V roku 1939 Adolf Hitler unikol smrti len o trinásť minút. Keď o 21:20 vybuchla pri rečníckom pulte v mníchovskom pivovare časovaná bomba, bol už preč. Svoj prejav k výročiu neúspešného „pivného“ puču v Mníchove v roku 1923 totiž tentoraz odbil oveľa rýchlejšie a skrátil ho z dvoch hodín na jednu.
Kvôli nepriaznivému počasiu sa totiž rozhodol, že z Mníchova ešte večer odíde vlakom. Pôvodne mal letieť ráno lietadlom, počasie však bolo nepriaznivé a hrozilo, že by stroj neodštartoval.
Bomba v sále mníchovského pivovaru Bürgerbräukeller tak síce vybuchla presne, Hitler už však bol v bezpečí. Mohutný výbuch úplne zdemoloval interiér pivovaru, zabil osem ľudí a ďalších šesť desiatok zranil. Čo však výbuchu predchádzalo?
Kresťan komunista
Johann Georg Elser sa narodil v Hermaringene neďaleko Ulmu. Pochádzal z tradičnej, hlboko veriacej kresťanskej rodiny. Jeho otec bol roľník a očakával, že mu po škole Georg pomôže, avšak ten sa radšej dal na učenie v zlievárňach. Zo zdravotných dôvodov ale skončil a dal sa na stolárinu.
Svoje remeslo uplatnil v Königsbronne, Aalene či Heidenheime. V rokoch 1925 – 1929 pracoval ako strážca v továrni na hodinky, kde sa naučil vyrábať časovače. Od roku 1929 do 1932 pracoval opäť ako stolár vo Švajčiarsku. Potom sa vrátil Königsbronnu, kde nejaký čas pracoval s rodičmi.
V týchto rokoch sa stále viac stretával s nacizmom, ako praktizujúci kresťan a presvedčený pacifista mal s miestnymi členmi NSDAP drobné spory. Hoci volil komunistickú stranu, tvrdil, že komunisti dostatočne nebojujú proti rozmáhajúcej sa nacistickej ideológii v Európe.
Zobral spravodlivosť do vlastných rúk
Keď v máji 1938 nastala sudetská kríza, neveril Hitlerovým volaniam o mieri a bol presvedčený, že hlava nacistickej mašinérie musí byť odstránená. Rozhodol sa preto, že umiestni bombu do mníchovského meštianskeho pivovaru a nechá ju vybuchnúť počas tradičného Hitlerovho prejavu k výročiu pivného puču.
V tom istom roku sa bol Elser pozrieť na Hitlera v Mníchove, kde si pozrel jeho prejav. Zároveň si ale zmapoval celú piváreň. Rok pracoval na pláne bomby umiestnenej v pilieri za rečníckym pultom. Následne v kameňolome, kde sa na ten účel nechal zamestnať, potajomky nazbieral materiál, ktorý potreboval na zostrojenie bomby - rozbušky a zásobu pušného prachu.
Začiatkom augusta 1939 odcestoval do Mníchova. Každý večer potom chodil do Meštianskeho pivovaru na večeru a vždy sa schoval v oddelení pre zamestnancov, kde čakal do noci. Do rána potom za svitu ručného svietidla pracoval na svojom pláne a pri východe slnka mizol zadným vchodom von.
V rukách gestapa
Celá práca mu zabrala približne mesiac a všetko bolo dokonale naplánované. Atentát by sa podaril, keby Hitler nezmenil plány. O tom ale Elser nemal ako vedieť - v čase výbuchu bol už vo vlaku do Kostnice, kde chcel prejsť švajčiarske hranice. Pred vojnou sa tadiaľto dalo bez problémov prejsť, teraz už však hranicu strážili, s čím nerátal.
Elser vojakom tvrdil, že niekoho hľadá, keď bol však nútený ukázať obsah vreciek, našli u neho kliešte, pohľadnicu s obrázkom Meštianskeho pivovaru, rozbušku a komunistický odznak. Začal sa vyhovárať, že uteká, pretože sa chcel vyhnúť plateniu alimentov na syna.
Predviedli ho na mieste oddelenie gestapa, kde sa ho neustálom opakovaní rovnakej odpovede už chystali prepustiť, no v tom prišla z Mníchova správa o atentáte na Hitlera. Bol obvinený ako potenciálny atentátnik a na druhý deň ráno ho previezli späť do Mníchova.
Smrť v koncentračnom tábore
Elser zapieral svoj čin päť dní. Až potom, čo musel ukázať svoje kolená, na ktorých mal po mesačnej práci v kľaku modriny, sa priznal. Adolf Hitler, ktorý sa o tento prípad osobne veľmi zaujímal, nechcel uveriť, že na celom atentáte pracoval jediný človek bez pomocníkov a spojencov.
Zo spolupráce bola podozrievaná predovšetkým britská výzvedná služba. Preto musel Elser podstúpiť rôzne mučenie aj hypnózu, aby to priznal. Elser však nikoho neprezradil, pretože nemal koho. „Zvažoval som, ako zlepšiť podmienky pracujúcich a vyhnúť sa vojne. Nikto ma k tomu nenabádal,“ vysvetlil Elsner pri výsluchu gestapu.
Nacisti Elsera previezli do koncentračného tábora Sachsenhausen a neskôr do Dachau, kde mal prečkať vojnu a potom byť postavený pred súd. Na jej sklonku, 9. apríla 1945, bol však na príkaz z najvyšších miest zastrelený. Na jeho pamiatku sú po ňom pomenované námestia v Mníchove a v Kostnici.