Mladí získavajú informácie od rovesníkov alebo z internetu. Často ide o neúplné a skreslené fakty, ktoré nemusia byť relevantné. Téma vzťahovej a sexuálnej výchovy je spojená s rôznymi hoaxami či mýtmi, tvrdia lektorky Radka Mikšík a Zuzana Bendíková zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo.
Ako by podľa vás mala vyzerať vzťahová a sexuálna výchova na školách?
Z: Vzťahová a sexuálna výchova si vyžaduje niekoľkohodinový priestor, kde sa vytvoria pravidlá bezpečného prostredia. V ideálnom svete, respektíve v niektorých krajinách, má mládež minimálne 30 hodín takejto výchovy počas školského roka.
R: Hlavne by konečne mala byť systematická a kontinuálna. Mala by byť vekovo adekvátna, inkluzívna a vyučovaná riadne zaškolenými ľuďmi. Počas našich workshopov má mládež priestor vyjadriť rôzne názory v rešpektujúcom a bezpečnom prostredí. Taktiež má možnosť pýtať sa otázky, aj anonymne.
Ak by bola podporená istá forma vzťahovej a sexuálnej výchovy na školách, myslíte si, že by s ňou súhlasili aj konzervatívni rodičia?
Z: Dostávame spätnú väzbu aj od konzervatívnych rodičov, že pokiaľ je vzťahová a sexuálna výchova dobre urobená, je hodnotovo neutrálna.
R: Súvisí to predovšetkým so spôsobom komunikovania problematiky. Tieto témy sú spojené s rôznymi mýtmi, hoaxami či nepravdami. Ak sa však pozrieme na to, o čom je vzťahová a sexuálna výchova, zistíme, že ide o bezpečie, zdravie, rešpekt či súhlas.
Komunikujete v tejto súvislosti aj s ministerstvom školstva?
Z: Momentálne pripravujeme štandardy pre Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktoré sa týkajú vedomostí, zručností a postojov v určitých vekových kategóriách, ktoré by deti mali mať v témach vzťahovej a sexuálnej výchovy.
R: Viackrát sme komunikovali vôľu poskytnúť všetky informácie, skúsenosti aj kapacity ľudí, ktoré má naša organizácia k dispozícii. Veríme, že pomocná ruka bude prijatá, aby sme sa dostali k systematickému riešeniu, ktoré by pomohlo čo najväčšiemu počtu mladých ľudí.
Nebolo by jednou z možností ísť formou zadotovania psychológov na školách, ktorí by riešili so žiakmi aj vzťahy?
R: Dá sa ísť viacerými cestami. Na slovenských školách však aktuálne nie je na takéto riešenie dostatočný počet školských psychológov, a zároveň ide mnohokrát o ľudí z národných projektov, ktorí sú obmedzení časom, zvyčajne na približne dva roky.
Z: Napríklad v škandinávskych krajinách majú štatút školskej sestry, v Holandsku či Belgicku zas celé tímy, ktoré sú školené na základy vzťahovej a sexuálnej výchovy.
V čom to na Slovensku zlyháva?
Z: Ministri školstva sa často menia, podľa mňa je v takomto prípade náročné vytvoriť víziu a implementovať ju. Doteraz to pravdepodobne nebola priorita žiadnej vlády. Veríme však, že sa to zmení.
R: Veľkú rolu hrá aj kultúrny a spoločenský kontext krajiny. Napríklad Spoločnosť pre plánované rodičovstvo funguje už 30 rokov, počas ktorých sa snaží o kultivovanú debatu v oblasti sexuálneho zdravia. Spoločnosť má za sebou výsledky, metodiky, školenia, vzdelávania a už aj v minulosti ponúkala pomocnú ruku štátu.
Poslankyňa Anna Záborská v rozhovore pre Brainee.sk uviedla, že na niektorých školách vo Veľkej Británii sa deťom na prvom stupni prezentuje správna technika nasadzovania kondómu. Máte vedomosť o tom, že by to vzťahová a sexuálna výchova v niektorých krajinách zahŕňala?
R: V živote som nepočula o tom, že by sa technika nasadzovania kondómu prezentovala na prvom stupni na vzťahovej a sexuálnej výchove, keďže je to proti základným zásadám kvalitnej vzťahovej a sexuálnej výchovy. Je to však vždy prvý argument od ľudí, ktorí sú proti nej.
Čo všetko teda zahŕňa vzťahová a sexuálna výchova?
R: Témy sa postupne nabaľujú a týkajú sa súhlasu, zdravia, bezpečia, vývinu, menštruácie, zdravých vzťahov, identity, rešpektu, duševnej pohody, a podobne.
V akom veku je vhodné začať sa rozprávať s dieťaťom o bezpečnom sexuálnom správaní?
Z: Vo veku štrnásť až pätnásť rokov, keď mládež začína naberať tieto skúsenosti. Ak však hovoríme o základných zručnostiach, tie by sa mali budovať od narodenia. V prípade malých detí je dôležitá telesná integrita. Práve ony neskrývajú svoje pocity, ktoré je dôležité rešpektovať, keďže ide o skvelú zručnosť pre ich budúce vzťahy.
R: S tým súvisí aj to, že téma vzťahovej a sexuálnej výchovy sa často obmedzuje len na sex, čo je chyba. Sex je len malou súčasťou sexuality, ktorá je centrálnym aspektom ľudského bytia a týka sa všetkých oblastí života.
Majú podľa vás mladí dostatok relevantných informácií o bezpečnom sexuálnom správaní, pohlavných chorobách či prevencii?
Z: Myslím si, že nie. Aj výskumy potvrdzujú, že mladí získavajú informácie najmä od svojich rovesníkov, rovesníčok alebo z internetu, a preto je otázne, k čomu sa dostanú. Väčšinou ide skôr o atraktívne témy, ktoré nezahŕňajú informácie týkajúce sa bezpečia či prevencie.
R: Mladí ľudia majú väčšinou neúplné alebo skreslené jednosmerné informácie, ktoré nezískali v škole. Hrozí tam riziko vekovej nevhodnosti a neadekvátneho obsahu, ktorý môže byť potenciálne nebezpečný pre ich zdravý vývin či vzťahy. Prednedávnom však Zuzana prišla s novinkou, komiksom Dospej matere, ktorý je prvým vekovo adekvátnym o vzťahovej a sexuálnej výchove. Mládež v ňom nájde príbehy tínedžeriek a tínedžerov, vysvetlenia, zaujímavo podané dáta, výskumy či aktivity, vďaka ktorým sa lepšie spozná.
Okrem toho na školách robíte workshopy pre žiakov. Sú najmä medzi mladšími aj takí, pre ktorých je sexualita tabu témou?
Z: Dôležité je uvedomiť si, že každý pochádza z iného prostredia a prvé reakcie mladých ľudí sa líšia. Niektorí sú s tým v pohode, ďalší majú napozerané všetky kategórie porna, pre iných je to tabu téma. Cieľom lektoriek je však vytvoriť bezpečné prostredie a vedieť spracovať akékoľvek informácie.
R: Často je to tak, že za smiechom sa skrýva strach alebo neistota, keďže sa s nimi dovtedy o tom nikto otvorene a rešpektujúco nerozprával. Hneď na začiatku im vysvetlíme, kto sme, čo je cieľom workshopu a o čom, ako a prečo sa budeme baviť. Máme tam rovno aktivitu spojenú s tým, aby sme si overili sexuálny slovník kolektívu, ale aj to, akým spôsobom sa mladí ľudia rozprávajú o týchto témach. Keď zistia, že sú prirodzenou súčasťou života a aj my to tak berieme, automaticky si uvedomia, že je to v poriadku.
Čo všetko by mladí mali vedieť, keď prídu do puberty?
Z: V puberte by mali vedieť, aké zmeny ich čakajú, taktiež aj to, že ich telo sa bude meniť. Je to ťažké obdobie, počas ktorého sa buduje vzťah k vlastnému telu. Je dôležité uvedomiť si, že telo nie je produkt, ktorý musím vystavovať na Instagrame. Okrem toho by mali vedieť, ako fungujú pohlavné orgány, ako si urobiť samovyšetrenie, ale aj to, ako si nastaviť hodnoty a hranice vo vzťahoch.
R: Mladí ľudia by v puberte okrem iného mali vedieť, že každý rozhoduje sám za seba bez nátlaku. Informácie by mali mať aj o tom, ako nátlak môže vyzerať a ako sa mu vyhnúť. Taktiež o tom, aké zodpovednosti prináša začiatok sexuálneho života, ale aj to, že sex je legálne mať od pätnástich rokov.
Len pre upresnenie, tieto štandardy nie sú naším výmyslom. Informácie, zručnosti a postoje v kontexte vzťahovej a sexuálnej výchovy sú jasne zadefinované v UNESCO štandardoch, ktoré sú nastavené na základe psychosexuálneho vývinu jednotlivcov.
Workshopy však robíte aj pre rodičov. Majú dostatok informácií o tom, ako komunikovať so svojimi deťmi?
R: Rodičia taktiež nemali vzťahovú a sexuálnu výchovu na školách, do veľkej miery majú informácie na základe svojich skúseností alebo toho, čo si načítali. Často sa vyhýbajú témam s obavami, že to bude trápne alebo nebudú vedieť odpovedať.
Z: Práve preto sa im na workshopoch snažíme poskytnúť bezpečný priestor na budovanie zručností, aby v akejkoľvek situácii, ktorá súvisí so sexualitou, boli dieťaťu oporou, a aby si s ním mohli budovať dôverný vzťah.
Na záver je dôležité dodať, že v súčasnosti Spoločnosť pre plánované rodičovstvo organizuje osvetové a vzdelávacie aktivity vďaka podpore Nórskych fondov.
