Bol marec 2013, keď sa vtedy ešte nie príliš známy argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio chopil slova na jednom z vatikánskych rokovaní za zatvorenými dverami. Pápež Benedikt XVI. vtedy kvôli zdravotným problémom abdikoval a hľadal sa jeho nástupca.
Ako píše Oldřich Mánert z portálu iDnes, Bergoglio v asi štvorminútovej reči predniesol svoju víziu rímskokatolíckej cirkvi, potom sa odmlčal a do zákulisného boja takmer nezasahoval. O pár dní neskôr ho kardináli v Sixtínskej kaplnke zvolili za nového pápeža.
A podobný boj už prepukol nanovo, kardináli z celého sveta na formálnych i neformálnych stretnutiach hľadajú novú hlavu rímskokatolíckej cirkvi. Meno nového pápeža sa totiž neformuje pod životným dielom Michelangela, ale v zapadnutých rímskych kaviarňach a reštauráciách.
Najúspešnejšou „pápežskou kampaňou“ je podľa ostrieľaných kardinálov tá, ktorá ako kampaň vôbec nevyzerá. Experti na dianie vo Vatikáne radi používajú hlášku ako vystrihnutú z motivačnej literatúry: „Ktokoľvek na konkláve vstúpi s pocitom, že už je pápežom, vždy odíde ako obyčajný kardinál.“
Inak povedané, prehnané gestá a sebavedomie sa – na rozdiel od súčasnej podoby politických kampaní – nevyplácajú. Favoriti na pápežskú funkciu nechávajú čiernu prácu na svojich verných kardináloch. Tí za nich lobujú na úmorných pravidelných generálnych kongregáciách kardinálskeho kolégia aj pri oveľa príjemnejších príležitostiach, píše denník The New York Times.
Svoje o tom vie sedemdesiatdeväťročný „arcibiskup vo výslužbe“ Anselmo Guido Pecorari. Posledné dni trávi na dohľad od Svätopeterského námestia a pri posedení v kaviarni Caffè dei Papi na Via Vespasiano dal redaktorom talianskeho denníka Corriere della Sera výnimočne nahliadnuť do tajov fungovania „skutočného vatikánskeho zákulisia“.
„Dnes musím byť opatrný, včera sme ale s mojím priateľom kardinálom Máriom Zenarim a apoštolským nunciom zo Sýrie navštívili reštauráciu La Taverna. Dali sme si tam artičoky v rímskom štýle, kolega zo Sýrie z nich úplne šalel,” opisuje.
Čo to má spoločné s voľbou pápeža? Podľa Pecorariho sú podobné stretnutia kľúčové. Do Vatikánu sa schádzajú kardináli z celého sveta a pripravujú sa na konkláve. Ako také prípravy vyzerajú? „Každý hovorí s každým, spoznávajú sa. V hlave si zostavujú aspoň hrubé obrysy toho, ako by mal vyzerať budúci pápež. A uisťujem vás, že to všetko sa oveľa lepšie robí pri priateľskom rozprávaní v reštaurácii ako v Dome svätej Marty,” opisuje Pecorari, ktorý sa osobne pozná s mnohými favoritmi.
Dom svätej Marty (Domus Sanctae Marthae) je vatikánsky hotel, ktorý vyrástol v roku 1996 na prianie pápeža Jána Pavla II. Päťposchodová stavba zvonku nevyzerá príliš luxusne, vo vnútri však ukrýva 130 moderne vybavených izieb, reštauráciu a garáže. Hotel slúži takmer výhradne na ubytovanie cirkevných hodnostárov vrátane kardinálov počas konkláve. Od roku 2013 tu žil aj pápež František.
„Stále je to ale hotel, takže tam musíte byť opatrní,“ opisuje Pecorari. Človek by hneď pomyslel na otrepané príslovie, že aj „steny tam majú uši“, varovanie však smeruje úplne inam. „Nemôžem vám povedať meno, pretože je to môj dobrý priateľ, ale jeden z kardinálov si myslel, že je tam obsah chladničky zadarmo. Pozval si teda po večeri na izbu pár kolegov a tí pomerne rýchlo zlikvidovali všetky tie miniatúrne likéry a ďalší alkohol. Keď potom môj kamarát zistil, že sa za všetko musí platiť, celkom ho to rozčúlilo,“ spomína pobavene.
Oddych v napätých dňoch
Trocha alkoholu je podľa Pecorariho potreba, kardináli stále spracovávajú úmrtie pápeža - a už je pred nimi extrémne ťažký výber jeho nasledovníka. Dni pred konkláve sú jeden ako druhý: generálna kongregácia, omša v bazilike svätého Petra, stretnutie s veriacimi. Aspoň krátky relax je preto nutný. Niekto ho hľadá pri dobrom jedle a pití, iní napríklad v športe.
Španielsky kardinál Santos Abril y Castelló napríklad miluje tenis, na kurt sa preto snaží dostať aspoň raz denne. „Jeho jedinou chybou je, že nerád prehráva,“ smeje sa Pecorari.
Keď už sa kardináli vydajú do vatikánskych a rímskych ulíc, Pecorari má pre nich jednu cennú radu: „Róby a všetky prstene nechajte v hoteli. Inak si na nich pochutnajú reštauratéri aj turisti.“ Pred pár dňami sa dvaja kardináli dostali do trochu nepríjemnej situácie, keď si chceli dať v Latteria Giuliani zmrzlinu. Ďalší zákazníci si všimli, o koho ide, padli na kolená a očakávali požehnanie. Vyslanci Vatikánu ich museli prehovárať, aby sa zase postavili.
Stále však ide tvárou v tvár zodpovednosti kardinálov v nasledujúcich dňoch o skôr úsmevné historky. „Kampaň už začala, duch svätý nás síce inšpiruje, ale voliť nemôže, to je na nás. Takže budeme musieť skôr alebo neskôr nájsť nejakú zhodu,“ myslí si arcibiskup Ignazio Sanna. Aj keď sa o favoritoch medzi kardinálmi príliš nehovorí, z náznakov Pecorariho je zrejmé, že predsa len aj za zatvorenými vatikánskymi dverami majú niektoré mená náskok.
„Viete, čoho sa v posledných dňoch najviac bojí Tagle?“ pýta sa reportérov pri platení účtu v Caffè dei Papi. „Johna Lennona, video bolo vtedy celkom virálne. Myslím ale, že tu v Ríme by to veľmi nefungovalo,“ dodáva.
Očakáva sa krátke konkláve
Voľba novej hlavy katolíckej cirkvi sa začne 7. mája, rozhodla v pondelok generálna kongregácia kardinálov. Ako dlho bude tajná voľba trvať, nie je jasné. Na zvolenie sú potrebné najmenej dve tretiny hlasov. Keď bude pápež zvolený, vyjde z komína nad Sixtínsku kaplnku biely dym a rozoznejú sa zvony. Neúspešnú voľbu bude signalizovať dym čierny.
Podľa niekoľkých kardinálov, ktorých v nedeľu a v pondelok citovala talianska tlač, by mohla byť voľba krátka. Aj od začiatku 20. storočia netrvala voľba nikdy dlhšie ako štyri dni. Pápež František bol zvolený v marci 2013 po dvoch dňoch.
Prebiehajúce diskusie v generálnych kongregáciách sa točia predovšetkým okolo dvoch tém - aký má byť nový pápež a akú má mať víziu budúcnosti cirkvi. Rozhodovať sa tak bude hlavne o tom, či vybrať konzervatívneho kardinála, ako bol napríklad predchodca Františka Benedikt XVI., či muža, ktorý bude pokračovať v reformách začatých poslednou hlavou katolíckej cirkvi.
Favoriti pre konkláve
Favoritov na post pápeža je podľa expertov aj stávkových kancelárií mnoho. Najbližšie k postojom, ktoré zastával František, majú arcibiskup z Bologne Matteo Zuppi, biskup z Malty Mario Grech či kanadský kardinál a brnenský rodák Michael Czerny. Ten však má nevýhodu, že je podobne ako zosnulý pápež jezuita, a je tak menej pravdepodobné, že by kardináli dvakrát za sebou zvolili člena tohto poriadku.
Medzi európskymi hodnostármi zahraničná tlač spomína aj luxemburského kardinála Jeana-Claudea Hollericha, marseilleského arcibiskupa Jeana-Marka Avelinea či vatikánskeho štátneho sekretára Pietra Parolina. Zo strednej Európy majú podľa agentúr a tlače istú nádej na zvolenie budapeštiansky arcibiskup Péter Erdö, nemecký kardinál Reinhard Marx či rakúsky kardinál Christoph Schönborn. Ten je spolu s arcibiskupom z Utrechtu Willemom Jacobusom Eijkom, ďalším spomínaným favoritom, predstaviteľom konzervatívneho krídla.
Vzhľadom na posilňovanie váhy krajín mimo Európy nie je vylúčené, že by kardináli mohli znovu vybrať nového pápeža medzi cirkevnými hodnostármi z Ázie, Ameriky či Afriky. František bol prvým neeurópskym pápežom v modernej dobe. Nádej na zvolenie majú zo silnej americkej cirkvi arcibiskup z New Yorku Timothy Dolan, ktorý zastáva výrazné postoje proti potratom, či kardinál Robert Francis Prevost z Chicaga, ktorý teraz pôsobí vo Vatikáne.
Z Ázie je často skloňované meno filipínskeho kardinála Luisa Tangleho, ktorý patrí skôr do progresívneho prúdu v katolíckej cirkvi. Zrejme jediným vážnym kandidátom na pápeža z Afriky je arcibiskup z Kinshasy Fridolin Ambongo Besungu.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.