Kniha sa vraj nemá súdiť podľa obalu. Ale sú knihy, ktoré spustia myšlienkové pochody samotným názvom. Takto si aj po rokoch spomínam na knihu v otcovej knižnici s názvom Už horela, keď som si do nej líhal. Tomu hovorím absurdný názov, ktorý upúta.
V úvode knihy sa spomínal príbeh o hasičovi, ktorý prišiel do jedného bytu preskúmať hlásenie o požiari. V byte uvidel horiacu posteľ. Keď sa spýtal nájomcu, ako požiar začal, nájomca odpovedal: „Neviem. Už horela, keď som si do nej líhal.“
Z knihy si pamätám iba názov a úvodnú historku. Ale keď sledujem dianie na Slovensku, táto fráza sa mi v hlave opakuje. Všetci sme si ľahli do horiacej postele a aj sme v nej zaspali. A prišli požiarnici, pozerali sa na oheň a aj sa pri ňom zahriali.
Už roky sa hovorí o kolapse zdravotníctva. Výkriky zdravotníkov sa ozývajú tak dlho, až to všetkých otupuje k ľahostajnosti. Kolaps zdravotníctva je abstraktný pojem, pokiaľ máte zdravie v poriadku. Ale ak nastanú komplikácie, spoznáte realitu zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Som na návšteve u Lýdiinej rodiny v Michalovciach. Lýdia mi oznamuje, že nás čaká akčný deň. Ale pod slovným spojením „akčný deň“ nemyslí turistiku. Najprv zanesieme Lýdiinu sestru Matildu do denného tábora a potom ideme za Lýdiinou prababkou.
Lýdiina prababka, prezývaná Omka, má podozrenie na šedý zákal a potrebuje ísť na vyšetrenie. Lýdia hovorí Omke, že zavoláme do ordinácie a objednáme ju. Omka protestuje. Ona vie, ako to v Michalovciach chodí, k lekárovi sa nevolá, k lekárovi sa príde do čakárne a čaká. A ona už si vyhliadla očnú, ktorá lieči šedý zákal a naplánovala si na dnešný deň, že si to odsedí v čakárni. Tak nasadáme do taxíku a vezieme sa do zdravotného strediska.
Sedíme v čakárni pred ordináciou. Vychádza sestrička a Lýdia jej vysvetľuje, že jej prababka má asi šedý zákal a dáva jej papierik od všeobecného lekára. Sestrička vysvetľuje, že s týmto papierikom musí Omka k inému očnému, ktorý ju vyšetrí a s nálezom sa vráti naspäť, aby jej šedý zákal vyšetrili a potom jej dali termín na operáciu. Ale bez predošlého vyšetrenia očným lekárom jej nevie dať termín na ďalšie vyšetrenie.
Chodenie po lekároch na Slovensku je, ako keď sa hráte Človeče, nehnevaj sa. Na hociktorom mieste vás môžu vyhodiť a vy začínate odznovu.
Vychádzame zo zdravotného strediska, Lýdia navrhuje, že si dáme kávu na upokojenie. Omka odvrkne, že to chce aspoň poldeci. V kaviarni si objednávame a pozeráme očných lekárov na mobile.
Omke sa marí, že bola u nejakej očnej. Lýdia jej číta zoznam lekárov v Michalovciach, Omka sa pri jednom mene pozastaví a hovorí, že to asi bude jej očná. Lýdia volá na číslo, lekárka už je vraj na dôchodku, ale jej karty prevzala iná ordinácia. Tak Lýdia volá aj do spomínanej ordinácie, tam jej oznamujú, že Omku neevidujú a nových pacientov neprijímajú.
Lýdia pije kávu, ja fajčím, Omka pije rum. Rozmýšľame, ako dostať Omku na vyšetrenie. Zdravotná poisťovňa by mohla mať záznamy, tak Lýdia volá na call centrum. Operátorovi vysvetľuje situáciu, operátor potrebuje autorizáciu od Omky, Lýdia dáva Omku k telefónu. Operátor potrebuje číslo kartičky poistenca, Omka na kartičku nevidí, lebo má asi šedý zákal, ktorý potrebuje vyšetriť. Lýdia si berie telefón a diktuje číslo, ale Lýdia ho diktovať nemôže, to musí Omka, aby telefonát autorizovala. A tak ide telefón k Omke, Lýdia jej diktuje číslo kartičky, Omka číslo po Lýdii opakuje. Autorizácia potvrdená, Lýdia si berie telefón naspäť, ale operátor jej nevie povedať, ktorú očnú ordináciu Omka navštívila. Vie jej povedať meno všeobecného lekára, zubára a pre ďalšie záznamy je treba napísať žiadosť do poisťovne.
Lýdia skladá telefón, ja googlim ďalších očných lekárov v Michalovciach. Lýdia volá číslo, ktoré jej nadiktujem. Číslo neexistuje. Diktujem jej ďalšie číslo ďalšej ordinácie. Ozve sa slovenská centrála Sveta zdravia, Lýdia im vysvetľuje, ako sme sa k číslu dostali a že by potrebovala číslo na očnú lekárku, ktorá má uvedené ich telefónne číslo na webe. Centrála jej dáva číslo na nemocnicu v Michalovciach, nech skúsi šťastie tam. Lýdia volá ďalej, ozve sa recepčná zo Sveta zdravia v Michalovciach, Lýdia jej vysvetľuje situáciu, recepčná jej vysvetľuje, že v nemocnici očnú ordináciu nemajú. Zhodou okolností však recepčná chodí k spomínanej očnej a vraj sa jej nedá dovolať. To treba ísť do ordinácie, sadnúť si do čakárne a všetko vybaviť na mieste. Na to Omka vykríkne, že ona nám to celý čas hovorila, že ona vie, ako to v Michalovciach chodí, k lekárovi sa nevolá, k lekárovi sa príde do čakárne a čaká sa. Lýdia navrhuje ísť k lekárke, Omka vstáva od stola, že ona už na toto nemá nervy, už je čas obeda a ide domov robiť fašírky. Dáva nám lístok od všeobecného lekára a kartičku poistenca, nech si posedíme v čakárni, vybavíme termín a potom môžeme prísť na obed.
A tak sedíme v ďalšom zdravotnom stredisku v ďalšej čakárni a čakáme. Vychádza sestrička a pýta sa, čo potrebujeme. Lýdia jej vysvetľuje celú situáciu, sestrička sa pýta, či Omka už nemá iného očného, lebo oni majú plno. Lýdia povie, že asi áno, ale nevieme zistiť, kde má kartu. Sestrička navrhuje obvolať všetky očné ordinácie v Michalovciach. Na to jej Lýdia povie, ako sa dopracovala k tejto ordinácii. Je to ako Človeče, nehnevaj sa. Najprv volala jednej očnej, ktorá je na dôchodku, potom do ordinácie, kde by mala byť karta, ale nie je. Potom do zdravotnej poisťovne, kde jej záznamy o návšteve očnej len tak cez telefón nepovedia. A nakoniec do ďalších ordinácií, ktorých čísla nefungujú, ale našťastie sa dovolala na recepciu nemocnice, kde ani nemajú očnú ordináciu, ale recepčná vie, ako to v Michalovciach chodí, k lekárovi sa nevolá, k lekárovi sa príde do čakárne a čaká sa.
Sestrička si vypýta kartu poistenca, lístok od všeobecného a povie, že máme počkať.
V čakárni sedí staršia pani, ktorá nás sledovala a tiež má svoje skúsenosti. Všetci lekári sú pomaly v dôchodkovom veku. Nepribúdajú, iba ubúdajú, nestíhajú, všetci majú plno a nikto nezdvíha telefón, lebo musia ordinovať. Pani má našťastie termín u očnej, ale má ešte problémy so srdcom a nemá lekára, tak asi bude chodiť po čakárňach a čakať.
Z ordinácie vychádza sestrička. Má pre Omku termín na ďalší mesiac. Lýdia jej zo srdca ďakuje a myslí to úprimne.
Podobnú púť po lekároch si zažil pred rokmi môj otec. Začala mu tŕpnuť noha, chodil po lekároch, absolvoval rôzne vyšetrenia, nikto nevedel zistiť príčinu a posielali ho od jedného lekára k druhému. Bral lieky na tlak, noha mu tŕpla ďalej. Neskôr sa dostal k špecialistovi, ktorý už mal byť na dôchodku a on mu diagnostikoval krvnú zrazeninu v nohe. Avšak zrazenina bola v nohe príliš dlho, zmenilo sa mu krvné riečisko, čo skomplikovalo liečbu. Otec strávil zvyšok života užívaním liekov na riedenie krvi, pričom zrazenina bola časovaná bomba. Nakoniec sa mu dostala do mozgu.
Pri príležitostí narodenín si ľudia želajú veľa šťastia, zdravia. Pri súčasnom stave zdravotníctva potrebujete hlavne dobré zdravie. A ak zdravie neslúži, musíte mať veľké šťastie, aby ste sa dostali k správnemu lekárovi, ktorý je ochotný vás prijať a poriadne vyšetriť. Už si nikto nepamätá, kedy problém vznikol, ale vždy tu bol a nikto s ním nič nespravil.
Podobne nefunkčných oblastí, ktoré hlásia kolaps, je na Slovensku viac. Za tieto problémy nemôže súčasná vláda. Ale rovnako požiarnici nemôžu za vznik požiaru. Majú však zodpovednosť ho uhasiť.
Už nehorí posteľ, horí celý dom. Boli pri ňom požiarnici a nehasili. Miesto toho kradli cennosti v dome. A tak ľudia zavolali nových hasičov, ktorí sľúbili, že požiar uhasia.
Pri dome sú noví hasiči a dom horí ďalej. Hasiči nehasia, hádajú sa. Každý si hovorí svoju pravdu, potom vytiahnu hadice a pretekajú sa v tom, kto ju má väčšiu. Ľudia už strácajú trpezlivosť. Niekto sa ozve, že toto je totálny chaos a čo je to za požiarny zbor. To urazí hasiča s najväčšou hadicou, že sorry, ale jeho si ľudia vybrali ako hasiča. Takéto reči sú zákernosť, on je tu obeť, robia z neho Žida a za všetko môžu predošlí hasiči, ktorí nehasili a kradli. A on nekradne! Chcete naspäť predošlých hasičov? Toto vy chcete?
Táto vláda je tak nečinná, že keď niečo uskutočnia čo i len náznakom, už si lepia billboardy, ako plnia svoje sľuby. Lebo billboardy povedia viac ako odvedená práca. Avšak hlavným marketingovým nástrojom sa stali hádky a chaos. Každý má svoju pravdu. O tom, kto začal vládnu krízu. O tom, kto začal bitku v klube. O tom, čo je to rodina.
O požiari má tiež každý svoju pravdu. Požiar je diskutabilný. Kde vlastne horí? Je to vôbec požiar? Však ten oheň tu bol vždy. Nie je to skôr rodinný krb? Všetko je pod kontrolou. Tak naspäť do postele a sladké sníčky.
