💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Lekár v Poľsku odpracoval v roku 2023 až 4 881 hodín.
- Priemerne pracoval deväťdesiatštyri hodín týždenne.
- Systém zmlúv umožňuje obchádzať zákonné limity práce.
- Nemocnice sa boja, že únava ohrozuje pacientov.
Keď sa povie „pracovať na doraz“, väčšina z nás si predstaví preplnený kalendár, vyhorenie alebo pár nocí bez spánku. V poľskom meste Sosnowiec však tento pojem dostal úplne nový rozmer, píše portál TVP World.
Jeden z tamojších chirurgov v roku 2023 odpracoval 4 881 hodín. To je v priemere deväťdesiatštyri hodín týždenne. Takmer dvojnásobok toho, čo povoľuje legislatíva Európskej únie.
Ide o lekára z miestnej všeobecnej nemocnice neďaleko Katovíc v južnom Sliezsku. Jeho meno nebolo zverejnené, no jeho pracovný rozvrh sa stal symbolom hlbokých problémov poľského zdravotníctva. Odborníci aj politici sa pýtajú, čo takáto extrémna záťaž robí nielen s lekárom, ale aj s pacientmi, ktorí sa mu dostanú do rúk.
Šokujúci dokument
Na prípad upozornili audítori, ktorí kontrolovali dvanásť okresných nemocníc. Práve v Sosnowci narazili na absolútny extrém. Miestna poslankyňa Ewa Szota uviedla, že mala možnosť vidieť lekárov rozvrh, hoci ho nemožno zverejniť. „Ten dokument je šokujúci a úplne odhaľuje absenciu zákonných limitov pracovného času,“ povedala pre denník Gazeta Wyborcza.
Podľa nej nejde len o osobné rozhodnutie jedného lekára, ale o systémové zlyhanie. Chirurg totiž nebol zamestnaný na klasickú pracovnú zmluvu, ale na takzvaný civilnoprávny kontrakt.
Ten je flexibilnejší, lepšie platený a umožňuje obchádzať poľský zákonník práce aj európsky limit štyridsaťosem hodín týždenne. Výsledok? Lekár môže pracovať prakticky bez prestávky a nemocnica to môže legálne akceptovať.
Keď je extrém novým štandardom
Prípad zo Sosnowca je najvypuklejší, no zďaleka nie jediný. Audítori našli v dvanástich nemocniciach celkovo tridsať lekárov a troch záchranárov, ktorí boli v službe viac než štyridsať hodín bez prestávky.
„Pokiaľ viem, lekár zo Sosnowca drží rekord v rámci celého Poľska,“ uviedla Grażyna Cebula-Kubat z lekárskeho odborového zväzu OZZL. „Viem o troch podobných prípadoch v iných nemocniciach, ale nikto nepracoval toľko hodín ako on. Tento prípad si vyžaduje vysvetlenie.“
V praxi to znamená, že niektorí lekári fungujú na hranici fyzických možností. Operujú, diagnostikujú a rozhodujú o životoch ľudí v stave, ktorý by v iných profesiách bol považovaný za neakceptovateľný.
Lekári pracujú ako freelanceri
Poľskí lekári často slúžia v niekoľkých nemocniciach naraz. Mnohí z nich fungujú ako freelanceri a uprednostňujú kontrakty mimo klasického pracovného pomeru. Dôvod je jednoduchý - tieto zmluvy ponúkajú vyššie zárobky než bežné platy v štátnom sektore.
Zároveň však vytvárajú tlak. V oblastiach, kde chýbajú špecialisti, sú lekári nútení brať ďalšie služby, dlhé nočné smeny a víkendy bez oddychu. Systém, ktorý mal byť flexibilný, sa mení na pascu.
Kontrakty čelia kritike pre možný vplyv na kvalitu zdravotnej starostlivosti aj pre finančnú záťaž štátu. Poľská centristická vláda minulý rok naznačila, že by mohla zaviesť strop na zárobky lekárov pracujúcich na tieto zmluvy vo verejnom systéme. Nápad však neskôr odložila.
V Sosnowci aspoň zareagovali. Nemocnica po zverejnení prípadu zaviedla limit tristopäťdesiat hodín mesačne pre zamestnancov na civilnoprávnych kontraktoch. Aj to je však viac než dvojnásobok bežného pracovného času.
Problém menších miest
Nedostatok lekárov je v Poľsku najvýraznejší v menších mestách a v konkrétnych špecializáciách. Upozornil na to Jarosław J. Fedorowski, prezident Poľskej federácie nemocníc. Podľa údajov Najvyššej lekárskej komory má Poľsko v súčasnosti 4,1 praktizujúceho lekára na tisíc obyvateľov, čo je len tesne pod priemerom Európskej únie, ktorý predstavuje 4,2.
Problémom však nie je celkové číslo, ale rozloženie síl. Poľský zdravotnícky systém je podľa odborníkov „silne fragmentovaný“ a rozdelený do desiatok špecializácií. Niektoré oddelenia, vrátane urgentných príjmov, zápasia s chronickým nedostatkom personálu.
Fedorowski dodáva, že ešte vážnejšou hrozbou je nedostatok sestier. „V ideálnom stave by mali pripadať tri až štyri sestry na jedného lekára. U nás je to 1,7,“ uviedol. Príbeh chirurga zo Sosnowca tak nie je len kuriozitou, ale varovaním. Ukazuje, kam môže zájsť systém, ktorý sa spolieha na ľudskú výdrž ako na nekonečný zdroj.
