Úplne zadarmo potom budú mať bakalárske štúdium študenti z rodín s ročným príjmom pod 100-tisíc dolárov, keďže im škola zaplatí školné, stravné, ubytovanie, zdravotné poistenie a cestovné náklady.
Nové pravidlá vstúpia do platnosti v akademickom roku 2025-26 a majú za cieľ finančne sprístupniť štúdium na Harvarde študentom z rodín so stredne vysokými príjmami, uviedla univerzita vo vyhlásení.
Peniaze už nebudú problém
„Vďaka tomu, že Harvard je finančne dostupný pre viac ľudí, sa rozširuje spektrum pôvodov, skúseností a perspektív, s ktorými sa všetci naši študenti stretávajú, a podporuje sa tak ich intelektuálny a osobný rast,” uviedol rektor Harvardovej univerzity Alan Garber.
Univerzita vo vyhlásení zároveň uvádza, že nové pravidlá umožnia 86 percentám amerických rodín zažiadať o finančnú pomoc s pokrytím nákladov bakalárskeho štúdia. Medián príjmov amerických domácností predvlani podľa oficiálnych údajov predstavoval 80-tisíc dolárov.
„Harvard sa už dlho snaží otvoriť svoje dvere tým najnadanejším študentom bez ohľadu na ich finančnú situáciu,” uviedla dekanka fakulty umenia a vied Hopi Hoekstrová.
Možnosť pre každého
„Cieľom tejto investície do finančnej pomoci je umožniť štúdium na Harvardovej univerzite každému prijatému študentovi, aby sa mohol venovať svojim akademickým záujmom a pozitívne ovplyvniť našu budúcnosť,” dodala. Univerzita už skôr rozhodla, že umožní študovať bezplatne študentom z rodín s ročným príjmom pod 85-tisíc dolárov.
Priemerné náklady štúdia na súkromnej univerzite v USA pre tých, ktorí bývajú na školských koľajach, predstavujú podľa platformy Education Data Initiative 58-tisíc dolárov za akademický rok. Od roku 2001 sa tieto náklady viac ako zdvojnásobili, zistila výskumná skupina.
Rozšírenie finančnej pomoci prichádza v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa pohrozila, že zastaví financovanie univerzít kvôli iniciatívam v oblasti rozmanitosti, rovnosti a inklúzie, ktorú považuje za rasovú diskrimináciu, napísal server BBC.
Trump zablokoval granty
Ministerstvo školstva Trumpovej vlády uviedlo, že vyšetruje 52 univerzít po celej krajine kvôli údajným „rasovým preferenciám a predsudkom vo vzdelávacích programoch a aktivitách”. Zároveň Trumpova vláda zablokovala granty a zmluvy v hodnote 400 miliónov dolárov Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Krok zdôvodnila tým, že univerzita údajne nedokázala zabrániť antisemitizmu na akademickej pôde, keď sa tam vlani na jar rozrástli protesty proti izraelskej ofenzíve v Pásme Gazy.
Americký najvyšší súd predvlani zrušil podporovanie menšín pod názvom „affirmative action”. Táto prax zvýhodňovala uchádzačov o štúdium zo znevýhodnených skupín, aby pomohla odstrániť diskrimináciu marginalizovaných uchádzačov v prijímacom konaní a zvýšila rozmanitosť. Univerzity po celých USA hlásia od rozhodnutia súdu pokles rasovej rozmanitosti.
