Mladá cestovateľská rodina doposiaľ precestovala dvanásť krajín, z toho osem v Ázii. V čase, keď Daniela, Peter a päťročný Samuel boli v Indonézii, vo svete prepukla prvá vlna pandémie. Aj napriek tomu, že najmä Bali žije podľa ich slov z turizmu, ľudia ostali pokojní, s pokorou prijali podmienky a nikdy tam nepanovala taká zlá nálada, ako napríklad na Slovensku.
Ázia je o vyjednávaní
V čase, keď boli v Indonézii, svet zasiahla prvá vlna pandémie. Vtedy im prišlo nezodpovedné a riskantné presúvať sa cez polovicu zemegule na Slovensko. Rozhodli sa, že ostanú v Ázii, kde nakoniec strávili desať mesiacov.
Zatiaľ čo mnohí by boli pravdepodobne v strese, cestovateľská rodina si užívala prázdne pláže bez turistov a tropickú pláž v Lomboku. „Najmä Bali, ktoré žije z turizmu, dodnes znáša túto situáciu veľmi zle. Ľudia sú tam však aj napriek nepriaznivej situácii stále pokojní, prijali podmienky s pokorou a nikdy tam nepanovala taká zlá nálada, ako napríklad na Slovensku,“ uviedla pre Brainee Daniela Micová.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Náklady na ubytovanie sa im podarilo skresať vďaka situácii a tomu, že ostali dlhšie na jednom mieste. Ubytovanie na Bali bolo podľa Daniely o viac ako 50 % lacnejšie, a tak si mohli dovoliť aj krásnu vilku, na ktorú by za bežných okolností nemali financie. Ich celkové mesačné náklady sa pohybovali okolo 1500 eur.
Cestovanie po Ázii však podľa „travel family“ nie je finančne náročné. „Samozrejme, treba mať nejaké cestovateľské skúsenosti a ovládať jazyk, aby ste sa nenechali chytiť do turistických pascí a vedeli zjednávať ceny. Ázia je o vyjednávaní, to však každému nevyhovuje,“ prezradila Daniela.
S negatívnymi komentármi sa nestretli
O cestách po Ázii, a následne pobyte na Tenerife komunikovali aj na sociálnych sieťach. Účet Už sme tam? si spočiatku založili len preto, aby mohli s rodinou a známymi zdieľať cestovateľské zážitky. Doposiaľ sa však nestretli s nenávistnými komentármi ľudí na sociálnych sieťach. „Možno aj preto, že tí, ktorí nás sledujú, vedia, že neutekáme za rýchlou dovolenkou, ale žijeme cestovaním v ‚slow travel‘ móde,“ skonštatovala Daniela.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Počas prvej, ale aj druhej vlny pandémie však denne čítali mnoho negatívnych komentárov na sociálnych sieťach iných cestovateľov. Rodina chápe frustráciu ľudí, no verí, že situácia už nebude trvať dlho a k ukončeniu pandémie prispeje pragmatický prístup, zdravý rozum a očkovanie.
„Travel family“ sa momentálne nachádza na Slovensku. Doposiaľ precestovali väčšiu časť rodnej krajiny, no stále im ostáva veľa miest, ktoré by chceli ukázať päťročnému synovi. V lete ich to ťahá najmä do Albánska, ktoré ponúka ich obľúbenú kombináciu - krásne pláže a divokú prírodu v horách.
Cestujú s ruksakmi
So Samuelom vyrazili na prvú zahraničnú cestu v čase, keď mal 2,5 roka. Doposiaľ precestovali dvanásť krajín, z toho osem v Ázii. „Celkovo ich bolo viac, ale cestovanie nie je o počte krajín, ktorými človek prejde, ale o množstve zážitkov a dobrodružstiev, ktoré zažije na cestách,“ pripomenula Daniela.
Letenky si vyberajú také, aby sa čo najrýchlejšie dostali do danej destinácie. Pozerajú pritom na to, aby sa najmä Samuelovi cestovalo pohodlne. Takmer vždy si ich bookujú cez danú leteckú spoločnosť, nie cez sprostredkovateľa.
Ideálnym spôsobom, ako hľadať ubytovanie podľa polohových kritérií, je podľa Daniely Google Maps. Pri dlhšom prenájme sa im osvedčilo priamo kontaktovať ubytovanie a dohodnúť si výhodnejšiu cenu.
Do zahraničia zväčša vycestujú len s ruksakmi. Je to pre nich praktickejšie, pretože majú voľné ruky, čo je pri cestovaní s dieťaťom priam nevyhnutné.
Pobyt v malom dome mimo civilizácie
Cestovateľská rodina si užíva dlhodobé pobyty v zahraničí, no občas sa nevyhne ani ponorkovej chorobe. „Cestovanie nás naučilo väčšej tolerancii, schopnosti prispôsobiť sa danej situácii a podmienkam. Ak ste v malom dome na kopci mimo civilizácie, nemáte možnosť len tak zabuchnúť dvere a ísť na pivo s kamošmi,“ objasnila mama 5-ročného Samuela.
Dlhodobé cestovanie, vďaka ktorému majú ľudia možnosť spoznať krajiny do hĺbky, nazývajú worldschoolingom. Ide o spôsob získavania vedomostí či zručností interakciou so skutočným svetom počas cestovania. „Čo môže byť pre dieťa viac stimulačné ako vlastnými rukami ohmatať čierny vulkanický piesok, ktorý je magnetický či plávať v mori plnom rýb a korytnačiek? Čo je pre detský mozog viac stimulujúce ako explózia vôní a chutí práve rozseknutého kokosového orechu na trhu?“ pýta sa Daniela.
Päťročný Samuel si aj vďaka cestovaniu prirodzene osvojil angličtinu. Taktiež sa naučil plávať či potápať. Rodina by práve preto chcela aj naďalej cestovať. „Zatiaľ však vôbec netušíme, ako sa cestovanie bude dať skĺbiť so Samuelovou školou. Keďže si na cestách osvojil angličtinu, rozmýšľali sme aj o tom, že ho dáme do školy v zahraničí a bude spoznávať krajinu, v ktorej bude aj navštevovať školu,“ uzavrela Daniela Micová.
