Zoznámili sa v roku 2018, o rok neskôr mali svadbu. Manželia Černí sú neprehliadnuteľní. Pozornosť púta najmä Vlastimil, ktorý miluje dámsku módu a bežne nosí šaty, sukne, lodičky či nalakované nechty.
„Aj heterosexuáli môžu mať radi šaty. Manžel našiel v sebe slobodu a presadil to, čo chce a čo sa mu páči,“ hovorí Michaela Černá.
Aký ste mali vzťah k móde predtým, než ste spoznali vášho manžela?
M: Móda bola vždy súčasťou môjho života. Čo sme nekúpili v obchode, to som ušila buď ja, alebo moja stará mama, aby sme boli aspoň trochu iní.
Vlastimil, kedy vás pohltila dámska móda a nosenie sukní či šiat?
V: Vždy sa mi páčila dámska móda, no keď som bol mladší, nechodil som takto oblečený. Sukne som začal nosiť okolo roku 2010.
Myslím si však, že vždy som sa pekne obliekal. V šatníku mám aj pánske, aj dámske veci. Ženy môžu kombinovať, majú veľa možností na výber. Prekvapilo ma, aké pestré je to vo vašom svete. Móda však nemá pohlavie.
V sukni ste prišli aj na druhé rande s Michaelou. Ako ste spočiatku vnímali partnerov štýl?
M: Prvýkrát ma to prekvapilo, no druhý raz už nie. Keď má niekto nalakované nechty, viete, že je to začiatok.
Vlasta mi písal, čo si obliekam na druhé rande. Tušila som, že si oblečie sukňu, čo mi aj potvrdil.
V: Druhýkrát už nebola vydesená. (smiech)
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Spomeniete si, kedy ste išli spolu prvýkrát nakupovať?
M: Boli sme spolu na raňajkách a napadlo mi, že pôjdem do obchodov. Myslela som si, že Vlastu to, podobne ako mnohých mužov, nebude baviť, no jemu sa rozžiarili oči.
Prechádzali sme dámskym oblečením a bral všetko, čo by si chcel skúsiť. Pani predavačka nám povedala, že do kabínky si môžeme vziať len obmedzený počet oblečenia. Povedala som jej, že sme na to dvaja, no ani tak sme sa nevošli.
V: Ja som si skúšal oblečenie a Miša ho prinášala a odnášala. Bolo to komické.
M: Skončilo to vetou, že už nevládzem a mali by sme ísť.
To znamená, že Vlastimil je väčší nákupný maniak?
M: Áno, rozhodne má väčšiu výdrž v nakupovaní.
Približne koľko podobných kúskov máte v šatníku?
M: Máme podobný vkus, no nemáme rovnaké veci. Radi spolu nakupujeme a niekedy zistíme, že veci, ktoré máme polroka v šatníku, vieme k sebe doladiť.
V: Snažíme sa, aby sme boli zladení. Väčšinou vždy začíname pred mojím šatníkom, u mňa je výber zložitejší.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Neoslovil vás doposiaľ niekto z módnych návrhárov, že by vás chcel obliekať?
M: Módni návrhári nás zatiaľ neoslovili, ale našli sme si značky, ktoré nám vyhovujú. Minimálne manželovi. Niekedy mám pocit, že nakupujem s malým dieťaťom, ktoré chce všetko vyskúšať.
V: Keďže nemám prsia ani zadok, je omnoho ťažšie nájsť kúsky, ktoré mi sadnú. Dnes už to mám v oku, ale kedysi to bolo ťažšie. Ešte väčší problém je s topánkami.
Akú máte veľkosť nohy?
V: 42-43. Našli sme však značky, ktoré vyrábajú väčšie dámske topánky.
Koľko máte párov topánok?
V: Minule sme to počítali, mám okolo 60 párov.
Ako reaguje vaše okolie na váš štýl obliekania a prezentovania sa?
V: V takýchto prípadoch vidíme neskutočné generačné rozdiely. Deti sú nad vecou, nie je to pre nich téma. Naša generácia si zas myslí, že naše deti trpia. My ich však zaujímame ako rodičia, nie na základe toho, čo máme oblečené.
Nikomu neubližujeme, máme len jeden život a chceme ho žiť naplno, nie tak, ako si praje okolie. Pokiaľ nikto nikomu neubližuje, nech si žije svoj život tak, ako uzná za vhodné.
M: To hovorí aj moja mama - každý by sa mal starať sám o seba. Aj heterosexuáli môžu mať radi šaty. Niekedy mám pocit, že je to akoby závisť, že manžel našiel v sebe slobodu a presadil to, čo chce a čo sa mu páči.
Ako je to v práci?
V: To je taktiež zaujímavé. Je iné ísť v sukni do krčmy a do práce. Pracoval som ako námestník v nemocnici, kde to ľudia nekomentovali. Ak by som však robil pokladníka, mal by som možno iné reakcie.
M: A možno aj nie.
Ako vás vnímajú neznámi ľudia na ulici? Stretávate sa aj s predsudkami?
M: Keď idem sama, je to úplne v pohode. Keď sme spolu, sme stredobodom pozornosti. Stretávame sa s tým napríklad aj v reštauráciách. Keď tam prídeme prvýkrát, ľudia sú vydesení, príde si nás obzrieť aj kuchár, no keď tam prídeme tretí raz, nikto nás už nerieši.
V: Praha je veľká, denne narazíme na nových ľudí. Na ženu nikto nevykrikuje, keď si nezladí topánky so sukňou, no u mňa je to iné. Svojím štýlom obliekania dávam ľuďom možnosť, aby mali blbé narážky. Priestor urobiť chybu je menší.
Omnoho horšie to však bolo do momentu, kým sme neboli v show Jana Krausa. Médiá majú silu, teraz nás ľudia spoznávajú, už nie som pre nich desivý element. Ubudlo aj pokrikovanie na ulici.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Stretli ste sa aj s fyzickými útokmi, alebo to vždy ostalo len pri pokrikovaní?
V: Ľudia väčšinou len zazerajú, pískajú, pokrikujú, viac si nedovolia. S fyzickým útokom som sa nikdy nestretol.
M: V našom prípade je to podobné, ako keď ide žena sama v minisukni po meste. Tiež sa nájdu takí, ktorí pískajú alebo zazerajú.
Pomerne veľa cestujete, sú ľudia v zahraničí tolerantnejší?
V: Čím idete viac na východ, tým je to horšie. Prekvapilo nás však napríklad Chorvátsko, kde boli takmer nulové reakcie. Viac po nás pokrikujú v Čechách.
M: Musím však dodať, že miera tolerancie v Česku je veľká.
Aktívne komunikujete a približujete váš život aj na blogu či sociálnych sieťach. Do akej miery sú pre vás potrebné?
V: Keď dáme fotku na sociálne siete, máme tisíc alebo dvetisíc lajkov, no dosahy sú omnoho väčšie. O to nám však nejde.
Niektorí ale majú pocit, že nás poznajú a kedykoľvek sa nám prihovoria. So „slávou“ prichádza aj strata súkromia, no na druhej strane, sociálne siete si riadime sami. Vieme, čo tam chceme a nechceme dať.
M: To ale nevieme ovplyvniť v prípade médií. Mali sme napríklad nakrúcať pre jednu televíziu a tlačili nás do toho, aby sme povedali niečo exkluzívne. To ale nie sme my a ani to nepotrebujeme.
Registrujete podobný pár aj v zahraničí alebo ste jedineční?
M: Je pomerne veľa chlapov, ktorí majú radi dámsku módu, no nemajú partnerku. Sledujeme sa na sociálnych sieťach.
V: Taktiež poznáme dva páry, tuším sú to Holanďania a Nemci.
Ste s nimi v kontakte?
V: Poznáme sa len cez sociálne siete. Nemáme potrebu sa s nimi stretnúť. Nemáme s nimi nič spoločné, len štýl obliekania. Ľudia sa predsa nestretávajú preto, že majú radi ružovú alebo modrú farbu.
