Ivana Kulkarni je jedinou ženou na Slovensku s oprávnením „Veliteľa námornej lode“ bez obmedzení. Momentálne pracuje ako Staff Kapitán, čo možno laicky prirovnať k úlohe premiéra – riadi chod a prevádzku lode, zatiaľ čo kapitán plní skôr reprezentatívnu funkciu presne ako prezident a venuje sa pasažierom. Hoci odbremeňuje kapitána od operatívnych povinností, má plnohodnotné kapitánske papiere a v prípade potreby ho môže plne zastúpiť. Mnohí si myslia, že ako kapitánka loď „šoféruje”, ona jej však velí a má na starosti manažovanie celého chodu a prevádzky plavidla.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- ako sa Ivana vypracovala na danú funkciu
- či prichádzajú s jej prácou špeciálne benefity
- v akých reláciách sa pohybuje plat kapitánov
- prečo nemôžu byť kapitáni homofóbni a rasistickí
- či sa ako žena kapitánka stretáva s predsudkami a stereotypmi
Napadlo by ti vôbec ako malému dievčatku, že raz budeš kapitánkou lodí?
Môj detský sen to určite nebol – keď som bola malá, chcela som byť špiónkou! Taký dospeláckejší, reálnejší plán bol stať sa novinárkou, ale to vychádzalo z môjho štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave.
Kedy sa v tebe začali rodiť myšlienky, že by si sa chcela niečomu takému venovať?
Práve počas štúdia na UCM v Trnave, v prvom ročníku, som sa dozvedela o možnosti stať sa palubným dôstojníkom. Nikdy predtým som o tejto profesii nepočula a nikto v rodine nemal s námorníctvom skúsenosti. Vždy som chcela robiť niečo neobyčajné, čo nerobí veľa ľudí a vyhnúť sa práci v kancelárii. Vedela som, že chcem cestovať a pracovať s ľuďmi z rôznych krajín. Rodičia sa postarali, aby sme veľa cestovali, a od dvoch rokov som spoznávala svet – kúpala sa v Jadrane, navštevovala rôzne destinácie a často aj Afriku. Už v detstve ma fascinovala rozmanitosť kultúr.
Takže si sa nakoniec rozhodla pre námornú školu?
Myšlienka študovať námornú školu prišla náhle, ale okamžite ma zaujala. Po dvoch rokoch prieskumu, keď som kontaktovala jej slovenských a českých absolventov, som sa rozhodla presťahovať do Poľska, naučiť sa po poľsky a vyštudovať námornú školu v Gdyni. Po bakalárskom štúdiu na UCM som sa rozhodla nenastúpiť na magisterské štúdium, ale začať kariéru na mori. Postupne som sa zdokonaľovala a povyšovala na vyššie hodnosti. Môj príbeh je o odhodlaní, vytrvalosti a búraní bariér – som prvou ženou na Slovensku, ktorá získala diplom veliteľa námornej lode bez akýchkoľvek obmedzení.
Je jednoduché stať sa kapitánom?
Treba upozorniť na základný rozdiel medzi odbornými spôsobilosťami a oprávneniami na vedenie plavidiel. Často sa mi stáva, že mi ľudia povedia: „Áno, aj ja mám známeho, čo je kapitán a má loď niekde v Chorvátsku.“ Na Slovensku je možné získať preukaz vodcu malého plavidla alebo medzinárodné oprávnenie na vedenie rekreačného plavidla na vnútrozemské vodné cesty. Tieto preukazy, známe ako „lodičáky“, sa využívajú na malé plavidlá s výkonom od 4kW do 20kW, najmä na vodných cestách, nie na mori. Preukaz sa získava po niekoľkohodinovom kurze.
Skipperom, teda „kapitánom“ v Chorvátsku sa staneš po získaní oprávnenia na vedenie rekreačného plavidla na mori, ktoré má rôzne kategórie. Preukaz kategórie C umožňuje plavbu do 12 námorných míľ od pobrežia, kategória B do 200 námorných míľ a kategória A bez obmedzenia vzdialenosti, ale s obmedzením tonáže a počtu pasažierov. Takéto oprávnenie umožňuje viesť plavidlá do 200 GT a 24 metrov, prepraviť maximálne 12 pasažierov. Získava sa po týždňovom kurze na jachte a úspešnej skúške na chorvátskom kapitanáte.
Čo všetko si teda musela rokmi absolvovať ty, aby si sa dostala na pozíciu, na ktorej si dnes?
Na získanie diplomu „Veliteľa námornej lode“ je potrebné študovať na námornej škole, ktorá trvá od 3 do 6 rokov a kombinuje teoretickú a praktickú časť na mori. Študujú sa predmety ako navigácia, námorné právo, meteorológia a oceánografia, a počas štúdia musí študent odplávať 12 mesiacov na mori. Získanie praxe je výzvou, najmä v čase ekonomickej krízy. Po jej absolvovaní sa študent prihlási na námorný úrad, kde vykoná skúšky na získanie diplomu mladšieho palubného dôstojníka a môže plávať ako tretí alebo druhý palubný dôstojník.
Pre povýšenie na prvého palubného dôstojníka (Chief Officer) je potrebné odplávať ďalších 12 mesiacov a absolvovať ďalšie skúšky. Po získaní diplomu staršieho palubného dôstojníka je možné postúpiť na pozíciu kapitána, ale to si vyžaduje ďalších 12 mesiacov praxe na mori. Každý dôstojník pravidelne absolvuje kurzy a simulácie, ktorých certifikáty sa každých 5 rokov obnovujú. Takisto musí mať minimálne 12 mesiacov na mori počas každého päťročného obdobia, aby mohol obnoviť kapitánsky diplom.
Diplom „Master Mariner Unlimited“ znamená, že sa s týmto oprávnením môžeš stať kapitánom akéhokoľvek plavidla obchodného námorníctva s tonážou od 3000 GT, vrátane kontajnerových lodí, tankerov, výskumných lodí a najväčších pasažierskych lodí na svete.
Si držiteľkou diplomu „Veliteľa námornej lode”, aké kompetencie z toho vyplývajú?
Minule sa ma niekto opýtal, či námorný kapitán stále musí stáť vonku v tom hniezde a pozorovať more, ako to bolo na Titanicu. Pravda je, že ani na Titanicu, pred viac ako sto rokmi, kapitán nestál v hniezde, ale túto úlohu plnili mladší a starší námorníci, ktorí mali tzv. „lookout“ funkciu.
U nás sa všeobecne predpokladá, že kapitán je ten, ktorý riadi loď, akoby „šoféroval“. Takto to platí na malých lodiach, ako sú rybárske plavidlá, plachetnice alebo člny. Avšak v prípade lodí obchodného námorníctva, vrátane najväčších nákladných a osobných lodí, ktoré mám oprávnenie veliť, riadenie lode znamená velenie a manažovanie celého chodu a prevádzky plavidla. Námorná loď je samostatná právna jednotka, ktorá väčšinu času pláva v medzinárodných vodách. Preto sa riadi medzinárodným námorným právom a právom štátu, pod ktorého vlajkou pláva. Kapitán síce deleguje úlohy, ale stále nesie absolútnu právnu zodpovednosť za bezpečnosť lode, posádky, pasažierov a tovaru, ako aj za ochranu životného prostredia.
Čo to teda laicky znamená?
Kapitán, staff kapitán a ich dôstojníci okrem navigácie plnia úlohy podobné prezidentovi a premiérovi, sudcovi, vyšetrovateľovi, policajtovi, matrikárovi, šéfovi bezpečnostnej služby, bezpečnostnému technikovi, požiarneho technikovi, personalistovi, manažérovi ľudských zdrojov, školiteľovi posádky, hygienikovi, ale aj za udržiavanie disciplíny na lodi a wellbeing posádky.
Sú zodpovední aj za ochranu verejného zdravia, bezpečnú vykládku a nakládku tovaru, kalkuláciu stabilitných kritérií lode, údržbu lodných exteriérov, interiérov na pasažierskych lodiach, nákup a inventúru materiálov, náhradných dielov, chemikálií a osobných ochranných prostriedkov, zber a spracovanie odpadu, zabezpečenie pitnej vody a údržbu nádrží na vodu a mnoho ďalšieho.
Si prvou a údajne zatiaľ i jedinou Slovenkou, ktorá ho získala. Prečo si myslíš, že tomu tak je a „si v tom sama”?
O profesii námorníka sa vie veľmi málo, čo vedie k jej klesajúcej atraktivite pre mladých. Jedným z najväčších problémov je globálny nedostatok námorníkov, čo ohrozuje svetovú prepravu tovaru, keďže asi 90 % tovaru ide po mori. Automatizované lode sa už objavili, ale stále je to len začiatok.
Aktívne sa venujem podpore zamestnávania žien a menšín v námorníctve. Ako Ambasádorka Maritime SheEO a mentorka v komunite Women Offshore pomáham mladým ženám, ktoré sa chcú stať palubnými a strojnými dôstojníčkami. Nedávno som sa dostala do rebríčka TOP 100 WOMEN IN SHIPPING, kde som obsadila 16. miesto. Po pozitívnych odozvách od mladých námorníkov viem, že moje aktivity majú veľký dopad.
Rada by som organizovala prednášky na Slovensku, ktoré by inšpirovali mladú generáciu a priblížili im toto povolanie.
Nestretla si sa počas svojej kariéry s nejakými predsudkami či poznámkami kvôli tomu, že si ako žena kapitánkou lode?
Na začiatku mojej kariéry boli moje žiadosti často zamietané, pretože vlastníci lodných spoločností nesúhlasili so zamestnávaním žien na palube, tvrdili, že „ženy by rozptyľovali mužskú posádku“. Ako kadetka som strávila 9 mesiacov na produktovom tankeri, kde som čelila šikane, podceňovaniu a rasizmu.
Dnes, ako Staff Kapitánka, mám plnohodnotné kapitánske oprávnenie a môžem kedykoľvek prevziať funkciu kapitána. Napriek tomu sa stále stretávam s nedôverou a podceňovaním od niektorých mužských kolegov. Iní sa ma snažia ochraňovať a robiť všetko za mňa. Neustále si musím dokazovať svoju kompetentnosť, samostatnosť a rozhodnosť, čo sa, našťastie, v posledných rokoch vždy odrazilo v mojom pozitívnom hodnotení. Aj keď je to unavujúce, je to príležitosť na prekvapenie.
Musíš si budovať rešpekt?
Viedla som množstvo školení o navigácii, bezpečnosti a ochrane lode a životného prostredia a stala som sa vedúcou palubného oddelenia, ktoré riadi mužov rôznych národností a veku. Naučila som sa byť spravodlivo prísna a zároveň ľudská, čo mi získalo sebavedomie a rešpekt. Na pasažierskych lodiach pracuje mnoho žien v hotelovej časti, ale v palubnom a strojnom oddelení som počas svojej kariéry bola takmer vždy jediná.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Môj oficiálny pracovný čas je od 07:00 do 19:00, ale v skutočnosti je veľmi flexibilný. Každý deň je iný a závisí od našich príchodov a odchodov z destinácie. Môj deň môže začať už o 5:00 ráno, keď sa blížime do prístavu alebo jednej z antarktických destinácií. Striedame si úlohy, a tak manévrujem loďou alebo vykonávam komunikačnú funkciu, kde komunikujem cez vysielačku s tímom na korme a na prove, ktorý priväzuje loď k nábrežiu.
Po „zaparkovaní“ lode vítam zástupcov miestnych úradov – colníkov, bezpečnostných dôstojníkov, pobrežnú stráž a zdravotné orgány. Môžeme čeliť neohláseným inšpekciám, ktoré môžu zabrať celý deň, inak vybavujeme potrebné formality pre vylodenie posádky a pasažierov. Koordinujem zber odpadu a dodávku zásob, vrátane paliva a pitnej vody, pričom dbám na stabilitu lode.
Počas dňa absolvujem rôzne plánované inšpekcie – od kajút a paluby po kuchyne a bazény. Zúčastňujem sa manažérskych a bezpečnostných meetingov s vedením lode. Medzitým riešim administratívu, denne dostávam okolo 100 emailov, ktoré často vyžadujú okamžitú reakciu.
Musíš dbať aj na bezpečnosť?
S navigátorom kontrolujeme trasu na ďalšie dni, hodnotíme nebezpečenstvá, prúdy, počasie a navigačné povinnosti. Zodpovedám za údržbu lode – dohliadam na čistenie, opravy, maľovanie a stolárske práce. Riešim aj disciplinárne konania či úrazy. Pred vyplávaním vypočítavam stabilitu lode, kontrolujem návrat pasažierov a po odchode lodivoda vyrážame do ďalšieho prístavu.
Prichádzajú s tvojou prácou nejaké špeciálne benefity?
Benefity určite prichádzajú a sú ešte atraktívnejšie vďaka tomu, že pracujem na luxusných butikových 5 a 6 hviezdičkových lodiach. Systém benefitov závisí od pozície na palube, v podobe tzv. „benefit grid", čo je tabuľka, kde si podľa pozície nájdeš všetky nároky. Začína to napríklad benefitom jednolôžkovej kajuty, stravovaním v lodných reštauráciách a baroch pre hostí, či upratovaním kajuty alebo room servisom.
Ako Staff Kapitán mám prístup ku všetkým službám na lodi, rovnako ako pasažieri. Môžem využívať wellness, telocvičňu a jogu, bezplatné služby v kaderníctve alebo masáže, upratovanie kajuty dvakrát denne, praní uniformy a civilného oblečenia. K ďalším benefitom patrí aj to, že si môžem pozvať rodinu alebo priateľov na loď a môžu so mnou stráviť celý kontrakt bez poplatku. A pre senior management pozície sú benefitom letenky v business triede, keďže často lietam transatlantické lety, ktoré trvajú aj 14 hodín. Čím som staršia, tým to oceňujem viac (smiech).
Prezradíš nám koľko si vie kapitánka ako ty zarobiť? Aspoň cenová relácia, keby to vieš prirovnať k inému povolaniu…
Platy v námornom priemysle sa veľmi líšia v závislosti od mnohých faktorov, ako je typ lode, jej veľkosť, osvedčenia, skúsenosti kapitána, pracovná zmluva a dokonca aj národnosť. Ak pracuješ na nákladných lodiach s nebezpečným nákladom (napr. chemikálie, ropa), zarobíš viac ako kapitán, ktorý preváža menej náročné náklady, ako cement alebo banány. Na výletných pasažierskych lodiach plat kolíše v závislosti od renomé firmy. Najvyššie platy sú v jachtingu, kde kapitáni na súkromných megajachtách, patriacich najbohatším ľuďom sveta, zarábajú najviac. Plat námorného kapitána, podľa všetkých vymenovaných a spomenutých kritérií môže teda predstavovať rozsah od 30 000 do 250 000 eur ročne.
Aké typy ľudí by takúto prácu určite vykonávať nemohli?
Práca v námorníctve rozhodne nie je pre každého. Členovia posádky sú na lodi od troch do desiatich mesiacov, čo znamená dlhé odlúčenia od rodiny a priateľov. Záleží to na osobnosti, niektorí to zvládajú, iní nie. Pracovné dni sú dlhé, 12 hodín denne, 7 dní v týždni, bez voľného dňa. Na začiatku kariéry sa často zdieľa kajuta so spolubývajúcim, čo obmedzuje súkromie. Internet je obmedzený a niektoré stránky sú blokované.
Práca na mori si vyžaduje flexibilitu, neustále prispôsobovanie sa novým kolegom a prostrediu. Človek sa musí vyrovnať s častým cestovaním, novými kajutami a rôznymi pracovnými podmienkami. Zároveň si vyžaduje technickú zručnosť, analytické myslenie, rýchlu reakciu v kritických situáciách a schopnosť byť empatický a trpezlivý voči posádke. Musíš byť dobrodruh a milovať túto prácu, pretože inak to nebude fungovať.
Musí byť kapitán „open minded”?
Určite áno, posádka je medzinárodná, čo znamená, že treba akceptovať rôzne kultúry a prispôsobiť sa kolektívu. Námorný priemysel v posledných rokoch podporuje menšiny a LGBTI+, čím sa zvyšuje diverzita na najvyšších pozíciách. Členovia posádky majú právo vybrať si, ako chcú byť oslovovaní a aké pohlavie uvádzajú. Pracovala som napríklad s členom posádky, ktorý nalodil ako Richard a počas kontraktu sa z neho stala Jessica. Ak má niekto homofóbne alebo rasistické sklony, nemal by v tomto prostredí pracovať, pretože tieto postoje sú striktne neakceptované.
Stretla si sa počas svojej práce s nejakým nebezpečenstvom alebo naozaj rizikovou situáciou, ktorá ťa preverila?
Počas kariéry som zažila niekoľko núdzových alebo kritických situácii. Pravidelne sme mávali evakuácie pasažierov helikoptérami v prípade ich ťažkého zdravotného stavu, ktorý sa zhoršil počas plavby, niekoľko prirodzených smrtí, čierneho pasažiera, pokusy posádky o samovraždu počas covidu, niekoľko malých požiarov, niekoľko stratených kotiev a raz som zrazila veľrybu, čoho výsledkom bol poškodený stabilizátor.
Raz keď sme vyplávali z prístavu, tak sa odtrhlo jedno z lodných lán na zadnej časti lode, pod vodou sa zamotalo do lodnej šrúby a my sme sa museli vrátiť späť do prístavu a volať potápačov. Druhýkrát sa nám pri odplávaní z prístavu zamotala do lodnej šrúby reťaz z bóje, ktorá mi pod tlakom explodovala rovno pred očami. Niekoľko krát sme mali naše záchranné člny, rýchločlny alebo lokálne lode zaseknuté na plytčine aj s našimi pasažiermi a niekoľkokrát nám pasažieri aj členovia posádky z rýchločlnov vypadli počas jazdy cez palubu.
Prepravovala si už nejaký vzácny náklad alebo pasažierov?
Na začiatku kariéry som pracovala na nákladných produktových tankeroch, takže sme prevážali produkty ropy.
Už dvanásť rokov ale pracujem na osobných lodiach rôzneho typu, od trajektov, cez najväčšie komerčné plachetnice na svete, až po výletné a expedičné lode, na ktorých ponúkame pasažierom nezabudnuteľné zážitky na celý život, keďže ich prevážame na najodľahlejšie miesta na svete ako je napríklad Antarktída alebo Arktída.
Ako sa vyrovnávaš s dlhým odlúčením od pevniny a svojich blízkych?
Dĺžka kontraktu závisí od pozície a oddelenia. Môj najdlhší kontrakt trval 9 mesiacov, teraz pracujem systémom 10 týždňov na mori a 10 týždňov dovolenky. To je v porovnaní so začiatkami úplná malina (smiech). Na pasažierskej lodi je ťažké cítiť sa osamelo, keďže tráviš čas s kolegami, vytváraš silné priateľstvá. Je to ako v reality show – intenzívne emócie a rýchle prepojenia. Množstvo ľudí v námorníctve sa stalo súčasťou môjho života. Mám priateľov-kolegov, s ktorými sa stretávame roky a podporujeme sa. Môj manžel je námorník, spoznali sme sa na palube a teraz žijeme v Mumbaji. Počas covidu som pracovala v Nemecku, ale neskôr som sa rozhodla vrátiť na more, aby som získala kapitánsky diplom.
Ako dlho plánuješ vykonávať prácu na mori? Máš nejakú vysnívanú loď, ktorej by si chcela počas svojej kariéry stihnúť veliť?
Toto je otázka, ktorá ma sprevádza počas celej kariéry. Kedysi som si myslela, že budem musieť skončiť, pretože spoločnosť tlačí, aby sme si v 25-ke zakladali rodinu. No v tom čase moja kariéra práve začínala. Mnoho ľudí na Slovensku to vníma ako dočasné dobrodružstvo, ale práca námorného dôstojníka alebo kapitána nie je len sezónnou záležitosťou, ale skutočným povolaním, ktoré sa vykonáva po celý život. V prímorských krajinách je to vážená profesia.
Plávam už 15 rokov, počas pandémie som si vyskúšala prácu na pevnine ako superintendent pre technické riadenie flotily v Hamburgu. Potom som sa však vrátila na more, aby som získala kapitánsky diplom. S vyššou pozíciou na mori sa otvárajú možnosti aj pre prácu na pevnine, čo do budúcna nevylučujem. Konkrétnu loď nemám vysnívanú, ale po dlhých rokoch na expedičných lodiach v polárnych oblastiach by som rada plávala niekde v trópoch.