? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Otvorený v roku 1961 ako neoficiálna napodobenina Disneylandu.
- Pokus získať Disney licenciu zlyhal, park sa tak otvoril „bez Mickeyho“.
- Po príchode Tokyo Disneylandu (1983) a Universal Studios Japan (2001) upadol a v roku 2006 zatvoril.
- Po zatvorení sa stal ikonou urbex scény a zbúraný bol až o mnoho rokov neskôr.
Písal sa rok 1955, keď Walt Disney otvoril svoj vysnívaný Disneyland v kalifornskom Anaheime. O niekoľko tisíc kilometrov ďalej sedel japonský podnikateľ Kunizo Matsuo a sledoval, ako sa Disneyho sen mení na realitu.
Bolo to niečo, čo Japonsko dovtedy nepoznalo - svet, kde sa hranice medzi detstvom a dospelosťou rozplývajú v hudbe, farbách a fantázii. Matsuo tým bol uchvátený. Rozhodol sa, že niečo podobné musí postaviť aj doma. Dokonca sa stretol s predstaviteľmi Walt Disney Company, aby získal oficiálnu licenciu.
Hovorilo sa, že niektoré rané návrhy pre „japonský Disneyland“ dokonca vznikli priamo v kanceláriách Disney Imagineers. Ale rokovania stroskotali, pretože licenčné poplatky a kontrola zo strany Američanov boli príliš vysoké.
Tak sa zrodil plán - ak nemôže mať Disneyland, postaví si Dreamland. A keďže Japonci v tom čase ešte netušili, ako vyzerá originál, napodobenina mu jednoducho mohla prejsť.
Rozprávka bez Mickeyho
1. júla 1961 sa brány Nara Dreamland otvorili verejnosti. Na prvý pohľad to bolo ako Disneyland, len s japonským twistom. Uprostred stál rozprávkový hrad nápadne pripomínajúci hrad Šípkovej Ruženky, nechýbala ani Main Street, horská dráha inšpirovaná Matterhornom, jednokoľajka ani jazero s parníkom.
Park rýchlo nabral popularitu. V najlepších rokoch privítal viac ako 1,6 milióna návštevníkov ročne. Deti sem prichádzali s iskrami v očiach, páry na rande, rodiny na výlety. Bol to Disneyland, len bez loga. A kým Japonsko bolo ešte v povojnovom hospodárskom rozmachu, ľudia si takýto únik radi dopriali.
Po smiechu ticho
A potom prišiel rok 1983. Tokio otvorilo svoj vlastný, oficiálny Tokyo Disneyland - s Mickeym, Donaldom a všetkým, čo Nara Dreamland nemal. Originál zatienil kópiu. Kým nové parky rástli, Dreamland starol.
Stal sa reliktom inej éry, s atraktivitami, ktoré pôsobili retro ešte skôr, než to bolo módne. Hrdza sa usádzala na kovových konštrukciách, farby bledli, a hoci vedenie skúšalo rekonštrukcie a zľavy, návštevnosť sa prepadla. V roku 2001 prišiel posledný úder v podobe otvorenia Universal Studios Japan v neďalekej Osake.
Z kedysi hlučného parku sa stal prízrak. Návštevnosť klesla pod 400-tisíc ľudí ročne, atrakcie chátrali, niektoré sa už ani neoplatilo opravovať. Na konci augusta 2006 sa brány zatvorili, tentoraz navždy.
Urbexový raj
Po zatvorení sa Dreamland nezmenil na ruinu cez noc. Ešte roky stál na okraji mesta Nara, celý, no opustený. A práve vtedy začal jeho druhý život.
Do areálu sa potajme vkrádali fotografi, urbexeri a milovníci japonského haikyo - umenia objavovať zabudnuté miesta. Ich fotografie zachytávajú surrealistický kontrast medzi rozprávkovými tvarmi a tichom rozpadu. Hrdzavé horské dráhy, vitríny s plyšákmi pokrytými prachom, mapy atrakcií rozfúkané po zemi.
„Vo vzduchu viselo zvláštne napätie,“ napísala blogerka Simone Armer, ktorá park navštívila v roku 2015. „Bolo to, akoby ste sa prechádzali snom, ktorý sa rozpadá pred očami.“ Dreamland sa stal pútnickým miestom pre urbex komunitu, niečo ako tichá svätyňa stratených ilúzií.
Posledné zbohom
Mesto Nara sa po rokoch pokúsilo areál predať. Za park už dávno nikto neplatil dane a pôvodní vlastníci zmizli z dohľadu. V roku 2015 ho napokon kúpila spoločnosť SK Housing z Osaky za približne 730 miliónov jenov (asi šesť miliónov dolárov).
Demolácia začala v októbri 2016. Jeden po druhom mizli ikonické symboly - hrad, horská dráha Aska, jednokoľajka, brány, dokonca aj parkovisko. V decembri 2017 bolo po všetkom. Po Dreamlande nezostalo nič, len prázdny pozemok.
Fotograf a urbexer Abandoned Kansai napísal: „Bolo to zvláštne. Miesto, kde kedysi zneli výkriky detí, sa rozpadlo na prach. Ale možno práve v tom bola jeho poetika - sen, ktorý nikdy nebol skutočný, sa nakoniec rozplynul ako rozprávka.“
Koniec rozprávky, začiatok legendy
Dnes už z Dreamlandu nezostal ani hrad, ani brána. A predsa, v digitálnom svete žije ďalej. V tisíckach fotografií, blogov a videí, ktoré dokumentujú jeho rozklad. Pre mnohých urbexerov je to svätý grál, symbol krásy v skaze. Je to príbeh o tom, čo sa stane, keď sa sen postaví na kópii cudzieho sna.
Nara Dreamland nikdy nebol zlý nápad, len narodený v zlom čase, bez práv, no s obrovskou túžbou po niečom, čo Japonci ešte nepoznali. Možno aj preto jeho ruiny fascinovali, pretože v nich stále cítiš ozvenu detského smiechu, ktorý sa kedysi ozýval medzi hrdzou a prachom.