Kráľ Kambodže nazýva Československo svojím druhým domovom. Českú kultúru si obľúbil v dospievaní, keď tu v rokoch 1962 až 1975 študoval. Na žiadosť rodičov o sprostredkovaní tanečného vzdelania pre malého princa totiž vtedy kladne odpovedalo iba československé veľvyslanectvo v Paríži.
Prišiel sem ako deväťročný, no jeho fascinujúci príbeh nie je len plný radosti. Počas svojho života si musel prejsť mnohými pádmi a kráľom svojej krajiny vlastne pôvodne nikdy ani byť nechcel - a chvíľu to vyzeralo, že ani nebude môcť.
Československo reagovalo ako jediné
Norodom Sihamoni sa narodil v Phnom Pénhe, hlavnom meste Kambodžského kráľovstva. Jeho otcom bol Norodom Sihanuk. V máji 1962 napísal jeho otec list vtedajšiemu prezidentovi Československa Antonínovi Novotnému a požiadal ho, či by jeho syn nemohol pokračovať vo svojom vzdelávaní v Československu.
Prezident súhlasil a princ Sihamoni získal vládne štipendium. Československé veľvyslanectvo totiž bolo jediným z oslovených, ktoré zareagovalo na Sihanukovu žiadosť o sprostredkovanie tanečného vzdelania. V Prahe chodil do základnej školy s rozšíreným jazykovým vyučovaním na Ostrovnej ulici a vyštudoval tu aj konzervatórium a balet na Akadémii múzických umení.
Mladý princ prišiel do Československa v júni 1962 a spočiatku býval na Kambodžskom veľvyslanectve. Tunajšie ministerstvo školstva mu zabezpečilo domáceho učiteľa, ktorý mal na starosti jeho prípravu do školy a podľa otcovho želania pokračoval aj vo výučbe francúzštiny.
Demonštroval proti okupácii
Princ miloval balet, takže pravidelne navštevoval sobotné predstavenia v Národnom divadle a Stavovskom divadle. Od roku 1967 študoval na Pražskom konzervatóriu, so spolužiakmi dokonca demonštroval proti okupácii Československa krajinami Varšavskej zmluvy v roku 1968.
Situácia sa pre neho však nevyvíjala dobre. Počas štátneho prevratu bol jeho otec zvrhnutý z trónu a princ tak už nemohol bývať na Kambodžskom veľvyslanectve. Dočasné útočisko mu poskytla rodina riaditeľky jeho základnej školy. Od roku 1971 študoval tanec, hudbu a divadlo na Akadémii múzických umení.
Otec sa spojil s Červenými Kmérmi proti pučistom Lon Nola. Po skončení občianskej vojny sa stal formálne znova hlavou štátu, no celú rodinu tri roky držali v domácom väzení v Phnom Pénhe.
Sihamoni údajne čelil duševnému vypätiu okrem iného tak, že si v sprche tajne spieval české ľudové piesne. Červení Kméri mu spálili aj všetky české knihy, vrátane Babičky Boženy Nemcovej, ktorá naňho silne zapôsobila.
Súrodencov zabili
Napriek tomu mohol hovoriť o šťastí. Unikol totiž osudu piatich súrodencov, ktorých Kméri zabili. Červení Kméri vládli v Kambodži teroristickými metódami v rokoch 1975 až 1979, keď sa snažili vytvoriť beztriednu agrárnu spoločnosť bez peňazí, vlády práva, osobnej slobody, rodinných vzťahov i individuálneho myslenia a technických vymožeností.
Obyvateľov miest „skazených západnou kultúrou“ vyhnali na vidiek na prevýchovu, v krajine sa zrušili školy. Tento šialený experiment, ktorý mal krajinu premeniť na poľnohospodársky raj, neprežilo v priebehu štyroch rokov ich vlády 1,7 milióna ľudí, teda viac ako pätina populácie krajiny.
V Prahe žil princ do roku 1975, kedy ukončil štúdium. V septembri sa vrátil do rodnej krajiny, ktorú úplne ovládla a zmenila diktatúra. Mestá boli vyľudnené a Norodoma režim poslal pracovať na ryžové polia. Tvrdo pracoval, žil v provizórnych prístreškoch a jedol skromnú stravu.
Cez kláštor na trón
S veľkými ťažkosťami sa mu podarilo získať povolenie na návštevu Československa, kde sa konala slávnostná promócia. Jeho matka Monineath ho už ale nedostala. Princ sa z Prahy do rodnej krajiny nevrátil - namieril si to do KĽDR, kde žil v exile jeho otec. Tu rok študoval kinematografiu v severokórejskom Pchjongjangu.
Otec sa vrátil do Kambodže, kde síce bol hlavou štátu, no zároveň bol väzňom režimu. Kmérom sa podarilo do krajiny vylákať aj princa, ktorého tiež uväznili. V domácom väzení prečkali obdobie vlády Červených Kmérov. Po páde tohto režimu sa princ usadil v Paríži, kde založil tanečnú školu, kde v 80. a 90. rokoch vyučoval balet a klasický kmérsky tanec.
Ešte predtým podľa tradícií kráľovskej rodiny ale strávil pol roka v budhistickom kláštore ako radový mních. Od augusta 1993 pracoval ako veľvyslanec Kambodže pri UNESCO v Paríži. Po abdikácii otca sa stal v roku 2004 kráľom Kambodže. Ako panovník ale nemá výrazné politické právomoci - má skôr reprezentatívnu funkciu.
Návrat do druhého domova
24. septembra 2006 pricestoval na svoju prvú oficiálnu návštevu Slovenska. Navštívil aj Česko, kde dostal čestné občianstvo Prahy. Stal sa prvým kráľom, ktorý je držiteľom tohto titulu. „Praha je pre mňa najkrajšie mesto sveta, bohatstvo jej histórie je pre mňa oslňujúce. Roky detstva a mladosti, ktoré som tu prežil, patria k najkrajším rokom môjho života,” povedal vtedy dojatý ázijský monarcha.
S novou kráľovskou rolou sa do tej doby v Kambodži málo známy Norodom Sihamoni vysporiadal dobre. Priazeň pätnástich miliónov poddaných si vraj získal dôstojnosťou, pokorou a tichým šarmom, ktoré z neho vyžarujú. Čoskoro sa stal najobľúbenejším politikom krajiny.
Na Slovensku bol kráľ jedným zo spolupatrónov obnovy sochy sv. Jána Nepomuckého v Divine pri Žiline. Projekt začal v roku 2016 generálnou obnovou pamiatky, ktorá bola zrealizovaná pod záštitou Veľvyslanectva Nemeckej Spolkovej republiky na Slovensku.
