Kým dospelí v nich videli hrozbu pre intelekt ľudstva, batoľatá boli v tranze, píše portál iDnes.
Seriál Teletubbies pôsobil ako halucinogénny výlet partie astronautov, ktorí po núdzovom pristátí v Teletubbielande rezignovali na technický pokrok a začali uctievať hovoriaci vysávač a usmievavé slnko. Na ich ovládanie slúžili aj obrazovky umiestnené na bruchu a príkazy od „veľkého brata“ z ampliónu. Podľa kritikov išlo o lobotómiu v priamom prenose. Bol to len geniálne vymyslený biznis?
Keď sa 31. marca 1997 prvýkrát na obrazovkách BBC objavili Tinky Winky, Dipsy, Laa-Laa a Po, svet sa rozdelil na dva tábory. Ten prvý (drobci) nadšene výskal pred obrazovkami. Ten druhý (všetci ostatní) s hrôzou sledoval, ako sa z ich detí stávajú pasívni konzumenti repetitívneho tárania.
Teórie, ktoré desili dospelých
V českom diskusnom programe Síto, ktorý moderoval Martin C. Putna, sa v poslednom diele venovanom práve Teletubbies zišla skutočne pestrá spoločnosť. Psychológ Stanislav Zeman vtedy nešetril mierne paranoidnými špekuláciami, ktoré dnes pôsobia ako z pera konšpiračných teoretikov.
„Videli ste niekedy rodičov tých Teletubbies? Kto im robí hrianky? Mašinka. Kto im upratuje? Vysávač Noo Noo. A bývajú v bunkri. Alebo snáď v kozmickej rakete, ktorá je prispôsobená na život po nukleárnej katastrofe,“ analyzoval Zeman prostredie seriálu. Podľa neho postavičky nie sú autonómne bytosti, ale obete diaľkového ovládania cez anténky na hlavách. „Sú ovládané spôsobom tej slávnej čipovej totality, pretože dostávajú vysielanie z toho veterníka a príkazy z ampliónov,“ dodal psychológ.
Ako sa z detského programu stal stroj na peniaze
Režisér Radim Špaček sa v tom istom programe pozrel na vec z ekonomického hľadiska. Neustále opakovanie rovnakých scénok nepovažuje za pedagogický zámer, ale za geniálny podvod na divákov.
„Človek, ktorý v Amerike ako prvý napísal na návod k šampónu (‚a celý postup zopakujte ešte raz‘), ten človek samozrejme leží vo vani plnej šampanského a hlasno sa smeje, nesmierne bohatý. Rovnako aj tvorcovia tohto seriálu to robia len pre peniaze,“ nebral si servítky Špaček.
Podľa neho ide o čisté „ryžovanie peňazí“, keď sa stopáž nafukuje opakovaním slova „puding“ dvadsaťkrát za sebou, namiesto toho, aby sa deti k niečomu viedli. Za všetkým podľa neho stojí lenivosť rodičov, ktorí „magickú skrinku“ tróniacu na tom najčestnejšom mieste v obývačke, alebo nebodaj v detskej izbe, používajú ako digitálnu opatrovateľku. Priznal však, že sám rodičovskú skúsenosť nemá.
Svet očami batoliat
Proti týmto víziám manipulatívneho zla sa v programe Síto postavila pedagogička Květa Ciznerová. Podľa nej je svet Teletubbies úplne v poriadku, pretože presne zodpovedá realite detí do troch rokov, za ktoré rodičia robia takisto všetko. „Tie deti nemajú až tak veľa slobodnej vôle, rodičia za ne zatiaľ robia všetko,“ vysvetlila s tým, že magický zlom k samostatnosti nastáva až neskôr.
Peklo menom dabing
Drsnou realitou seriálu Teletubbies bolo, že herci v obrovských kostýmoch, ktoré merali až tri metre, vo vnútri doslova kolabovali od tepla.
Ani česká verzia seriálu nebola pre hercov prechádzkou farebným Teletubbielandom. Tomáš Juřička, ktorý prepožičal hlas fialovému obrovi s trojuholníkom na hlave a červenou kabelkou v ruke, na nahrávanie dodnes spomína s miernou hrôzou. „Tí štyria drobci tam stále hovoria jeden cez druhého a sú tam situácie, ktoré sa ani nedajú dopredu poriadne pripraviť, pretože sa to nedá napísať na papier. Museli sme to nahrávať všetci štyria naraz! A keď to niekto pokazil, museli sme sa vrátiť o veľký kus späť, aby bolo na čo nadviazať,“ opísal Juřička v rozhovore pre Blesk.
Skrytá mapa sveta v Teletubbies
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, Teletubbies boli progresívni skôr, než to bolo v móde. Ich farby a črty totiž nie sú náhodné. Tvorcovia Anne Woodová a Andrew Davenport do postáv zakódovali rozmanitosť sveta:
- Tinky Winky (fialový): symbolizuje Európanov (ružovkasté líca).
- Dipsy (zelený): s tmavšou tvárou mal zastupovať afroamerické etnikum.
- Laa-Laa (žltá): reprezentuje indické etnikum.
- Po (červená): najsubtílnejšia a najmenšia z nich, odkazujúca na Áziu (v origináli dokonca občas používa kantončinu).
Kabelka, ktorá spustila hystériu
Najväčší šok však nespôsobilo džavotanie, ale fialový Tinky Winky. Ten totiž s obľubou nosil červenú dámsku kabelku, oficiálne „magickú tašku“. V roku 1999 americký kazateľ Jerry Falwell varoval rodičov, že fialová farba, ktorá je zároveň farbou gay pride, trojuholníková anténa a kabelka z neho robia „skrytý homosexuálny symbol“.
Hystéria sa nevyhla ani Európe. Ešte v roku 2007 sa poľská šéfka úradu na ochranu práv detí Ewa Sowińská pokúšala dať seriál preveriť psychológmi: „Poprosím psychológov z nášho úradu, aby sa pozreli na rozprávku Teletubbies a vyhodnotili, či môže byť vysielaná v televízii.“ Po výsmechu celej Európy a vyjadreniach sexuológov, že fialová postava s anténou deťom orientáciu naozaj nezmení, Poliaci vyšetrovanie potichu zastavili.
Pomoc pre deti, alebo tiché vymývanie mozgov?
Zatiaľ čo tvorcovia argumentovali, že program presne zodpovedá úrovni myslenia batoliat a ich potrebe opakovania, pediatri varovali pred „vymývaním mozgov“.
Dr. Steve Shelov, predseda pediatrie v Maimonides Medical Center v Brooklyne, to vtedy lakonicky zhrnul: „Je to trochu hlúpy program, ale neškodí.“
Americká akadémia pediatrov (AAP) bola prísnejšia: „Akadémia sa veľmi zdráha vidieť deti mladšie ako dva roky sedieť pred televíziou,“ povedal Victor Strasburger, profesor pediatrie na Lekárskej fakulte Univerzity Nového Mexika a častý prednášajúci o mediálnej výchove. „Nemôžete prísť s dobrým dôvodom, prečo vystavovať deti mladšie ako dva roky televízii. Jednoducho neexistuje. Ponúkať program, ktorý sa explicitne zameriava na túto vekovú skupinu, je nezodpovedné a zbytočné.“
Podľa Mariny Krcmanovej z univerzity Wake Forest v Severnej Karolíne, ktorej tím sledoval schopnosť detí učiť sa nové slová prezentované práve postavičkami Teletubbies, nemá tento seriál žiadny pozitívny vplyv na rozvoj kognitívnych funkcií dieťaťa. „Rozhodne nijako nepomáhajú rozvoju reči; ten najsilnejšie ovplyvňujú rodičia dieťaťa a ľudia, ktorí s ním trávia najviac času. Pri úspechu podobných programov zameraných na veľmi malých divákov je nevyhnutné pochopiť, čo si tieto deti z takýchto programov môžu odniesť. Radi by sme si asi mysleli, že to môže fungovať a že tieto programy môžu deti učiť základné jazykové schopnosti. Ale nie je to pravda,“ uviedla psychologička.
Čo z nás vyrástlo?
Dnes majú deti odchované na Teletubbies 25 až 30 rokov. Aj keď neexistujú dôkazy, že by nám tieto farebné postavičky prerastených dojčiat v kombinézach a s anténkami na hlavách trvalo poškodili mozgy, experti si všímajú niečo iné. Teletubbies nastavili tón toho, ako uvažujeme o médiách.
Podľa akademických štúdií surrealistická a abstraktná estetika programu ovplyvnila vizuálny vkus celej generácie. Dnešní dospelí majú extrémne vysoký prah pre „čudno“. To vysvetľuje úspech absurdných internetových mémov alebo snovej estetiky zvanej „dreamcore“. Sme generácia, ktorá sa nebojí absurdity, pretože náš prvý kontakt s kultúrou bol tancujúci fialový obor s kabelkou.
Tvorca Anne Woodová sa v roku 2025 nechala počuť, že v porovnaní s dnešnou „prázdnou“ produkciou na YouTube boli Teletubbies ešte zlatí. „Mnohé dnešné detské programy na YouTube postrádajú podporu imaginatívneho rozvoja,“ povzdychla si pre The Guardian.
Teletubbies napokon prežili všetky zákazy aj kritiky. Ukázalo sa, že dospelí v nich videli politiku a hrozbu pre civilizáciu, zatiaľ čo deti v nich videli len veľkých, farebných a bezpečných kamarátov, ktorí robia rovnaké chyby ako ony. A vysávač Noo-Noo? Ten ďalej upratuje omrvinky po Tubby hriankach v mysliach miliónov ľudí, ktorí na tejto farebnej psychedélii vyrástli.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.