Bol synom Nevila a vnukom Josepha Nevila. Tieto mená dnes už veľa ľuďom nič nehovoria, ale predstavujú tri generácie salónnych kúzelníkov. Žiadnych druhotriednych eskamotérov s nerozložiteľnými oceľovými kruhmi, žonglérov, brušných rečníkov alebo žartíkov, ktorí by z balíčka kariet ťahali tú, ktorú ste si pred chvíľou podpísali. Priezvisko Maskelyne bolo svetovo rešpektovanou značkou tej najprofesionálnejšej novodobej javiskovej mágie. Píše portál Idnes.cz
Jasper toto prastaré remeslo zmodernizoval. Silno kontroverzným a kolegami z branže ostro kritizovaným spôsobom. V roku 1936 totiž vydal trojstostranovú Knihu mágie, v ktorej pred čitateľmi odhaľuje celú sériu javiskových trikov. Podrobne v nej popisuje nielen malé finty s kartami, mincami a vreckovkami, nechýbajú tam ani kapitoly o „čítaní myšlienok“, „miznutí osôb“ a kúzlach s lanami či „rozrezávaní“ asistentiek.
Porušil nepisané pravidlo, že kúzelník nikdy neprezradí podstatu svojho triku. No tým, že odhalil podstatu práce svojej konkurencie, jasne oddelil jej kúzla od vlastnej praxe. A sám pokračoval v nových, objavnejších a náročnejších ilúziách. Kniha, ktorá pripravila veľa kolegov o živobytie, ho nesmierne preslávila doma aj vo svete. Urobila z neho aj hviezdu čiernobieleho filmu.
Ako výkonný riaditeľ Anglického domu mágie v St. George’s Hall kraľoval Londýnu, užíval si potlesk na veľkolepých estrádach, organizoval zahraničné turné. Jeho vystúpenia boli zlatým klincom večera, lístky na ne boli vypradané dávno dopredu a jeho prítomnosť bola ozdobou každej recepcie.
To všetko však skončilo 1. septembra 1939, keď Spojené kráľovstvo vstúpilo do vojny proti Nemecku a tridsaťsedemročný Jasper Maskelyne vstúpil do armády.
Na tom by nebolo nič mimoriadne, zákonom o brannej povinnosti bolo do služby povolaných 1,5 milióna mužov vo veku od osemnásť do štyridsaťjeden rokov. Lenže kam zaradiť medzi odrody brancov famózneho a veľmi známeho kúzelníka? Pre britských veliteľov nastal problém.
Miesto pre kúzelníka
Samozrejme, zapojenie takejto celebrity vytvára veľmi žiadaný obraz, že do vojny vstupuje celá vlasť a k obrane vlasti prispievajú všetci muži bez rozdielu. To posilňuje morálku verejnosti. Ale rovnako by pocit národa neprospelo, keby prišla správa, že najväčší a najslávnejší iluzionista sveta bol roztrhaný nášľapnou mínou, zahynul pri explózii bomby alebo bol zastrelený niekde vo francúzskych zákopoch.
Plán teda bol usadiť ho niekde v zázemí, v skladisku výstroja alebo v kuchyni, kde by nebol priamo ohrozený na živote. Protekcionizmus, za ktorý by bolo mnoho brancov vďačných, ale kúzelníkovi nesvedčí. Naozaj sa chce zapojiť do akcie a byť užitočný. A keďže je v uniforme obletovaný spravodajcami, svoje postrehy, ku nelibosti nadriadených, naďalej zdieľa s anglickým svetom.
Vyústilo to až do fenomenálneho experimentu, pri ktorom Maskelyne „preniesol“ do centra Londýna na rieku Temžu bitevnú loď Graf Spee nemeckej Kriegsmarine. Samozrejme, išlo o optickú ilúziu, vytvorenú pomocou modelu plavidla, odrazových plôch, predom starostlivo rozmiestnených zrkadiel a správne nasvieteného vonkajšieho prostredia. Bolo to efektné? Bezpochyby. Ale praktické? Absolútne nie.
Armádnych dôstojníkov predstavenie neoslovilo, zato hlboko zapôsobilo na pár novinárov, ktorí mali možnosť inscenáciu pod holým nebom sledovať. Písalo sa, a v značne nafúknutej šepkanej sa šírilo, že kúzelník Maskelyne dokázal na pár minút ukradnúť a preniesť šesťnásťtisíc ton vážiacu bitevnú loď z prísne stráženého kotviska vo Wilhelmshavene. Len tak, lusknutím prstov.
Londýnčania, ktorí o tom počuli iba z tretích rúk, neskrývali nadšenie. Veď ich kúzelník by takto mohol pokojne naservírovať britskej delostrelectvu postupne celé nemecké loďstvo, bez toho, aby sa za ním museli naháňať Atlantikom. Alebo by mohol preniesť do zadných línií nepriateľov celú divíziu britských vojakov, usudzovali iní. Prípadne by mohol z Berlína teleportovať Hitlera rovno pred popravčiu čatu a bolo by po probléme hneď, dodávali ďalší.
Nič také Jasper Maskelyne samozrejme nebol schopný. Podstatné však bolo, že nemalá časť britskej verejnosti tomu bola ochotná uveriť. A predstavovala si, že nemecká armáda má možno početnú a technickú prevahu, no na ich strane stojí kúzelník nesmiernych schopností.
Mágie sa Tretia ríša bojí
Britských armádnych dôstojníkov samozrejme zaujívalo vojenské využitie ilúzií, no nenašli v nich žiadne praktické použitie. Poľný maršál John Vereker sa spýtal, či by svojimi trikmi dokázal niečo naozaj užitočné, napríklad spraviť neviditeľným guľometné postavenie alebo betónový bunker. Maskelyne priznal, že ilúzia tohto typu spočíva v predom pripravenom scéne a navyše by fungovala len z určitého uhla pohľadu. Pre potreby bojiska teda mágia nebola použiteľná. Ale určite by dokázal vymyslieť ďalšie triky.
Tým sa aspoň vyriešilo, kam ho bezpečne zaradiť. Jasper Maskelyne bol presunutý k ženistom, kde mohol v pokoji skúmať maskovanie a ilúzie, ktoré by mýlili nepriateľov.
Maniere celebrity ho však neopúšťali a často sa dopúšťal až trestuhodných nediskrétností. S novinármi a vojnovými spravodajcami naďalej rozprával o svojich senzačných trikoch, pripravovaných kúzlach a klamlivých manévroch. Preháňal na hranici vierohodnosti, akoby si robil reklamu na svoje ďalšie vystúpenia.
Pri rozhovoroch významne naznačoval, spiklenecky žmurkal a zámerne nedokončoval vety, aby si reportéri a čitatelia mohli domýšľať. Že by niečo také v režime prísneho utajenia inak nemohlo prejsť? Nemohlo. Ale nadriadení veľmi ochotne nechávali svojho kúzelníka hovoriť a preháňať. Nebolo totiž nič, čo by mohol prezradiť. A svojimi príbehmi skvelo vytváral dymovú clonu pre skutočné prebiehajúce utajené operácie.
Bolo to presne ako na javisku, kde v žiare reflektorov pred publikom stojí vyhlásený eskamotér. Diváci od neho očakávajú úžasné kúzla. Ale už nie to, že im medzitým v šatni vyberie vrecká kabátov biletiarka. Maskelyne veľa rozprával o kúzlach a pár trikov predviedol, ale len tým odvádzal pozornosť od toho, čo sa dialo za scénou. A fungovalo to.
Británia bola na začiatku vojny plná nemeckých špiónov a nacistických sympatizantov. Britské tajné služby im cez rozhovorčivého kúzelníka posielali úplne zmätkové správy. Nikto netušil, čo je pravda a čo nie. Či Maskelyne naozaj vie čítať myšlienky, ovláda umenie jasnovidectva, je nezraniteľný streľbou alebo dokáže prenášať ľudí na veľké vzdialenosti.
Svetovo preslávený iluzionista sa tak stal súčasťou jednej veľkej vojenskej ilúzie. Nakoniec Nemci nikdy nemohli dopredu vedieť, či naozaj nečelia nejakému salónnemu triku. Vo svojich kalkuláciách museli vždy rátať s mágiou. S nemožným a všemožným.
V tejto súvislosti stojí za zmienku, že dôstojníci Abwehru, nemeckej vojenskej rozviedky a kontrarozviedky neboli v otázkach mágie o nič skeptickejší než ich britskí konkurenti. Avšak o ich nadriadených to neplatilo. Heinrich Himmler, ríšsky vodca SS a šéf gestapa, sa nechal úplne unášať pohanskou mystikou, Adolf Hitler bol oddaným vyznávačom okultizmu. Mnohí nacistickí pohlavári sa schopností Jaspera Maskelyna obávali.
Kamufláž z ťavieho trusu
Skvelo to zhodnotili britské tajné služby, ktoré kúzelníka naverbovali. Súčasťou riadeného úniku informácií o jeho osobe bola legenda, že teraz robí „veľké veci“ pre ministerstvo vojny. V skutočnosti sedel v odľahlom oddelení MI9, kde rozmýšľal, ako pomáhať spojeneckým vojnovým zajatcom utiecť.
Jeho eskapologické skúsenosti pomohli pri návrhu upraveného útečárskeho vybavenia, ktoré bolo súčasťou balíčkov Červeného kríža. Patrili sem kompasy ukryté v obyčajných gombíkoch, čepele pílok na železo schované v obuvi, nožíky v hrebeni a mapy zašité do podšívok. Jasper priamo nebol podpísaný pod žiadnym z týchto vynálezov, ale svojou invenciou prispel k ich vzniku.
Kolegovia z vývojového a výcvikového strediska maskovania na hrade Farnham však jeho výstredné správanie znášali s nechuťou. Chválil sa, že celoživotné skrývanie vecí na javisku ho naučilo o maskovaní viac.
Maskelyne nebol úplne bez zásluh. Jeho zručnosť sa úspešne prejavila napríklad pri práci dvojitého agenta Eddieho Chapmana. Ten naoko „viedol“ nemecké bombardéry na britské priemyselné prevádzky a vyhodnocoval pre nemeckú rozviedku úspešnosť náletov. Kúzelník sa postaral o to, aby sa továrne na letecké motory v Halifaxe a strojárske závody de Havilland javili ako fatálne poškodené výbuchmi, vytváral okolo nich umelé krátery a pásy trosiek, čím zvyšoval vierohodnosť Chapmanových hlásení nepriateľom.
Priestor na prejavenie dostal až pri nasadení v Afrike. Do Káhiry odcestoval tak, aby sa o tom zvedaví nepriatelia včas dozvedeli a velenie Afrikakorps nemalo pochybnosti, že ho teraz čaká množstvo magických zážitkov. Aby riadnemu boju príliš neprekážal, bol Maskelyne presunutý do El-Abáseja, kde so svojou vlastnou sekciou experimentálneho maskovania mohol relatívne voľne sťažiť život nepriateľom.
Stal sa veliteľom jednotky, ktorá si pyšne hovorila Magic Gang, Kúzelná partia. Jej členmi boli architekt Frank Knox, reštaurátor umeleckých predmetov Michael Hill, tesár a truhlár Graham, karikaturista William Robson a maliar Philip Townsend. Hoci sa o ich práci neskôr bude písať v superlatívoch, väčšinou len spolu premýšľali, ako pomocou zmesi púštneho piesku a ťavieho trusu vyrobiť ideálny maskovací náter, a večermi zabávali nasadených vojakov kúzelnými estrádami.
Majstrovstvo dvojitej ilúzie
Veľkým kúskom, ktorý skutočne predviedol pre pilotov nemeckej Luftwaffe, bolo zmiznutie prístavu v Alexandrii. Pomocou lepených stavieb, náhrad vojenskej techniky a upravených vyradených rybárskych lodí vytvoril na vhodnom mieste pobrežia ilúziu veľkého kotviska. Nápadne osvetlené náhrady a riadené explózie pritiahli nemecké bombardéry, zatiaľ čo skutočný zatienený prístav náletu unikol.
Išlo však len o jednorazovú záležitosť, ktorej dopad nebol v rytme severoafrického bojiska zásadný. Velitelia napriek tomu dovolili, aby sa Maskelyne v tlači pochválil svojim zásahom. Už totiž pripravovali Operáciu Bertram, ktorá mala za cieľ oklamať Nemcov a Talianov ohľadom očakávaného britského útoku.
Stručne, Briti chceli vytvoriť dojem, že ich 8. armáda zaútočí v južnom sektore frontu, ďaleko od pobrežia. Plánovali však útok na severe, pri pobreží, o dva dni skôr. Pripravovaný nájazd proti opevnenému nepriateľovi by nepochybne skončil katastrofou. Preto bolo nevyhnutné presvedčiť ho, že útok prebehne inde a v inom smere. Ako? Dvojitou falošnou stopou.
Neformálne zostavené krabice z rúrok a plátna, falošné objekty pripomínajúce tanky, boli umiestnené na severe. Taktiež tam vznikali fingované delostrelecké postavenia a inscenovaný bol aj zhluk zásobovacích konvojov a nákladných áut, zatiaľ čo na juh boli presúvané skutočné bojové jednotky. Všetko tak pôsobilo, aby opatrní Nemci nadobudli istotu, že pri pobreží sa chystá len ďalšia kamufláž kúzelníka Maskelyneho, ktorý pred nimi veľmi podobne ukryl prístav v Alexandrii.
Lenže Nemci a Taliani netušili, že pod plášťom noci spojenci náhrady vymenili za skutočnú bojovú techniku. A že hranaté boxy nenápadných fingovaných nákladných áut ukrývali veľmi šikovne zamaskované tanky. Tie sa tak mohli nečakane priblížiť k fronte a prekvapiť nepripraveného nepriateľa, ktorý počítal iba s obyčajnou ilúziou.
„Pred touto bitkou sme v Afrike len ustupovali, po tejto bitke sme už nepoznali porážku,“ vyhlásil po akcii Winston Churchill.
Úspech bol fenomenálny. Aký na ňom mal podiel Jasper Maskelyne? Záleží, do akej miery budeš veriť vojenským historikom a akú dôležitosť pripisuješ tvrdeniam kúzelníka. V knihe Magie: Prísne tajné, ktorú vydal štyri roky po vojne, to totiž vyzerá, akoby druhú svetovú vojnu vybojoval len on sám svojimi kúzlami. Je plná fantastických tvrdení o tom, ako nechal zmiznúť celé mestá, premiestňoval armády, nechal objavovať a miznúť flotily lodí. Ako jeho triky ochránili Suezský prieplav, zatiaľ čo nepriateľ len neveriacky pozeral na desaťtisíce náhrad diel, lietadiel a tankov.
Armáda tieto literárne tvrdenia nijako nevyvracala a nechala ho, aby svoje zásluhy ďalej preháňal. Poskytovalo to totiž krytie pre skutočných vynálezcov náhrad a prácu tajných služieb.
Keď sa na javisku objaví kúzelník, očakávate šou. A toto umenie Jasper Maskelyne ovládal dokonale. Hoci jeho najväčšou ilúziou bolo to, že vlastne neurobil nič až také výnimočné. Podstatou javiskovej mágie je klam a oklamanie. Rovnako ako vo vojne. A porazené Nemecko zničil oveľa viac príbeh, v ktorom ho na bojisku oklamal jeden jediný britský kúzelník.