Liza Miloshevskaya sa pred deviatimi rokmi presťahovala zo svojho rodného Bieloruska k nám na Slovensko, ktoré si rýchlo zamilovala. Najviac si ju získala slovenská príroda a pokoj, ktorý tu podľa nej vládne.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- čo Lizu vlastne priviedlo na Slovensko
- prečo sa jej tu žije inak ako doma v Bielorusku
- aký vzťah má s Jovinečkom, v ktorého videách sa párkrát objavila
- ako vníma politické smerovanie svojej krajiny
- ktoré slovenské slovo ju po príchode k nám najviac potrápilo
Už deväť rokov žiješ na Slovensku – aké boli tvoje prvé dojmy, keď si sem prišla z Bieloruska?
Moje prvé dojmy zo Slovenska boli naozaj zaujímavé, pretože som pricestovala v noci. Cesta autobusom do Banskej Bystrice mi trvala približne osem hodín – v tom čase totiž ešte neexistovali také priame spoje, a tak to bolo dosť divoké. Privítala ma veľmi stará autobusová stanica, ktorá celý zážitok ešte znásobila.
Cítila som sa zvláštne – na jednej strane ma poháňala zvedavosť a nadšenie spoznať, ako to na Slovensku vyzerá a funguje, no zároveň som bola veľmi unavená a vzhľad banskobystrickej stanice ma úprimne šokoval (smiech). Veľmi rýchlo som však bližšie spoznala krajinu a úplne som sa zamilovala do slovenskej prírody.
Ako si sa tu vlastne ocitla?
Toto je otázka, ktorú mi kladú naozaj často. Moja odpoveď však ľudí väčšinou prekvapí, pretože nejde o typický scenár. Keď som mala šestnásť rokov, vyhrala som kurz slovenčiny – v podstate to bol grant na štúdium. Keďže som hneď nešla na vysokú školu a navyše je vzdelávanie na Slovensku zadarmo, získala som možnosť absolvovať ročné štúdium slovenského jazyka úplne bezplatne. A práve to bol dôvod, prečo som sa sem nakoniec presťahovala.
Čo ti najviac chýba z Bieloruska a čo naopak na Slovensku úplne miluješ?
Najviac mi určite chýbajú ľudia a naša bieloruská mentalita. Aj keď tu žijem už deväť rokov, stále cítim, že nie som úplne Slovenka – a to sa v podstate nikdy nezmení, pretože som vyrastala v inom prostredí. Chýba mi aj úroveň služieb, na ktorú som bola zvyknutá v Bielorusku.
Na Slovensku však naozaj milujem prírodu a pokoj, ktorý tu vládne. Páči sa mi tiež, ako rýchlo sa rozrastá Bratislava – je veľmi zaujímavé to sledovať.
Takže máš pocit, že sa ti tu žije inak ako doma – v čom sú podľa teba tie najväčšie rozdiely medzi Bieloruskom a Slovenskom?
Najväčší rozdiel je určite v tom, že na Slovensku cítiť, že je súčasťou Európskej únie, naopak v Bielorusku je stále výraznejšie cítiť vplyv Sovietskeho zväzu. Na Slovensku je život lepší a bezpečnejší, je tu viac možností, dá sa veľa cestovať a jednoducho sa tu človek cíti inak.
A čo Slováci – čo ťa na našej povahe a zvykoch najviac prekvapilo?
Slovákov mám rada od prvého dňa, čo tu bývam. Vnímam vás ako spokojný a trošku uzavretý národ. Taktiež sa mi páči, ako vám záleží na rodine a ako jej venujete čas. Je tu úplne bežné ísť sa prejsť s blízkymi do parku či na turistiku, jednoducho spolu stráviť čas – mám pocit, že v mojej krajine to úplne bežné nie je.
Ako by si naopak opísala Bielorusov – sú podľa teba milí a otvorení ľudia?
Bielorusi sú veľmi milí a dobrí ľudia, ale čo sa týka otvorenosti, to sa o nás povedať nedá. Sme národ, ktorý bol dlhé roky utláčaný, a preto sa k nám slovo otvorenosť veľmi nehodí. Svoj národ však milujem a najčastejšie počúvam aj z druhej strany, že z Bielorusov vyžaruje dobrota. A to ma veľmi teší.
Všimli sme si, že si sa objavila v pár videách s Jovinečkom – ste kamoši alebo to bola len pracovná spolupráca?
Podľa mňa najlepšie vystihuje náš vzťah slovo kolegovia, keďže už dva roky spravujem sociálne siete jeho prevádzky Jovipoint. Samozrejme, bavíme sa aj mimo práce a máme dobrý vzťah, takže je to skôr také kamarátske.
Takže akej práci sa vlastne venuješ? Máš pocit, že je u nás viac možností ako v Bielorusku?
Posledných päť rokov sa venujem tvorbe obsahu pre rôzne značky a zároveň spravujem sociálne siete pre svojich klientov. Keďže už deväť rokov nežijem v Bielorusku a ako dospelá som sa tam vlastne ani nevyvíjala, do tohto prostredia veľmi nevidím. Som si však istá, že možnosti v mojom odbore tam určite sú a keby som sa chcela venovať tejto práci aj v Bielorusku, určite by som mohla.
Ako reagujú ľudia, keď im povieš, že si z Bieloruska?
Moje skúsenosti boli vždy veľmi pozitívne, prípadne neutrálne. Nikdy som sa nestretla s ničím zlým.
Ako vnímaš smerovanie svojej domovskej krajiny? Zmenil sa tvoj pohľad na Bielorusko odkedy žiješ v zahraničí?
Určite to nevnímam pozitívne. Môj pohľad na Bielorusko sa nezmenil – vždy som vedela, ako vnímam svoju krajinu a ľudí v kontexte politiky. Myslím si, že každý normálny človek by niečo také nepodporoval.
Podľa tvojich slov, slovenským tradíciám vôbec nerozumieš. Je to hlavne tá naša Veľká noc, čo ti príde zvláštna, alebo je toho viac, čo ti na miestnych zvykoch nedáva zmysel?
Áno, išlo o Veľkú noc. To, že tomu celkom nerozumiem, však neznamená, že je to zlé. Každá krajina má svoje tradície, ktoré možno iným ľuďom nedávajú zmysel, ale je krásne, že každý máme nejaké zvyky. Moja nechápavosť však najviac narážala na šibačku (smiech).
Vianoce si doma v Bielorusku nikdy neoslavovala, takže prvýkrát si ich prežila až ako 18-ročná tu na Slovensku, keďže 24. december je u vás úplne bežný pracovný deň. Prečo to tak vlastne je?
Odpoveď sa dá nájsť v histórii, no konkrétne v mojej rodine je to tak, že sme všetci ateisti a náboženské sviatky pre nás nemajú posvätný význam. „Vianoce” u nás v podstate oslavujeme 31. decembra – teda na Silvestra, ktorý je v Bielorusku veľkým sviatkom. Vtedy si rozdávame darčeky a trávime čas s rodinou.
Ako dlho ti trvalo naučiť sa po slovensky? Je nejaké slovenské slovo alebo fráza, ktoré si si úplne zamilovala?
Naučiť sa po slovensky mi trvalo približne rok, hoci moja úroveň slovenčiny sa časom postupne zlepšovala. Keď sa povie obľúbené slovo, nič konkrétne mi nenapadne, ale úplne presne si pamätám, ako som si počas prvého polroka na Slovensku nevedela zapamätať, že „čerstvý chlieb” alebo „čerstvé ovocie” znamená fresh. U nás v Bielorusku je to totiž naopak – čerstvý chlieb pomenúva zlý, zoschnutý chlieb. Takže v obchode to bola sranda (smiech).
Aké bolo prvé slovenské jedlo, ktoré si ochutnala – a čo si si o ňom úprimne myslela?
Boli to predsa bryndzové halušky so škvarkami a veľmi mi chutili.
Máš nejaké obľúbené miesta na Slovensku, ktoré by si odporučila každému navštíviť?
Veľa som toho síce nenavštívila, ale páčili sa mi Bojnice a ich krásny zámok, Banská Štiavnica, Tatranská Lomnica ako miesto na lyžovačku a samozrejme, Štrbské pleso!
Našla si si na Slovensku nový domov, kde sa chceš usadiť a ostať natrvalo?
Slovensko určite vnímam ako svoj druhý domov, ale vôbec neviem, či by som tu chcela zostať natrvalo. Všetko sa mení veľmi rýchlo a slovo „natrvalo” vo mne vyvoláva istý stres. Momentálne tu žijem, som tu spokojná a veľmi vďačná, že tu môžem byť, no čo prinesie budúcnosť, to sa uvidí neskôr.