k líderstvu. On – uvoľnený, spontánny a prispôsobivý. Dve energie, ktoré sa navzájom dopĺňajú ako puzzle.
Psychoterapeutka Kirstin Anderson pre portál Brides vysvetľuje, že prvorodení súrodenci majú od detstva zakorenený pocit zodpovednosti za ostatných. Preto im vo vzťahu prirodzene vyhovuje partner, ktorý prinesie trochu ľahkosti a bezstarostnosti – presne ako najmladší súrodenec.
A čo tí ostatní?
Nie je to však len o najstaršej a najmladšom. Zaujímavú kombináciu dokážu vytvoriť aj dvaja prostrední súrodenci. Vďaka svojej nestrannosti a schopnosti stáť „medzi svetmi“ vedia dobre vyjednávať a zvládať konflikty. Pre nich môže byť vzťah o pokoji a porozumení, nie o boji o moc.
Na druhej strane, keď sa spojí dvojica prvorodených, ich vzťah sa môže ľahko zmeniť na neustály zápas o to, kto bude kapitánom lode. A dvojica dvoch najmladších by zase mohla skĺznuť do chaosu, kde naopak chýba ten, kto by nastolil poriadok.
Len teória, nie manuál
Treba však dodať, že Birth Order Theory nie je žiadne univerzálne pravidlo ani zaručený recept na šťastný vzťah. Každá rodina je iná a spolu s ňou aj povahy, skúsenosti a dynamika medzi súrodencami. Aj keď sa teda teória hrá s myšlienkou „osudového“ párovania, v realite je to napokon vždy o dvoch konkrétnych ľuďoch – a ich ochote kráčať spoločnou cestou.
Teória randenia podľa poradia narodenia je zaujímavým oknom do našich pováh a vzťahov. Dá sa ňou vysvetliť, prečo sa niektoré páry harmonicky dopĺňajú a iné neustále škrípu. Netreba však zabúdať, že láska je viac než len psychologický vzorec. Možno teda namiesto otázky „Si najstarší súrodenec?“ stojí za to položiť tú dôležitejšiu – „Spravíš ma šťastným?“