Ako dieťa som strávil niekoľko mesiacov v kúpeľoch. Kúpele sa mi spájali s utrpením, pretože som musel plávať v bazéne, chodiť na procedúry a masáže. Ale isté veci prichádzajú až s vekom.
Akosi som dospel do momentu, kedy sa riadim heslom: Radšej kľudík ako klubík. V minulosti mi na existenčnú krízu pomáhali omamné látky, teraz ma dostávajú do rovnováhy kompulzívne nákupy pomôcok do kuchyne, ktoré nevyhnutne potrebujem k životu. Napríklad, hrniec s nelepivým povrchom alebo pasírovač. Existenčnú krízu to asi nevyrieši, ale aspoň bude kečup.
V podobnom duchu som si kúpil aj perlové náušnice, ktoré si dám na seba a nostalgicky zaspomínam na staré dobré časy pred atentátom na Františka Jozefa d’Este v Sarajeve.
Všetci starneme. Lýdia tento rok oslávila 30 rokov a ja ako dobrý kamarát som poňal darček k jubileu ako skutočné prekvapenie. Tak som jej ho dal s 5-mesačným omeškaním. Ďalší rozmer prekvapenia bola cesta do neznáma. Lýdii som povedal, aby si zbalila veci na víkend a plavky. Stretli sme sa v Michalovciach, odtiaľ sme išli vlakom do Košíc, odtiaľ do Prešova a prestúpili sme na vlak, v ktorom Lýdia zistila, že naša konečná stanica je Bardejov.
V Bardejove došlo k ďalšiemu prekvapeniu aj pre mňa, keď som zistil, že Bardejovské Kúpele nie sú v Bardejove. Kúpele sú síce samostatná mestská časť, ale nachádzajú sa 5 kilometrov za mestom. Dostať sa do kúpeľov je jednoduché, keďže tam chodí hromadná doprava v pravidelných intervaloch.
Už keď sme vystúpili z autobusu, zasiahla nás atmosféra kúpeľov. Lýdia to okomentovala slovami: „Toto je miesto, kam si ľudia chodia vyslovene oddýchnuť. A tak tú pohodu máš vo vzduchu.“
Atmosféru v kúpeľoch vytvára aj osadenstvo, čo sú prevažne dôchodcovia. Počas pobytu v kúpeľoch sme sa však naučili nepodceňovať seniorov. Dôchodcovia v kúpeľoch totiž dávajú výrazu YOLO úplne nový význam.
Bardejovské Kúpele majú v ponuke niekoľko ubytovacích zariadení, od historických budov z čias Rakúsko-Uhorska po hotely zo socialistickej výstavby. Pôvodne som chcel izbu v hoteli Astória, ktorý je symbolom kúpeľov, ale kvôli plnej kapacite mi ponúkli liečebný dom Alžbeta. A to bolo to najlepšie, čo sa nám mohlo stať. Alžbeta je najnovšie zrekonštruovaný hotel a je preslávený tým, že v ňom bývala cisárovná Sissi. Práve Sissi je istým maskotom kúpeľov a nájdete ju ako sochu, na obrazoch, v názve hotela, v názve prameňa, v názve jedálne, na magnetkách a ďalších turistických predmetoch. Väčšinou je vyobrazená ako mladá krásna žena, ako ju poznáme z filmu s Romy Schneider. V skutočnosti Sissi prišla do Bardejova ako 57-ročná staršia pani s podlomeným zdravím a depresiou po synovej samovražde. V kúpeľoch vraj precitla a svojmu spovedníkovi darovala prsteň za to, čo si všetko od nej musel vypočuť. Lebo ako sa hovorí: Čo sa stane v Bardejove, ostane v Bardejove.
Šťastie sme mali aj na recepčnú v hoteli, ktorá bola extrémne milá a všetko nám vysvetlila. Lýdia poznamenala, že táto žena sa musela narodiť pre prácu v službách.
Kúpele majú svoj systém, preto sme dostali rôzne kartičky na stravovanie, procedúry a vstupy do wellnessu a na kúpalisko.
Náš pobyt sme začali práve na kúpalisku. Vstupné pre dospelého je 9 €, pričom kúpalisko má zľavy pre ľudí na liečebných pobytoch. My sme mali vstup v balíku.
Kúpalisko disponuje veľkým bazénom, ktorý je však plytký. A tu nastal klasický problém plytkých bazénov, že ľudia neplávali, ale iba stáli vo vode. Bazénu šéfoval postarší plavčík, ktorý mal prirodzenú autoritu vďaka píšťalke. Lýdia pri ňom zaspomínala na svojho pradeda Mateja, ktorý robil plavčíka na Šírave.
Zaujímavosťou kúpaliska je stena s tmavým obkladom, ktorá sa na slnku rozpáli a dôchodcovia si potom pri nej vyhrievajú kríže. My sme to skúsili tiež a šli sme ďalej.
Kúpaliskový bufet mal v ponuke všetko možné, ale to, čo čapovali ako Kofolu, rozhodne Kofola nebola. Langoše sme si nedávali, lebo nás čakala večera.
Lýdia sa rozhodla poňať večeru ako slávnostnú príležitosť, čo dávalo logiku. Boli sme v kúpeľoch s rakúsko-uhorskou tradíciou, preto elegancia bola namieste. Pekne sme sa obliekli, upravili a vybrali sme sa do hotela Astória, v ktorom bola jedáleň Elizabeth. Stravovanie v Bardejovských Kúpeľoch funguje na kartičkový systém. To znamená, že dostanete kartičky istej farby a vy si podľa danej farby musíte nájsť hotel, jedáleň a turnus na jedlo. V jedálni vám kartičky vezmú a dajú ich do stojana na stole, ktorý potom máte pridelený na celý pobyt.
V jedálni sme zistili, že ako jediní sme vnímali večeru v kúpeľoch slávnostne. Každopádne, ľudia po nás pozerali počas celého pobytu. Možno to bolo tým, že sme dobre vyzerali. Možno to bolo tým, že sme boli najmladší spomedzi hostí. A možno to bolo tým, že nás mali za pár a ľutovali Lýdiu, že chodí s teplým. Možností je viac.
Jedlo sa podávalo bufetovým štýlom a tu sa ponúkali dve stratégie:
- Vyberiete si jeden druh mäsa, jeden druh prílohy a dáte si normálnu porciu.
- Nakladáte si na tanier všetko možné, pokiaľ je miesto. Rezeň, soté, fašírku, rybu, kura, zemiaky, ryžu, tarhoňu. A keď sa niečo nezmestí, pôjdete bez hanby na dupľu a ešte si vezmete jeden tanier s dukátovými buchtičkami. Lebo však dezert.
Jedlo nám chutilo. S Lýdiou sme na výletoch navštívili rôzne reštaurácie a najčastejšie sme išli tam, kde sa čakalo aspoň 15 minút v rade, lebo to bola pre nás známka kvality. Na jedáleň v Bardejovských Kúpeľoch by sa nám nechcelo čakať.
Ale keby som mal zhodnotiť gastronomický štandard, je to ako keď idete k babke v nedeľu na obed a babka vie variť. A ešte vám dá aj čerešňový kompót.
Po večeri sme sa išli prejsť. Lýdiina mama poslala fotky z kúpeľov, keď mala Lýdia asi tak rok. A tak sme išli po miestach z fotografií. Hotel Astória, kolonáda, sgrafitová stena na Ľudovom prameni.
Ak by ste nevedeli, čo je to kolonáda, tak vedzte, že ani ja som to netušil. Toto slovo som poznal iba ako názov keksov alebo seriál na RTVS. Kolonáda je chodba, ktorá ma po jednej alebo po oboch stranách stĺpy. Tento typ stavieb je príznačný pre kúpele a tá bardejovská je prvá svojho druhu na Slovensku. Vo vnútri môžete ochutnať z ôsmych prameňov. Každý má špecifické zloženie a slúži na liečbu rôznych problémov. Ja som bezproblémový, ale preventívne som vypil všetko, čo sa ponúkalo.
Na pitie vôd sa používa takzvaný kúpeľný pohár. Je to keramická šálka, ktorej uško funguje ako slamka. Kúpeľný pohár predávajú v obchode so suvenírmi, ale podstatne lacnejšie ho kúpite na recepcii v hoteli. V kolonáde je zákaz čerpať vodu do väčších fliaš, ale my sme si načapovali a nikto nám nič nepovedal.
Ďalší výraz, ktorý môžete použiť vo vete a pôsobiť vzdelane, je sgrafito. Je to umelecká technika vyškrabávania motívov do omietky. Takéto sgrafito sa nachádza na stene pavilónu Ľudový prameň, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou postavenou v duchu socialistického realizmu. Toto je vhodné miesto pre fotenie sa na Instagram a tiež si môžete načapovať z Lekárskeho alebo Hlavného prameňa. Normálne do fľaše, bez obmedzenia.
Pri Ľudovom prameni sa nachádza najškaredšia budova v kúpeľoch a volá sa Stredisko obchodu a služieb, skrátene SOS. Už samotný názov budovy je volanie o pomoc a za jej stav môžu aj nejasné vlastnícke pomery, lebo ju v minulosti vytunelovali. Ale v tejto opache sme našli skutočný klenot a to je cukráreň Colle na prízemí, kde majú neskutočne dobrú zmrzlinu. Ja odporúčam hruškovú a jogurtovú. V ponuke mali aj zmrzlinu Fanta alebo šmolkovú, ale čo sa týka zmrzliny, tak som veľmi konzervatívny človek.
Ďalšia perla Bardejovských Kúpeľov bola pre nás Magnólia. Tento podnik sa nachádza v krásnom kúpeľnom dome so stĺpmi a terasou. Sadli sme si na terasu, pili sme nealkoholické nápoje a počúvali rozhovory seniorov. Párik pri nás si zanadával na výmenu moderátorov vo Farme, pričom Mareka Fašianga okomentovali: „Toten tam vôbec nereže.“
Potom sme sledovali únos nevesty, ktorá sa prišla baviť dovnútra. Jedna pani vyšla na terasu, že vo vnútri sa tancuje vo veľkom a to Lýdii nebolo treba dvakrát hovoriť a aj ona chcela ísť tancovať. V tomto je Lýdia najlepší parťák na výlety, lebo je spontánna v opitom a aj triezvom stave. V tomto prípade triezvom, lebo od februára nepije.
Keď sme prišli dnu, uvideli sme niečo, čo sme rozhodne nečakali. My sme si v Bardejovských Kúpeľoch zažili autentický dôchodcovský rave, kde tancoval celý podnik. Možno ste si na Grape zažili Celé zlé stage. V Magnólii sa hralo v podobnom duchu, ale DJ to myslel úprimne zo šerca. ABBA, Karol Duchoň, Helenka Vondráčková, Kde si včera bol, Ona ľúbi pomaranče a podobné hity na správnu gadžovskú zábavu.
Nakoniec sme okolo polnoci išli spať na hotel, lebo sme na ponocovanie starí. Ale dôchodcovia hulákali do noci a ešte o tretej sme ich počuli spievať Načo pôjdem domov.
Dôchodcovia v kúpeľoch sú ľudia, ktorí si skutočne vedia užívať život. Lýdiina mama strávila mesiac v kúpeľoch a hovorila, že dôchodcovia mali nonstop vypité a jeden pán za pobyt vystriedal sedem partneriek. YOLO!
Na ďalší deň sme sa po raňajkách išli pozrieť do mesta. Bardejov je reálne jedno z najkrajších slovenských miest a má nádherné námestie, ktorému dominuje bazilika a atmosféru dotvárajú meštianske domy. Celkovo by mesto malo potenciál byť Banskou Štiavnicou východu, ale k tomu mu chýbajú služby.
Sadli sme si do kaviarne na námestí a reálne sme čakali cez pol hodinu na pitie. Lýdia stretla svojich známych, ktorí hovorili svoje skúsenosti s bardejovskými prevádzkami a iba sme si vypočuli, kam nemáme chodiť.
Nakoniec sme si ale napravili dojem v kaviarni Tvoj deň, kde mali dobrú kávu a pohotovú obsluhu.
Celkovo som mal pocit, že služby fungujú lepšie v kúpeľoch a keď je dobrá prevádzka, tak tam býva aj plno. To bol prípad aj Grand Coffee, čo je kaviareň a zároveň aj kúpeľná pražiareň kávy. O vchod vedľa sa nachádza predajňa s kúpeľnými oblátkami, kde cez sklo môžete vidieť aj ich výrobu.
Po káve prišiel čas na procedúry v Kúpeľnom dome. Konkrétne, minerálny kúpeľ, parafínový obklad a masáž. Procedúry opäť fungujú na kartičkový systém, čo znamená, že chodíte podľa časového harmonogramu po poschodiach Kúpeľného domu a hľadáte číslo stojana, do ktorého dáte kartičku. Potom príde zriadenec, vezme kartičku a zavolá vás na procedúru. Znie to komplikovane a veru, že aj je. Chvíľu mi trvalo, kým som to pochopil a dovtedy som blúdil po chodbách, kým mi nepomohla jedna pracovníčka.
Minerálny kúpeľ spočíva v tom, že ležíte 20 minút v horúcej minerálnej vode. Kúpeľná vaňa je celá plechová a Lýdia v nej dostala záchvat úzkosti, že ju kopne elektrina, preto jej kúpeľ trval kratšie.
Parafínový obklad je horúci vankúš, ktorý sa prikladá na telo. Mohol som si vybrať dve miesta na obklad, ale nevedel som sa rozhodnúť. Sestrička sa ma pýtala, čo ma bolí a ja som jej povedal, že nič. Tak sme tam chvíľu šaškovali, zatiaľ čo pán vedľa povedal, že chce obklad na chrbát a kríže. Tak som aj ja povedal, že chcem obklad na chrbát a kríže, lebo to s pribúdajúcim vekom asi najviac bolí.
A čo sa týka masáže, tak to bola najpríjemnejšia zo všetkých procedúr, ale masér mi povedal, že som celý stuhnutý a môžem mať po masáži svalovicu.
Zvyšok dňa sme strávili vo wellnesse v hoteli Ozón. Hotel má veľký relaxačný bazén s tryskami, sauny a tepidárium. Lýdia chcela hlavne to tepidárium, aby si ľahla na vyhrievané ležadlo a čítala si časopisy. Ja som sa vysaunoval do duševnej harmónie. V hoteli Ozón máte k dispozícii fínsku, parnú, inhalačnú a infra saunu.
Po wellnesse chcela Lýdia vidieť živý orchester, lebo to bola jej ďalšia romantická predstava o kúpeľoch. Tu však naše predstavy opäť narazili na realitu.
Orchester naživo si v kúpeľoch môžete vypočuť dvakrát denne pri kolonáde. Problém bol, že orchester vôbec neladil. Nepovažujem sa za človeka s hudobným sluchom, ale orchester hral tak falošne, že to sa nedalo nepočuť. Možno by sa to dalo vysvetliť tým, že sme boli na východe a na východe sa proste pije.
Výlet v Bardejovských Kúpeľoch sme zavŕšili návštevou skanzenu. Lebo chodiť po skanzenoch je ideálna aktivita pre ľudí po tridsiatke.
Za 3 eurá si môžete pozrieť historické obytné domy, hospodárske stavby a drevené kostolíky. Grékokatolíci volajú kostol cerkev, čím sa rozlišuje vierovyznanie. Katolíci chodia do kostola, grékokatolíci do cerkvi. Jedna z cerkví v skanzene je stále funkčná a v nedeľu do nej chodia ľudia na omšu.
Kúsok od skanzenu sa nachádza aj kus histórie Bardejovských Kúpeľov v katastrofálnom stave. Hotel Dukla je národná kultúrna pamiatka a zavreli ho v roku 2002 z bezpečnostných dôvodov. Odvtedy chátra a plánovalo sa aj jeho búranie, lebo oprava nie je rentabilná. Toto je ďalšia ukážka, ako sa na Slovensku majitelia pamiatok nevedia o ne starať alebo sa na ne pozerajú cez výnosnosť v excelovských tabuľkách. Našťastie, pamiatkári búranie nepovolili a snáď sa hotel dočká opravy.
Keď sme odchádzali z Bardejova, boli sme unesení. Ja sa určite chcem do Bardejova vrátiť, aj keď to je nekonečná cesta cez celé Slovensko. Z Bardejova sme cestovali do Prešova a odtiaľ priamym rýchlikom do Bratislavy. Tu by som sa chcel pozastaviť nad uvažovaním Železničnej spoločnosti Slovensko. Medzi Humenným a Bratislavou premáva v nedeľu regionálny rýchlik Šarišan, pričom niektorí ľudia cestujú vo vlaku skoro 7 hodín. Ak má vlak meškanie, tak aj viac. Vo vlaku nie je reštauračný vozeň, ani mobilný bar. Ak do vlaku nastúpite bez jedla a pitia, ste nahratí. My sme si nakúpili jedlo ešte v Bardejove, ale ku koncu cesty sme boli tak hladní, že sme sa pustili do kúpeľných oblátok, ktoré sme niesli domov ako darčeky. Dopočul som sa, že vraj si ľudia objednávajú donášku pizze na nástupište v Žiline a pizzu si berú priamo z vlaku. Neviem, či je to pravda a neviem, či by som to skúšal, ale pri Železničnej spoločnosti Slovensko je každá absurdita možná. Takže ak pôjdete Šarišanom, nezabudnite si pripraviť do vlaku pitie, lepeňáky a termosku s kávou. Lebo Železničná spoločnosť Slovensko vám vie tak narušiť psychickú pohodu, že vám nepomôže ani kúpeľný pobyt v Bardejove.
