Už dlhšie sa snažím hľadať na ľuďoch aj niečo pozitívne. A musím povedať, že je to psychicky vyčerpávajúce. A tak som si položil otázku: Nekrivdia médiá Martine Šimkovičovej?
Určite sú namieste otázky ohľadom jej kompetentnosti, ale akosi sa zabudlo na to, že s podobnou kvalifikáciou a skúsenosťami bol na pozícii ministra kultúry aj Daniel Krajcer. A čo urobil pre slovenskú kultúru tento človek? Nuž... Neviem. Na Daniela Krajcera sa jednoducho zabudlo.
Je však zásadný rozdiel medzi Danielom Krajcerom a Martinou Šimkovičovou. Nová ministerka kultúry si vymyslela novú agendu, ktorou sa dostáva do pozornosti. Pohoršuje sa. Aj keď oficiálne nie je moderátorkou TV Slovan, jej výstupy fungujú ako relácia, ktorá by sa mohla volať Čo ma tento týždeň pohoršilo. Pohoršil ju obraz Andreja Dúbravského, najnovšie sa pohoršuje nad tým, že v istom slovenskom meste sa budú chlapci prezliekať za ženy s podporou Európskej únie.
A po týchto pohoršeniach si kladiem novú otázku: Ako veľmi sa vyzná Martina Šimkovičová v kultúre a umení?
Verejná diskusia ohľadom obrazu Andreja Dubravského bola výživná. Poviem však aj svoju osobnú skúsenosť. Moja mama sa tiež pohoršovala nad tým obrazom. Zaujímavé na jej argumentoch bolo, že neboli homofóbne. Skôr jej vadila obézna postava jedného z mužov. Keď som sa jej bližšie pýtal, čo je za jej znechutením, priznala sa, že keď bola mladšia, tak jej bratia poukazovali na jej veľký zadok. Čo je mimochodom absurdné, lebo moja mama nemá veľký zadok, má proste ženskú postavu. A tak jej reakcia na obraz vychádzala z jej vlastnej traumy z obdobia dospievania. Bodyshaming na jej telo v nej vytvoril predstavu, že nedokonalá postava nemôže byť vystavená na obdiv. A z tohto dôvodu by malo umenie aj provokovať, aby nás nútilo uvažovať hlbšie a skúmať príčinu našich reakcií. A to platí aj pre pohoršenie Martiny Šimkovičovej.
Muži prezlečení za ženy majú svoju historickú tradíciu. Počas antického Grécka a aj za čias Shakespeara hrali ženské postavy muži. Ženy na javisku boli v tých časoch v rozpore s morálkou, preto Antigonu alebo Júliu v pôvodnom uvedení zobrazili herci v ženských šatách.
Za zmienku stojí aj fenomén kastrátov v histórii hudby. V mene vyššieho umenia kastrovali mladých chlapcov pred pubertou, aby si zachovali vysoký hlas. Bola za tým gender ideológia? Nie, táto tradícia pochádza zo sféry duchovnej hudby v kostoloch, kde nemohli vystupovať ženy. A tak ženské hlasy zastupovali vykastrovaní muži.
Doba sa zmenila, ale muži v ženskom oblečení sú súčasťou aj novodobých slovenských tradícií a zábavy. Jedna z týchto tradícií sa volá stužková. V rámci programu sa tradične chlapci prezlečú za baletky a tancujú na Labutie jazero. Toto dielo mala Martina Šimkovičová možnosť vidieť v Slovenskom národnom divadle. Našťastie, so ženami.
Rovnako by si Martina Šimkovičová mohla pamätať reláciu Uragán na televízii Markíza, v ktorej sa Peter Marcin prezliekal za ženu a v blond parochni zabával Slovákov. Komické ženské postavy hrali aj Peter Sklár a Roman Pomajbo v relácii S.O.S. na Slovenskej televízii alebo Peter Batthyany ako teta Márgit v Mafstory na Jojke. V tomto duchu pokračuje aj obľúbený komik Fero Joke, keď vo svojich videách zobrazuje komické vidiečanky.
Aký je teda kľúč, kedy sa môže muž prezliekať za ženu? Je to výsada heterosexuálov? Fero Joke je však gej a Slováci sa na ňom zabávajú. Kedy je muž v šatách cez čiaru? Keď vytvára ilúziu krásnej ženy a nie je iba jej paródiou?
Podobne rozpačité sú aj vyhlásenia Martiny Šimkovičovej, ktoré sú v kontraste s jej činmi. Martina Šimkovičová predstavila svoju víziu, že kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná. A tiež pyšne išla s Tomášom Tarabom na Novú scénu, kde jej dcéra účinkuje v muzikáli Bedári. Názov by mohol evokovať pôvodnú slovenskú drámu z prostredia Kysúc, avšak je to francúzsky muzikál o francúzskej revolúcii.
V tomto ohľade je skvelé, že Sofia Šimkovičová má umelecký talent a pohybuje sa v divadelnom prostredí, kde sa inakosť prirodzene vyskytuje. Avšak ak sa Martina Šimkovičová po puristických rečiach o slovenskej kultúre fotí pri fotostene s názvom Les Misérables, pôsobí to dojmom, že vodu káže a víno pije. A to víno je z oblasti Bordeaux.
Martina Šimkovičová získala mandát cez 27 615 preferenčných hlasov a naďalej sa k ním prihovára cez TV Slovan. Preto si pravidelne hľadá témy, ktoré by u týchto ľudí vzbudili pobúrenie. Úlohou kultúry je však kultivovať ľudí a nie útočiť na ich najnižšie pudy. A to by si Martina Šimkovičová mohla uvedomiť. Možno aj pri jednom zo zväzkov Dejín umenia.
