Katedra etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského otvorila v spolupráci so Spoločnosťou pre plánované rodičovstvo nový predmet – Základy sexuálnej výchovy. Hoci je voliteľný a má obmedzenú kapacitu, je oň záujem.
„Najdôležitejšie je dať učiteľom nástroje a ukázať im princípy, ktoré by si mali osvojiť. Je potrebné, aby vedeli, čo znamená vekovo adekvátna vzťahová a sexuálna výchova,“ hovorí pre brainee.hnonline.sk Veronika Valkovičová, pedagogička na Pedagogickej fakulte UK a výskumníčka na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied.
Predmet Základy sexuálnej výchovy je výberový. Nie je ale potrebné, aby boli podobné kurzy na školách povinné?
Tento kurz nebol niekoľko rokov otvorený, no potrebujeme aktívne podporovať našich budúcich učiteľov a učiteľky. Pokiaľ ide o etiku, fakulty si uvedomujú, že je dôležité mať vzťahovú a sexuálnu výchovu.
Predmet je tento semester na Katedre etickej a občianskej výchovy výberový, no na budúci rok bude povinne voliteľný. Chceme, aby bol neskôr povinný. Brzdí nás však byrokracia.
V akom zmysle?
Študijné programy podliehajú akreditáciám a my musíme napĺňať nejaké očakávania a indikátory. Veci vo vysokoškolskom prostredí sa niekedy ťažko menia kvôli tomu, že niečo musí byť napísané na papieri a je to akoby vytesané do kameňa.
Ako sa ku vzťahovej a sexuálnej výchove stavia z vášho pohľadu ministerstvo školstva?
Za posledných 30 rokov dochádza k dvom tlakom. Prvým je decentralizácia a oddelenie škôl od štátu. Na jednej strane je to skvelé, pretože školy získavajú od ministerstva čoraz viac slobody a výučbu môžu prispôsobovať potrebám študentov a študentiek, no na druhej strane, pre vzťahovú a sexuálnu výchovu to znamená stratu podpory od štátu.
Štát naposledy organizoval vzdelávanie pre učiteľov a učiteľky v tejto oblasti v 90-tych rokoch minulého storočia. Okrem toho v rokoch 2007 a 2008 ministerstvo pod tlakom Konferencie biskupov Slovenska odmietlo pripravovanú metodiku, ktorá mala byť aktualizovaná na vtedajšie problémy mladých ľudí.
Druhým tlakom je snaha vyčleňovať sexuálnu výchovu do náboženskej výchovy alebo do rodiny. Od súčasnej vlády však vidíme záujem o reformu, ministerstvo školstva si pravdepodobne uvedomuje, že to nie je dobré, no nevieme, ako to v konečnom dôsledku dopadne.
Ako by podľa vás mala vyzerať vzťahová a sexuálna výchova na školách?
Mala by byť aktuálna a taktiež by mala zohľadňovať súčasné problémy a výzvy, ktorým čelia mladí ľudia. Je dôležité, že nehovoríme iba o sexuálnej, ale rovnako aj o vzťahovej výchove. Sexualita je súčasťou tejto oblasti.
Problémom však je, že súčasná koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu je takmer 30 rokov stará. V tom čase ľudia neboli až tak vystavení problematickej online komunikácii, nemuseli riešiť, čo sa stane, keď niekomu pošlú nahé fotky.
Ako teda v skutočnosti vyzerá vzťahová a sexuálna výchova na školách?
Nemáme na to výskumy, ale keďže učím, počúvam od študentov a študentiek rôzne informácie. Sú školy, kde si odbijú výchovu tým, že žiakom pustia film o nástrahách interrupcií, ktorý je absolútne traumatizujúci.
Aj v parlamente sa často rokuje o sprísnení interrupcií. Ako na to reagujú vaši študenti?
Tlaky na obmedzovanie reprodukčných práv a rétorika namierená proti LGBTI ľuďom sú neustálou súčasťou slovenskej politiky od roku 2015.
Paradoxom však je, že študenti sa o tieto témy zaujímajú a chcú sa v nich vzdelávať.
Majú študenti záujem aj o predmet Základy sexuálnej výchovy, ktorý ste otvorili v letnom semestri?
Hoci máme obmedzenú kapacitu na 20 ľudí, chodia k nám aj študentky a študenti, ktorí nemajú tento predmet zapísaný.
Otvorili sme ho najmä pre budúcich učiteľov a učiteľky občianskej výchovy a etiky, pretože väčšinou na týchto predmetoch sa venuje témam vzťahov a sexuality.
Ako spolupracujete so Spoločnosťou pre plánované rodičovstvo?
Spoločnosť pre plánované rodičovstvo vyvíja metodiku pre vzdelávanie učiteľov a testuje ju na našich študentoch a študentkách. Najdôležitejšie je dať učiteľom nástroje a ukázať im princípy, ktoré by si mali osvojiť. Je potrebné, aby vedeli, čo znamená vekovo adekvátna vzťahová a sexuálna výchova.
Nemá totiž zmysel vysvetľovať päťročnému dieťaťu, čo je súhlas, no naopak, má zmysel hovoriť s ním o intímnych častiach tela, ale aj o tom, prečo je násilie zlé. Chybou však je, keď pedagógovia učia žiakov na základe vlastných skúseností. Nie je to ani profesionálne, ani vhodné.
V čom to zlyháva?
Nechcem to hádzať na učiteľov. Keď však neexistujú základné materiály, je zrejmé, že sa budeme stretávať s variabilitou toho, čo pedagógovia učia. Do istej miery v tejto sfére zlyháva štát.
Je vzťahová a sexuálna výchova medzi študentmi stále tabu témou?
U niektorých študentov a študentiek vidím strach z týchto tém. Pýtala som sa ich, či by sa im chceli venovať, a mnohí mi povedali, že nie. Je to podľa nich citlivá téma a nemajú veľa informácií. Taktiež majú obavy z toho, že by sa mohli dostať do konfliktu s istou skupinou rodičov. Našou úlohou je však hovoriť o tom, že všetci nezískajú informácie od rodiny, ale od rovesníkov alebo z internetu, čo je problém.
Robia sa v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy nejaké výskumy?
Minulý rok vyšla štúdia Možnosti voľby, kde robili rozhovory s učiteľkami a učiteľmi, ktorí učia výchovu k manželstvu a rodičovstvu. Výsledky ukázali, že majú málo nástrojov a nemajú metodiky.
V roku 2019 sa zas výskum zameral na študentky a študentov, ktorí mali 18 a viac rokov. Najmä tí, ktorí už viedli sexuálny život, považovali sexuálnu výchovu za dôležitú. Rozdiel bol taktiež medzi tými, ktorí chodili na etiku a náboženstvo. Keď sa ich dopytovali, o aké témy by mali záujem, sociálne a kultúrne rozmery neboli pre mladých ľudí až také potrebné, chceli sa zamerať na fyziologické zmeny, teda chýbali im základné informácie o tom, ako fungujú naše telá. To je tragické.